ohraničený príd.
1. vymedzený, oddelený hranicami: o-á oblasť, o-é územie;
2. vymedzený, určený čo do rozsahu, miery, pôsobnosti a pod.: o. čas, o-á lehota; o-á téma;
3. obmedzený: o-á právomoc, moc;
ohraničenosť, -ti ž.