ohraničenosť -ti ž. 1. (i od čoho) ▶ vlastnosť toho, čo je ohraničené, oddelené v priestore: o. územia, územná o. Turca; o. nádoru od okolitých tkanív 2. ▶ vlastnosť toho, čo je určené, vymedzené istými hranicami, limitmi, čo má určený rozsah, limitovanosť; op. neohraničenosť: časová o.; o. poistnej sumy; o. lineárnej funkcie, množiny; o. prírodných zdrojov; praktickú využiteľnosť portálu znižuje jeho o. na jednu banku 3. ▶ čo má svoje limity, nemožnosť dosiahnutia väčšej miery, plnosti niečoho, obmedzenosť, nedokonalosť: duchovná o.; o. bytia, ľudskej existencie; o. poznania, rozumu, myslenia; životnosť predpokladá o.; byť si vedomý svojej malosti a vlastnej ohraničenosti; sila poézie pretrváva, prekračuje ohraničenosť obyčajného ľudského života [V. Šikula]
ohraničený príd.
1. vymedzený, oddelený hranicami: o-á oblasť, o-é územie;
2. vymedzený, určený čo do rozsahu, miery, pôsobnosti a pod.: o. čas, o-á lehota; o-á téma;
3. obmedzený: o-á právomoc, moc;
ohraničenosť, -ti ž.