Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ohriať ohreje ohrejú dok. zohriať: o. polievku, o. si obed;

nedok. ohrievať -a

// ohriať sa

1. stať sa teplejším, teplým, zohriať sa: vzduch sa o-l

2. zbaviť sa pocitu chladu, zohriať sa: o. sa na slniečku

● expr. ani sa neo-l (a už šiel) nezdržal sa dlho;

nedok. ohrievať sa

ohrievať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.

ohrievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

ohriať -reje -rejú -rej! -rial -rejúc -riaty -riatie dok. 1. (čo) ▶ pôsobením tepelnej energie zvýšiť teplotu niečoho, urobiť teplým, teplejším, zohriať na požadovanú teplotu: o. si jedlo na sporáku; o. si večeru v mikrovlnke; o. vodu na 45 stupňov; mlieko ohrejeme, pridáme droždie, cukor a necháme kysnúť na teplom mieste; macerát sa ohreje na bod varu a scedí sa; inzulín sa pred použitím musí o. na izbovú teplotu; slnko krajinu rýchlo ohrialo; odsávať ohriaty vzduch
2. (čo, koho) ▶ účinkom vonkajšieho tepla, fyzickou námahou al. inými podnetmi zbaviť pocitu chladu, vyvolať v tele al. v jednotlivých údoch pocit tepla, zohriať: o. si skrehnuté ruky nad ohňom; dychom si ohrial studené prsty; oteplené papuče ohrejú v zime nohy; slniečko, teplý čaj nás ohreje; pri saunovaní opakujeme ohriatie a ochladenie trikrát; pren. rozvetvená rodina nás ohreje ako teplý kabát
▷ nedok. ↗ ohrievať

ohriať sa -reje sa -rejú sa -rej sa! -rial sa -rejúc sa -riaty -riatie sa dok. 1. ▶ nadobudnúť vyššiu teplotu, stať sa teplejším, zohriať sa obyč. na požadovanú teplotu; op. ochladiť sa: vzduch sa ohreje od slnečných lúčov; voda v jazere sa ohriala na 28 °C
2. ▶ účinkom vonkajšieho tepla, fyzickou námahou al. inými podnetmi sa zbaviť pocitu chladu, zohriať sa: o. sa pri ohni, pri teplom čaji; o. sa na slnku; o. sa v posteli; pristúpil k radiátoru, aby sa ohrial; Len sa trocha ohrejem, hneď sa pustím naspäť. [L. Ťažký]
3. expr. obyč. v zápore (kde; ø) ▶ byť niekde istý čas, pobudnúť: dlho sa u rodičov neohrial; peniaze sa uňho nikdy ne­ohriali; na tomto poste sa ohrial necelý rok; relácia sa ohriala na obrazovkách len niekoľko mesiacov; nestačili sme sa ani ohriať, už sme prehrávali o dva góly; Všetci odtiaľto utekajú. Ledva sa tu ohrejú, už upaľujú inam. [M. Zelinka]
◘ fraz. neohriať sa [dlho] na [nejakej] stoličke/v [nejakom] kresle zotrvať v nejakej funkcii len krátko; ne­ohriať sa [dlho] na výslní byť na poprednom mieste, vo výsadnom postavení len krátko, nebyť dlho populárny
▷ nedok. k 1, 2 ↗ ohrievať sa

ohrievanie -nia s. 1. environ., meteor. ▶ nežiaduce zvyšovanie sa teploty niečoho: zvýšené o. atmosféry, kontinentov, zemského povrchu, oceánov
2. ▶ zdroj tepelnej energie: zapnúť, vypnúť o.; nastaviť o. sedadla; kolektorové o.
▷ ↗ i ohrievať sa

ohrievať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. ▶ nadobúdať vyššiu teplotu, stávať sa teplým, teplejším, zohrievať sa obyč. na požadovanú teplotu: vďaka plytkému dnu sa voda v jazere rýchlo ohrieva; studený vzduch sa postupne ohrieva a stúpa nahor; sušička ovocia nasáva vzduch, ktorý sa ohrieva na nastavenú teplotu
2. ▶ účinkom vonkajšieho tepla, fyzickou námahou al. inými podnetmi sa zbavovať pocitu chladu, zohrievať sa: ohrievali sme sa pri ohni; mačky sa rady ohrievajú na slnku; o pol hodiny sa už ohrievame v horskej chate; bezdomovci sa ohrievali teplým čajom
▷ dok. ↗ ohriať sa

ohrievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo) ▶ pôsobením tepelnej energie zvyšovať teplotu niečoho, robiť teplým, teplejším, zohrievať na požadovanú teplotu: o. vodu; o. jedlo v mikrovlnke; zemský povrch ohrievajú slnečné lúče; v kuchyni sa nevarilo, privezené jedlá sa tu len ohrievali
2. (čo, koho) ▶ vyvolávať pocit tepla, zbavovať pocitu chladu: o. si skrehnuté ruky, nohy; slnko nás príjemne ohrievalo; privinula si dieťa na hruď a ohrievala ho; Skrehnuté päty tanec ohrieva, / pieseň sa opäť vracia do dreva / a nástroj znie. Znie hudba na svitaní. [J. Buzássy]
◘ fraz. ohrievať si [vlastnú/svoju] polievočku využívať situáciu vo svoj prospech
▷ dok. ↗ ohriať

