ohrýzť -hryzie -hryzú dok. obhrýzť (význ. 1, 2): o. kosti, o-ená ceruza; o. mladé listy;
nedok. ohrýzať -a, ohryzovať
ohrýzať sa -za sa -zajú sa -zaj sa! -zal sa -zajúc sa -zajúci sa -zanie sa, ohryzovať sa -zuje sa -zujú sa -zuj sa! -zoval sa -zujúc sa -zovanie sa nedok.
ohrýzať -za -zajú -zaj! -zal -zajúc -zajúci -zaný -zanie, ohryzovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok.
ohrýzať -za -zajú -zaj! -zal -zajúc -zajúci -zaný -zanie, ohryzovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie, ohryzávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo) ▶ hryzením dookola zbavovať niečo niečoho; syn. obhrýzať: o. kosti; Poobede, keď malý zaspal, pustili opäť televízor, ohrýzajúc kuracie koštialiky. [V. Šikulová] 2. (čo (z čoho)) ▶ hryzením odstraňovať niečo z niečoho; syn. obhrýzať: o. mäso z kostí; mačka dokáže rezákmi o. mäkké zvyšky z väčších kostí; rybky sa prisajú na pokožku a jemne ju ohryzávajú 3. (čo) ▶ brať niečo do úst, medzi zuby a hrýzť na povrchu (dookola), často tým aj oddeľovať drobné kúsky, poškodzovať; syn. obhrýzať: o. ceruzku, pero; o. si nechty; z nervozity si ohrýzala pery, kožu okolo nechtov; dieťa ohrýza hračky; králiky rady všetko ohrýzajú, ohryzávajú; objímali sa a jemne si ohrýzali uši; keramické misky na rozdiel od plastových škrečky nemôžu o. 4. (čo) ▶ (o zvieratách) hryzením odtrhávať, požierať niektoré časti rastliny a tým ju poškodzovať; syn. obhrýzať: o. kôru stromov; kozy ohrýzali kríky; húsenice ohryzávajú listy rastlín; aplikácia repelentov je osvedčený prostriedok proti ohryzávaniu drevín zverou; Je [starý baobab] obohnaný plotom, aby ho neohrýzali slony, a má dokonca svojho osobného strážcu. [P7 2005]; V núdzi zostupujú [kamzíky] do nižších polôh, kde ohrýzajú mladé výhonky kosodreviny a jarabiny. [PaR 2011] ▷ dok. ↗ ohrýzť
ohrýzť -zie -zú ohryz! -zol -zla -zúc -zený -zenie dok. 1. (čo, koho) ▶ hryzením zbaviť niečo niečoho; syn. obhrýzť: o. kosti, koštialiky; báli sme sa ísť do mora, aby nás neohrýzli žraloky; pren. Vidíte, aký je chudák ošarpaný. Ako ho [hrad] ohrýzol čas, keď ho najprv spustošil človek. [KSl 1957] 2. (čo (z čoho)) ▶ hryzením odstrániť niečo z niečoho; syn. obhrýzť: vybrala kosti z polievky a ohrýzla z nich mäso 3. (čo) ▶ vziať niečo do úst, medzi zuby a hryzením na povrchu (dookola) poškodiť niečo, často tým aj oddeliť drobné kúsky; syn. obhrýzť: o. si nechty až do krvi; ohryzené ceruzky; ohryzené pery; káble ohryzené od myší 4. (čo) ▶ (o zvieratách) hryzením odstrániť, zožrať niektoré časti rastliny a tým ju poškodiť; syn. obhrýzť: zver ohryzie kôru až po drevo; daniele dokážu o. vinohrady nahladko; huby ohryzené slimákmi; chrániť mladé stromčeky pred ohryzením zverou ▷ nedok. ↗ ohrýzať, ohryzovať, ohryzávať
hrýzť 1. zubami drobiť na kúsky, obyč. potravu • rozhrýzať • rozhryzovať: hryzie ovocie, chlieb; rozhrýza trpkú plánku • chrúmať • chrúpať (niečo krehké, tvrdé): kone chrúmali ovos • expr.: chrumkať • chrupkať (jemne): chrumká čerstvú žemľu • expr.: hryzkať • pohryzkávať • pochrumkávať (pomaly, jemne hrýzť) • expr.: rumádzgať • rumázgať • rumácať (hlasno hrýzť): kone rumázgali trávu • expr. murckať (o zajacoch) • žuť • žuvať (roztláčať zubami na kašu): žuje tvrdé mäso
2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: hrýzť si pery • obhrýzať • ohrýzať (dookola): obhrýza si nechty • obžierať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): zajace obžierajú mladé stromčeky • hovor. žrať (o hmyze): vši ho žerú • štípať: blchy ma štípu
3. p. škrabať 4 4. p. trápiť
obhrýzať hryzením (dookola) odstraňovať povrch niečoho al. jeho časť; hryzením odstraňovať z povrchu niečo • obhryzovať • ohrýzať • ohryzovať: obhrýzať nechty; zver ohrýza mladé stromčeky • obžierať • zried. ožierať (žraním poškodzovať): kozy o(b)žierajú kríky • expr.: obžúvať • ožúvať (žuvaním poškodzovať): žiak obžúva ceruzku • objedať (o ľuďoch): objedá kosti, mäso z kostí • ohlodávať • hlodať: zajace ohlodávajú, hlodajú kôru stromčekov; pes hlodal kosť • expr. obsekávať (o myšiach): myši obsekávali vrecia • ozobávať (zobaním poškodzovať): vtáky ozobávali pupence stromov • zhrýzať (povrch niečoho)
ohrýzať, ohryzovať p. obhrýzať
ohrýzať sa p. zdráhať sa
zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahoty • háčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísť • zried. zhŕdať sa (Chrobák) • váhať • otáľať • okolkovať • okúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravdu • odporovať • klásť odpor • vzpierať sa • priečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčili • ustupovať • expr.: pätiť sa • spätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutím • vykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkach • nár. expr. ohrýzať sa • niž. hovor.: ondieť sa • ondiať sa • tentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej
ohrýzať, -a, -ajú i ohryzovať, -uje, -ujú nedok. (čo) hrýzením objedať, obhrýzať, obžierať: ohrýzal mäso z koštiaľov (Ráz.); o. kosti kôrku, o. stromy, listy;
dok. ohrýzť, ohryzie, ohryzú
ohrýzať sa, -a, -ajú nedok. nár. expr. vyhovárať sa, zdráhať sa: Pavo sa ohrýzal, že mu je podsebný bosý, že si roh rozrazí. (Jégé)
ohrýzať nedok. 1. ohlodávať: Stromki nám ti zverci ohrízajú (V. Rovné BYT) 2. vsl odierať (o drsnom materiáli na tele človeka al. zvieraťa): Ceper mame zlati živod, bo nośime ceňki košuľe, ňe taki, co nam kosce ohrizalo (Sobrance); Dahtore bulo i tak, že boľel kark, nedobre jarma, abo težla ju ohrizla (Kokšov-Bakša KOŠ)