Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

ohrýzť -hryzie -hryzú dok. obhrýzť (význ. 1, 2): o. kosti, o-ená ceruza; o. mladé listy;

nedok. ohrýzať -a, ohryzovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ohrýzať ‑a ‑ajú, ohryzovať ‑uje ‑ujú nedok.

ohrýzať sa -za sa -zajú sa -zaj sa! -zal sa -zajúc sa -zajúci sa -zanie sa, ohryzovať sa -zuje sa -zujú sa -zuj sa! -zoval sa -zujúc sa -zovanie sa nedok.


ohrýzať -za -zajú -zaj! -zal -zajúc -zajúci -zaný -zanie, ohryzovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok.

ohrýzať -za -zajú -zaj! -zal -zajúc -zajúci -zaný -zanie, ohryzovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie, ohryzávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo) ▶ hryzením dookola zbavovať niečo niečoho; syn. obhrýzať: o. kosti; Poobede, keď malý zaspal, pustili opäť televízor, ohrýzajúc kuracie koštialiky. [V. Šikulová]
2. (čo (z čoho)) ▶ hryzením odstraňovať niečo z niečoho; syn. obhrýzať: o. mäso z kostí; mačka dokáže rezákmi o. mäkké zvyšky z väčších kostí; rybky sa prisajú na pokožku a jemne ju ohryzávajú
3. (čo) ▶ brať niečo do úst, medzi zuby a hrýzť na povrchu (dookola), často tým aj oddeľovať drobné kúsky, poškodzovať; syn. obhrýzať: o. ceruzku, pero; o. si nechty; z nervozity si ohrýzala pery, kožu okolo nechtov; dieťa ohrýza hračky; králiky rady všetko ohrýzajú, ohryzávajú; objímali sa a jemne si ohrýzali uši; keramické misky na rozdiel od plastových škrečky nemôžu o.
4. (čo) ▶ (o zvieratách) hryzením odtrhávať, požierať niektoré časti rastliny a tým ju poškodzovať; syn. obhrýzať: o. kôru stromov; kozy ohrýzali kríky; húsenice ohryzávajú listy rastlín; aplikácia repelentov je osvedčený prostriedok proti ohryzávaniu drevín zverou; Je [starý baobab] obohnaný plotom, aby ho neohrýzali slony, a má dokonca svojho osobného strážcu. [P7 2005]; V núdzi zostupujú [kamzíky] do nižších polôh, kde ohrýzajú mladé výhonky kosodreviny a jarabiny. [PaR 2011]
dok.ohrýzť


ohrýzť -zie -zú ohryz! -zol -zla -zúc -zený -zenie dok. 1. (čo, koho) ▶ hryzením zbaviť niečo niečoho; syn. obhrýzť: o. kosti, koštialiky; báli sme sa ísť do mora, aby nás neohrýzli žraloky; pren. Vidíte, aký je chudák ošarpaný. Ako ho [hrad] ohrýzol čas, keď ho najprv spustošil človek. [KSl 1957]
2. (čo (z čoho)) ▶ hryzením odstrániť niečo z niečoho; syn. obhrýzť: vybrala kosti z polievky a ohrýzla z nich mäso
3. (čo) ▶ vziať niečo do úst, medzi zuby a hryzením na povrchu (dookola) poškodiť niečo, často tým aj oddeliť drobné kúsky; syn. obhrýzť: o. si nechty až do krvi; ohryzené ceruzky; ohryzené pery; káble ohryzené od myší
4. (čo) ▶ (o zvieratách) hryzením odstrániť, zožrať niektoré časti rastliny a tým ju poškodiť; syn. obhrýzť: zver ohryzie kôru až po drevo; daniele dokážu o. vinohrady nahladko; huby ohryzené slimákmi; chrániť mladé stromčeky pred ohryzením zverou
nedok.ohrýzať, ohryzovať, ohryzávať

hrýzť 1. zubami drobiť na kúsky, obyč. potravu • rozhrýzaťrozhryzovať: hryzie ovocie, chlieb; rozhrýza trpkú plánkuchrúmaťchrúpať (niečo krehké, tvrdé): kone chrúmali ovosexpr.: chrumkaťchrupkať (jemne): chrumká čerstvú žemľuexpr.: hryzkaťpohryzkávaťpochrumkávať (pomaly, jemne hrýzť) • expr.: rumádzgaťrumázgaťrumácať (hlasno hrýzť): kone rumázgali trávuexpr. murckať (o zajacoch) • žuťžuvať (roztláčať zubami na kašu): žuje tvrdé mäso

2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: hrýzť si peryobhrýzaťohrýzať (dookola): obhrýza si nechtyobžierať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): zajace obžierajú mladé stromčekyhovor. žrať (o hmyze): vši ho žerúštípať: blchy ma štípu

3. p. škrabať 4 4. p. trápiť


obhrýzať hryzením (dookola) odstraňovať povrch niečoho al. jeho časť; hryzením odstraňovať z povrchu niečo • obhryzovaťohrýzaťohryzovať: obhrýzať nechty; zver ohrýza mladé stromčekyobžieraťzried. ožierať (žraním poškodzovať): kozy o(b)žierajú kríkyexpr.: obžúvaťožúvať (žuvaním poškodzovať): žiak obžúva ceruzkuobjedať (o ľuďoch): objedá kosti, mäso z kostíohlodávaťhlodať: zajace ohlodávajú, hlodajú kôru stromčekov; pes hlodal kosťexpr. obsekávať (o myšiach): myši obsekávali vreciaozobávať (zobaním poškodzovať): vtáky ozobávali pupence stromovzhrýzať (povrch niečoho)


ohrýzať, ohryzovať p. obhrýzať


ohrýzať sa p. zdráhať sa


zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahotyháčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísťzried. zhŕdať sa (Chrobák)váhaťotáľaťokolkovaťokúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravduodporovaťklásť odporvzpierať sapriečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčiliustupovaťexpr.: pätiť saspätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutímvykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkachnár. expr. ohrýzať saniž. hovor.: ondieť saondiať satentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ohrýzať, -a, -ajú i ohryzovať, -uje, -ujú nedok. (čo) hrýzením objedať, obhrýzať, obžierať: ohrýzal mäso z koštiaľov (Ráz.); o. kosti kôrku, o. stromy, listy;

dok. ohrýzť, ohryzie, ohryzú


ohrýzať sa, -a, -ajú nedok. nár. expr. vyhovárať sa, zdráhať sa: Pavo sa ohrýzal, že mu je podsebný bosý, že si roh rozrazí. (Jégé)

ohrýzať nedok.
1. ohlodávať: Stromki nám ti zverci ohrízajú (V. Rovné BYT)
2. vsl odierať (o drsnom materiáli na tele človeka al. zvieraťa): Ceper mame zlati živod, bo nośime ceňki košuľe, ňe taki, co nam kosce ohrizalo (Sobrance); Dahtore bulo i tak, že boľel kark, nedobre jarma, abo težla ju ohrizla (Kokšov-Bakša KOŠ)

tvoje ovečky ohrýzali malé tes moutons mangent les petits

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu