ohovoriť dok. úmyselne povedať nepravdu o niekom, niečom, očierniť, oklebetiť: o-la všetkých známych;
nedok. ohovárať -a
ohovárať -ra -rajú (ne)ohováraj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.
ohovárať sa -rajú sa (ne)ohovárajte sa! -rali sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok.
ohováranie -nia -ní s. 1. ▶ šírenie klebiet, neoverených, nepresných, často zveličených informácií o niekom v jeho neprítomnosti s cieľom znížiť jeho vážnosť, poškodiť ho: zlomyseľné, hrubé o.; vzájomné o. a intrigy na pracovisku; to je obyčajné, bohapusté o.!; neznášam o. a falošných ľudí; byť, stať sa terčom ohovárania; vyvrátiť lži a ohovárania; Nie každý dokáže dobre vychádzať s každým, vzniká napätie, ktoré je živnou pôdou na ohováranie a klebety. [HN 2004] 2. práv. ▶ šírenie nepravdivých údajov, ktoré môžu ohroziť niečiu vážnosť, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy al. spôsobiť mu inú vážnu ujmu: o. verejného činiteľa; trestný čin ohovárania; novinár odsúdený za údajné o.; za o. chce naňho podať trestné oznámenie; polícia začala vyšetrovanie vo veci ohovárania ▷ ↗ i ohovárať
ohovárať -ra -rajú (ne)ohováraj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. (koho, čo (pred kým, pred čím)) ▶ šíriť o niekom klebety, neoverené, nepresné, nepravdivé, často zveličené informácie obyč. hanlivého charakteru: o. kolegov, bývalého zamestnávateľa, konkurenciu; ohovára nás pred celou dedinou; ak ste poctiví a úprimní, budú vás o.; nikdy ho predo mnou neohovárala; ľudia si závidia, navzájom sa ohovárajú; bol obľúbený, ale i nenávidený a ohováraný; ohováranie zo závisti; Tu musia ľudia stále niekoho ohovárať, o každom musia všetko vedieť. [J. Balco] ◘ fraz. ohovárať niekoho za chrbtom hovoriť o niekom neoverené, nepresné, často zveličené informácie v jeho neprítomnosti; žart. práve ťa ohovárame hovoríme o tebe (obyč. v situácii, keď dotyčný vstúpi a reč je práve o ňom) ▷ dok. ↗ ohovoriť
ohovoriť -rí -ria (ne)ohovor! -ril -riac -rený -renie dok. (koho, čo (pred kým, pred čím)) ▶ rozšíriť o niekom klebety, neoverené, nepresné, nepravdivé, často zveličené informácie obyč. hanlivého charakteru: o. kolegov; o. konkurenciu; ohovoril ma pred celou dedinou; ako ľahko človeka odsúdia, ohovoria!; ohovorili ma pred nimi, že som lakomá; škaredo ma ohovorila a on tomu uveril; médiá ohovoria, koho môžu; V tom čase, vážený pane, takéto ohovorenie stačilo, aby ste prišli o hlavu. [L. Ťažký] ◘ fraz. ohovoriť niekoho za chrbtom povedať o niekom neoverené, nepresné, nepravdivé, často zveličené informácie v jeho neprítomnosti ▷ nedok. ↗ ohovárať
haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekoho • tupiť • urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcť • hanobiť • zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekoho • zried. paškvilovať (Hurban) • utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniť • expr. pľuhaviť: verejne ma pľuhaví • fraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať • očierňovať • osočovať • hovor. expr.: roznášať • rozvláčať • bridiť • hnusiť • špiniť • hovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môže • hovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentu • nár. hudiť • expr.: šprihať • brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo
klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebety • expr.: roznášať • rozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedine • hovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotať • šepkať • šeptať • šuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličo • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohovárať • osočovať • expr. očierňovať • hovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou
2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželky • expr.: tárať • trepať • trkotať • drkotať • krákoriť • subšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú noc • expr.: rapotať • ľapotať • lalotať • tliapať • klekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)
nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadky • expr.: papuľovať • grobianiť • šprihať • šľakovať • brýzgať • hromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosť • hovor. šimfovať: šimfoval na vedúcu • hovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskuje • pejor.: brechať • štekať • havkať (na niekoho): brechali, štekali na seba • expr. fákať (Vajanský) • haniť • hanobiť • tupiť • ohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otca • expr.: špiniť • očierňovať: špinil celú rodinu • rúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu
2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohan • hromžiť • hromovať • zlorečiť: stále len hromží, zlorečí • kliať • preklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočiš • hovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali
ohovárať úmyselne hovoriť nepravdu o niekom, niečom, šíriť klebety o niekom, niečom • osočovať • ovrávať • expr. očierňovať: ohovára ho, osočuje pred celou rodinou • nactiutŕhať (ubližovať na cti) • hovor. expr.: omaľúvať • roznášať • rozvláčať: omaľúva nás, kde môže; roznáša, rozvláča o ňom, že pije • expr.: špiniť • špintať • šprihať (hanlivo, so zlosťou): špiní, špince, šprihá na všetkých, na poriadnych ľudí • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • expr.: omieľať • prepierať: klebetnice si ustavične oňho otierajú jazyk, omieľajú ho, prepierajú ho • expr. obrábať: ženy zasa kohosi obrábajú • nár. obsudzovať • klebetiť (o niekom) • kniž. insinuovať (neprávom upodozrievať) • hovor. škandalizovať (verejne ohovárať, vyvolávať škandál)
p. aj haniť
ohovárať, -a, -ajú nedok. (koho, zried. i čo) úmyselne šíriť nepravdu, lož, klebety; osočovať: Ale prosím vás — vy ma ohovárate! (Kuk.);
dok. ohovoriť, -í, -ia
ohovárať nedok. (ohvariac) csl úmyselne hovoriť o niekom nepravdu: Ľen sa ohovárajú jena druhú a nadávajú na jena druhú (Lišov KRU); Ohvariaľi jich, že su chudobnie (Žakarovce GEL); Ohovárala šetkích, aj vlasnú rodinu (Lukáčovce HLO); Ona bi ľem každeho ohvarala (Dl. Lúka BAR); Kedz ma ucho červene, ta ho chtośka ohvaria (Žalobín VRN)
ohviarať p. ohovárať
ohovoriť [-hva-] dk koho úmyselne rozšíriť o niekom, niečom nepravdu, klebety, osočiť niekoho: chto z jezikom szvim prátzela nyeohrizuje, nyeohvari (DŽ 1752); ohovárať ndk: urad gest od sameho Pana Boha ustaweny, netreba gich ohowarat (N. PRAVNO 1719); obloquor: ohowáram, omluwám (AP 1769); to zachowati slussj, aby cechowske acta aneb činy žaden po domjch neroztrusowal a klebetnjkem nebyl a swug cech neohowaral (CA 1791); nemrawcům slussj: ohowárati a roznásseti nadýmáčům a klewetnikům (RPM 1795)