ohriať, ohreje, ohrejú dok. (čo, koho) plameňom, ohňom urobiť teplým, zohriať, otepliť: o. vodu, kávu, mlieko, večeru; slnko ohreje údy;

pren. (čo, zried. koho) potešiť, povzbudiť; oživiť: Ale mu ani raz neprišlo na um ísť k nemu, ohriať dušu, okriať v útrapách. (Kuk.) A veru je i potrebné človeku, aby ho tu i tu ohrialo slniečko pokoja. (Kuk.);

nedok. ohrievať, -a, -ajú

|| ohriať sa prijať teplo, zahriať sa: o. sa pri peci;

pren. okriať, oživnúť: Prišla, aby sa aj ona trochu ohriala na politickom výslní. (Min.)

● hovor. o. sa pri cudzom ohni využiť cudzie výhody, prácu ap. vo svoj prospech; hovor. ani sa neohrial, a už išiel preč pobudol krátko chvíľu; Ani si sa doma neohrial, a už sa ťaháš do cudzieho domu. (Kuk.);

nedok. ohrievať sa

ohrievať, ohrievať sa p. ohriať, ohriať sa

ohrievať nedok.
1. csl zvyšovať teplotu niečoho: Volakedi na jar aj koreňe vitĺkali s kukurici a tími sa ohrievalo, trocha vodi alebo večera (V. Maňa VRB); Vodu na umicie zme si trochu v zime ohrievaľi (Ďurčiná ŽIL); ohrivaňe źeľeza (Budkovce MCH)
2. odhrievať (mlieko) na tvaroh: Ščil nemám čas, mosím kiselé mlieko ohrievat (Vaďovce MYJ); Sir śe ľem ohriva, bo jag bi už mľiko varlo, ta bi śe sir zvaril, ta s toho ňič! (Žalobín VRN)
L. ohrívat sir (Dubová MOD) - zvárať kyslé mlieko na tvaroh

ohrievať sa nedok. strsl, zsl postupne prijímať teplo, zohrievať sa: Ohrievaťe sa, pán učiťeľ? (Očová ZVO); F tej búďe sa ohrievau̯ chrbáton o_toho ohňa (Tek. Breznica NB); Kurence sa ohrievajú pot kvočkú (Prosné PB)

ohriať [-ria-, -rí-] dk čo zohriať, urobiť teplejším niečo: ma se tento prassek z madom pomiessati a ohriati; wezmy (hniezdo lastovičie) mezy dwe ssatky, prilož na hrdlo, kdy zachladne, tedy ohreg opet (RT 17. st); chtess-ly tekucy učinytj, musyss dobre ohryty (HL 17. st); wlož (topeničku z chleba) do pitlička, ohreg a prilož na žaludok (RN 17.-18. st); ohrievať [-rie-, -ré-, -rí-] ndk
1. čo (v čom, s čím) zohrievať niečo, robiť teplým al. teplejším: owes aneb jalowcowa zrna ohrjway a w pitliku teple prikladay (RN 17.-18. st); (hviezdy) swetu yasnost wydawagj, wsseckj wecj ohriwagj (PoP 1723-24); to gest slunce, ktoré celú zem ohréwa (DS 1795); (slnce) wssetkj wecj swu swetlosti oswecuge, paprczkmj osdobuge, s tieplosti ohrjwa (Káz 18. st)
2. koho poskytovať niekomu teplé bývanie: sweho teste Tymlina ma do smrty w tem dome drzety a ohriewaty (P. ĽUPČA 1580); foveo: ohriwam, ochranugem (VT 1648); potrebna wec by byla, aby se neyaky sylny ze ženu sylnu wywolyl, ktery by muohly bydnych žebrakow ohryevat a opatrovat (P. BYSTRICA 1717); (ženu) nielen gsem warowal, ohrjewal mogim drewom (P. ĽUPČA 1767); yá (Pán) w swém lúnu teba ohrjwat budem (BlR 18. st); ohriať sa dk
1. čím zohriať sa, dodať si tepla: kdiž se kossiar roby, každy rok se hora pomaly klčuge, ponewadž slamow sa nemuže ohriat (PRIEKOPA 1780)
2. (o osobe) rozohniť sa, rozhnevať sa: concaluit: ohryl se, rozpálil se, rozhňewal sa (KS 1763); ohrievať sa ndk k 1: žena uzrewsse Petra, an se ohriwa, dy (Le 1730); zamknuwsse aresstantuw w studenem aresste, sama pak w susednich domich se ohriwala (RUŽOMBEROK 1757); ficillor: oh(rjwám), zehrjwám sa (KS 1763); (poddaní) z ružomberskeg hory i salasse robit i ohrgewat se museli (RUŽOMBEROK 1776)