Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

ohriať ohreje ohrejú dok. zohriať: o. polievku, o. si obed;

nedok. ohrievať -a

// ohriať sa

1. stať sa teplejším, teplým, zohriať sa: vzduch sa o-l

2. zbaviť sa pocitu chladu, zohriať sa: o. sa na slniečku

expr. ani sa neo-l (a už šiel) nezdržal sa dlho;

nedok. ohrievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ohriať ‑reje ‑rejú ‑rial dok.; ohriať sa

ohriať -reje -rejú -rej! -rial -rejúc -riaty -riatie dok. 1. (čo) ▶ pôsobením tepelnej energie zvýšiť teplotu niečoho, urobiť teplým, teplejším, zohriať na požadovanú teplotu: o. si jedlo na sporáku; o. si večeru v mikrovlnke; o. vodu na 45 stupňov; mlieko ohrejeme, pridáme droždie, cukor a necháme kysnúť na teplom mieste; macerát sa ohreje na bod varu a scedí sa; inzulín sa pred použitím musí o. na izbovú teplotu; slnko krajinu rýchlo ohrialo; odsávať ohriaty vzduch
2. (čo, koho) ▶ účinkom vonkajšieho tepla, fyzickou námahou al. inými podnetmi zbaviť pocitu chladu, vyvolať v tele al. v jednotlivých údoch pocit tepla, zohriať: o. si skrehnuté ruky nad ohňom; dychom si ohrial studené prsty; oteplené papuče ohrejú v zime nohy; slniečko, teplý čaj nás ohreje; pri saunovaní opakujeme ohriatie a ochladenie trikrát; pren. rozvetvená rodina nás ohreje ako teplý kabát
nedok.ohrievať


ohriať sa -reje sa -rejú sa -rej sa! -rial sa -rejúc sa -riaty -riatie sa dok. 1.nadobudnúť vyššiu teplotu, stať sa teplejším, zohriať sa obyč. na požadovanú teplotu; op. ochladiť sa: vzduch sa ohreje od slnečných lúčov; voda v jazere sa ohriala na 28 °C
2. ▶ účinkom vonkajšieho tepla, fyzickou námahou al. inými podnetmi sa zbaviť pocitu chladu, zohriať sa: o. sa pri ohni, pri teplom čaji; o. sa na slnku; o. sa v posteli; pristúpil k radiátoru, aby sa ohrial; Len sa trocha ohrejem, hneď sa pustím naspäť. [L. Ťažký]
3. expr. obyč. v zápore (kde; ø) ▶ byť niekde istý čas, pobudnúť: dlho sa u rodičov neohrial; peniaze sa uňho nikdy ne­ohriali; na tomto poste sa ohrial necelý rok; relácia sa ohriala na obrazovkách len niekoľko mesiacov; nestačili sme sa ani ohriať, už sme prehrávali o dva góly; Všetci odtiaľto utekajú. Ledva sa tu ohrejú, už upaľujú inam. [M. Zelinka]
fraz. neohriať sa [dlho] na [nejakej] stoličke/v [nejakom] kresle zotrvať v nejakej funkcii len krátko; ne­ohriať sa [dlho] na výslní byť na poprednom mieste, vo výsadnom postavení len krátko, nebyť dlho populárny
nedok. k 1, 2ohrievať sa


ohrievať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1.nadobúdať vyššiu teplotu, stávať sa teplým, teplejším, zohrievať sa obyč. na požadovanú teplotu: vďaka plytkému dnu sa voda v jazere rýchlo ohrieva; studený vzduch sa postupne ohrieva a stúpa nahor; sušička ovocia nasáva vzduch, ktorý sa ohrieva na nastavenú teplotu
2. ▶ účinkom vonkajšieho tepla, fyzickou námahou al. inými podnetmi sa zbavovať pocitu chladu, zohrievať sa: ohrievali sme sa pri ohni; mačky sa rady ohrievajú na slnku; o pol hodiny sa už ohrievame v horskej chate; bezdomovci sa ohrievali teplým čajom
dok.ohriať sa


ohrievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo) ▶ pôsobením tepelnej energie zvyšovať teplotu niečoho, robiť teplým, teplejším, zohrievať na požadovanú teplotu: o. vodu; o. jedlo v mikrovlnke; zemský povrch ohrievajú slnečné lúče; v kuchyni sa nevarilo, privezené jedlá sa tu len ohrievali
2. (čo, koho) ▶ vyvolávať pocit tepla, zbavovať pocitu chladu: o. si skrehnuté ruky, nohy; slnko nás príjemne ohrievalo; privinula si dieťa na hruď a ohrievala ho; Skrehnuté päty tanec ohrieva, / pieseň sa opäť vracia do dreva / a nástroj znie. Znie hudba na svitaní. [J. Buzássy]
fraz. ohrievať si [vlastnú/svoju] polievočku využívať situáciu vo svoj prospech
dok.ohriať

ohriať p. zohriať


ohriať sa 1. p. otepliť sa 2. p. okriať


okriať znova nadobudnúť duševnú al. telesnú silu • vzpružiť sa: na návšteve u rodičov okrial, vzpružil saočerstvieťosviežiť saosviežieť (najmä telesne): pobytom v horách sa občerstvil; starí vínom očerstveliobodrieťoživnúťoživieťožiť (najmä duševne): v bezstarostnej spoločnosti oživol, ožilohriať sazohriať sa (duševne): trocha sa medzi nami ohrialpookriať (trocha okriať): pookrial som pri tebe


