ohraničenie -nia -ní s. 1. ▶ priestorové vymedzenie: pôdorysné o. stavby; geografické o. Slovenska; obrubníky na o. trávnatých plôch; pigmentové útvary na koži s nepravidelným ohraničením; listina obsahovala aj presné o. chotára; Uhorsko bolo skutočne pekným útvarom na mape Európy, malo logické zemepisné ohraničenie karpatským oblúkom a malo dokonca aj more. [LT 2001] 2. ▶ vymedzenie rozsahu, pôsobnosti: časové, vekové o.; horné, dolné o. množiny; tematické o. diela; o. počtu členov; preteky bez ohraničenia veku 3. ▶ neúplnosť, nedostatočnosť niečoho, limit: chápanie slobody a jej ohraničenia; naraziť na isté ohraničenia; zohľadňovať rôzne ohraničenia; zrelý človek prijíma aj svoje o. ▷ ↗ i ohraničiť