otepliť sa stať sa teplejším, teplým • oteplieťsteplieťstepliť sa: pivo sa oteplilo, oteplelo; hlas mu steplel, steplil saohriať sazohriať sazhriať sa: studené nohy sa mu (z)ohrialioletnieťpritepliť sa (stať sa trocha teplejším, letným): voda oletnelaroztepliť sa (stať sa teplým): vzduch sa rozteplilvyhriať sa (otepliť sa na potrebnú mieru) • prehriať sa (naskrze al. nad normálnu mieru): motor sa prehrialrozohriať sa: radiátory sa rozohriali


zahriať sa stať sa teplejším, teplým (o veciach, živočíchoch, aj o ľudskom tele) • zohriať saohriať sa (op. ochladiť sa): motor sa za jazdy rýchlo zahrial, (z)ohrial; zem sa od lúčov slnka zahrialarozohriať sarozhorúčiť sa: vzduch sa v dielni rozohrial; pri sporáku sa celá rozhorúčilaprehriať sa (naskrze, nad normálnu mieru) • vyhriať sa (na potrebnú mieru) • rozpáliť sa (silno sa zahriať): kov sa na slnku rozpálil; líca sa dievčaťu od hanby rozpáliliuhriať saexpr.: upachtiť savyzvárať sazried. spachtiť sa (o ľuďoch a zvieratách): celý sa pri behu uhrial; upachtený pes, kôňupariť sa (zahriať sa pri námahe tak, že sa organizmus potí) • pretepliť sa (do hĺbky, naskrze) • pozahrievať sapozohrievať sapoohrievať sa (postupne sa zahriať)


zohriať urobiť teplejším, teplým, zvýšiť teplotu; zbaviť pocitu chladu (op. ochladiť) • ohriať: jedlo treba (z)ohriať na miernom ohnizhriaťzahriať (vyvolať pocit tepla): z(a)hriať si skrehnuté údyotepliťstepliť: slnko oteplilo vodu v rybníku; pren. stepliť svoj hlaspretepliť (teplom prestúpiť): pec príjemne preteplila vychladnutú izbuodb. temperovať (zohriať na istú teplotu): temperovanie bytuprihriať (trocha zohriať): prihriať si večerunahriať (zohriať isté množstvo al. trocha zohriať): nahriala vody na pranievyhriať (zohriať na potrebnú mieru): dobre vyhriata pecprehriať (naskrze al. nad normálnu mieru): prehriať si nohy; prehriaty motorrozohriať: beh ma rozohrial, zohrialrozhorúčiťrozpáliť (silno zohriať): slnce rozhorúčilo, rozpálilo ulicu, vzduchpozohrievaťpoohrievať (postupne, viac vecí): pozohrievať zvyšky od obeda

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hriať, hreje, hrejú, hrial, hriaty nedok.

1. (bezpredm. i koho, čo) poskytovať, dávať teplo: slnko, pec, kožuch hreje; pálenka v žalúdku (dobre) hreje pôsobí pocit tepla; pren.: jeho pohľad hreje je príjemný; myšlienka na teba ma hreje potešuje, oblažuje; Víťazstvo ho hrialo a blažilo. (Mor.)

2. (čo) robiť teplým, zohrievať: h. vodu, kávu, večeru, jedlo

h. si hada na prsiach robiť dobre niekomu, kto to zneužije; Máme hriať si hada v košeli? (Mih.);

dok. zohriať i ohriať

|| hriať sa zohrievať sa, ohrievať sa: h. sa pri peci, na slnku;

dok. zohriať sa, ohriať sa


ohriať, ohreje, ohrejú dok. (čo, koho) plameňom, ohňom urobiť teplým, zohriať, otepliť: o. vodu, kávu, mlieko, večeru; slnko ohreje údy;

pren. (čo, zried. koho) potešiť, povzbudiť; oživiť: Ale mu ani raz neprišlo na um ísť k nemu, ohriať dušu, okriať v útrapách. (Kuk.) A veru je i potrebné človeku, aby ho tu i tu ohrialo slniečko pokoja. (Kuk.);

nedok. ohrievať, -a, -ajú

|| ohriať sa prijať teplo, zahriať sa: o. sa pri peci;

pren. okriať, oživnúť: Prišla, aby sa aj ona trochu ohriala na politickom výslní. (Min.)

hovor. o. sa pri cudzom ohni využiť cudzie výhody, prácu ap. vo svoj prospech; hovor. ani sa neohrial, a už išiel preč pobudol krátko chvíľu; Ani si sa doma neohrial, a už sa ťaháš do cudzieho domu. (Kuk.);

nedok. ohrievať sa

Morfologický analyzátor

ohriať dokonavé sloveso
(ja) ohrejem VKdsa+; (ty) ohreješ VKdsb+; (on, ona, ono) ohreje VKdsc+; (my) ohrejeme VKdpa+; (vy) ohrejete VKdpb+; (oni, ony) ohrejú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) ohrial VLdsam+; (ona) ohriala VLdsaf+; (ono) ohrialo VLdsan+; (oni, ony) ohriali VLdpah+;
(ty) ohrej! VMdsb+; (my) ohrejme! VMdpa+; (vy) ohrejte! VMdpb+;
(nejako) ohrejúc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor