Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oheň ohňa m.

1. úkaz prejavujúci sa pri horení svetlom a teplom, plameň: zapáliť, naklásť o.; o. horí, blčí; horúci ako o.; báť sa niečoho ako o-a; hovor. poslúžiť o-om zapáliť fajčiarovi; olympijský o.; bengálsky o. ohňostroj

2. požiar: hasiť o.

3. nebezpečná, ťažká ap. situácia: o. vojny; prejsť o-om skúšok

4. expr. horúčosť; horúčka: cítiť v hrdle o.; dieťa je celé v o-i

5. expr. prudký cit: o. lásky, nenávisti; dievča je samý o.; má o. v tele je vášnivý

6. hovor. trvalý červený fľak na pokožke (obyč. na tvári)

● → liať olej na o.; → skočil by zaňho aj do o-a; dať → ruku do o-a za niekoho; mať dve → želiezka v o-i; hrať sa s o-om nebezpečne si počínať; hneď je o. na streche ľahko vznikne hnev; → krst o-om; o-om a mečom vojnou; z → malej iskry veľký o. býva; ťahať, vyberať za niekoho → gaštany z o-a;

ohňový príd.;

ohník -a, ohníček -čka m. zdrob.;

ohnisko¹ -a s., v jedn. i m. zvel. k 1, 2, 3

ohnisko² -a -nísk s.

1. miesto, kde horí oheň: otvorené o., o. kozuba

2. fyz. bod, v kt. sa sústreďujú lúče pri svojom lome al. odraze: o. šošovky; fyziol. časť nervového systému, kde je sústredené podráždenie al. útlm

3. stred, z kt. sa niečo šíri, centrum: o. zemetrasenia, vojny, o. odporu;

ohniskový príd.: fyz. o-á vzdialenosť

ohnisko -ka -nísk s. (miesto na oheň)

ohnisko -ka -nísk s., v sg. i m. zvel. (veľký oheň)

oheň ohňa pl. N ohne G ohňov m. 1. ▶ viditeľný sprievodný jav pri procese (kontrolovaného) horenia, spaľovania nejakej látky, pričom vzniká intenzívne teplo a svetlo: zapáliť, zahasiť o.; urobiť, rozložiť, rozkresať o.; založiť veľké ohne; o. horí, blčí, dymí, tlie, dohorieva; žiara, dym ohňov; zbierať drevo na o.; spáliť suché konáre v ohni; sedávať pri táborových ohňoch; hľadieť do ohňa, do plameňov ohňa; z ohňa lietajú iskry; v kachliach pukal o.; dať, postaviť hrniec s vodou na o. dať variť na otvorený plameň; opekať prasa, barana na ohni; drak chrlil z papule o.; svoje kúsky predvádzajú hltači ohňa; Moja vina je preveľká, neodpustiteľná a nepochybujem o tom, že ma po smrti čakajú najstrašnejšie muky v pekelnom ohni. [M. Zelinka]; Podľa starovekých Grékov veci v prírode pozostávali iba zo štyroch prvkov – zeme, ohňa, vzduchu a vody – a rôzne sa navzájom miešali. [D. Podracká] ▷ fyz. Eliášov oheň, Eliášove ohne prírodný úkaz (blesk) spočívajúci v tichých elektrických výbojoch medzi vyčnievajúcimi predmetmi a búrkovými oblakmi, sprevádzaný svetielkovaním, slabým praskaním a pripomínajúci vzhľadom červenkasté jazyky plameňov; etnogr. svätojánske ohne al. jánske ohne tradičné pálenie obrovských vatier (nadväzujúce na predkresťanské oslavy letného slnovratu a majúce rituálnu funkciu) v noci z 23. na 24. júna (na Jána) na vyvýšených, dobre viditeľných miestach v okolí obce, spojené s preskakovaním vatier a spevom □ naklásť oheň, ohňa urobiť, rozložiť oheň; bengálsky oheň pyrotechnická zmes poskytujúca oslnivé farebné osvetlenie bez dymu, ohňostroj; grécky oheň špeciálna zápalná zmes používaná v stredoveku vo vojnách, pri dobýjaní hradov a pod.; olympijský oheň symbol novodobých olympijských hier – plameň planúci na znamenie mieru počas olympiády (podľa vzoru starogréckych hier konaných v Olympii); večný oheň zapálený (resp. horiaci) na uctenie si pamiatky obyč. padlých vo vojne, ↗ i fraz.; zákaz manipulácie s otvoreným ohňom zákazová tabuľka týkajúca sa bezpečnosti pri práci
2. ▶ veľké nekontrolované ničivé horenie, požiar: bojovať s ničivým ohňom; o. sa rýchlo šíril; celý dom zachvátil o.; v meste vypukol o.; lesný porast padol za obeť ohňu; o. spôsobil obrovské materiálne škody; zabrániť rozšíreniu ohňa; o. zahasili privolaní hasiči
3. hovor. ▶ prostriedok na zapálenie niečoho, obyč. cigarety, zapaľovač, zápalky: poslúžiť ohňom zapáliť fajčiarovi; máš o.?; požičaj mi o.
4. expr. ▶ pocit tepla v tele, horúčosť, horúčka: cítiť v hrdle o.; dieťa je celé v ohni; akýsi vnútorný o. ho rozpaľoval
5. expr. ▶ citové vzplanutie, nadšenie, zápal, vášeň, prejav prudkého citu: o. lásky, nenávisti; dievča s ohňom v tele; zapáliť v mužovi žiadostivý o.; vyhasol o. v jeho očiach
6. hovor. ▶ zápalové infekčné ochorenie kože prejavujúce sa ohraničenými červenými fľakmi (obyč. na tvári), ruža: mal na líci o.; chlapček sa narodil s ohňom
◘ fraz. báť sa niekoho, niečoho ako ohňa veľmi sa báť, mať hrôzu z niekoho, z niečoho; byť ako oheň a voda mať protikladné vlastnosti; červený ako oheň (o tvári, vlasoch) veľmi, výrazne červený; mať telo [ako] v ohni byť celý rozpálený (obyč. horúčkou); páliť ako oheň a) (napr. o slnku) veľmi silno hriať b) spôsobovať pálčivú bolesť tela al. neznesiteľné duševné utrpenie; [byť/ocitnúť sa/zmietať sa] medzi dvoma ohňami a) v boji, súperení a pod. sa dostať pod dvojaký, krížový tlak al. útok, byť ohrozovaný, napádaný dvoma protichodnými silami, stranami b) ocitnúť sa, váhať medzi dvoma protikladnými, rovnako príťažlivými možnosťami, okolnosťami, osobami; dať/položiť za niekoho [aj] ruku do ohňa a) byť presvedčený o nevine, práve niekoho, veriť niekomu, ručiť za niekoho b) zastať sa niekoho, obetovať sa za niekoho; [hneď je] oheň na streche prudká ostrá reakcia ústiaca do hádky; hrať sa/zahrávať sa s ohňom nebezpečne, ľahkomyseľne si počínať, hazardovať; expr. chrliť/liať oheň a síru na niekoho vyslovovať prudké, ostré výčitky, ostro hrešiť, kliať, preklínať niekoho, priať niekomu všetko najhoršie; krst ohňom prvá účasť v boji, prvá (zaťažkávacia) skúška; liať/prilievať olej do ohňa zhoršovať situáciu, vyostrovať napätie, hnev, zvadu nevhodnými poznámkami, rečami al. nevhodným konaním, dráždiť niekoho; mať oheň v tele/v žilách byť živý, energický, vášnivý; mať/zohrievať si/hriať si dve želiezka v ohni pripravovať sa na dve možnosti, zaisťovať si dve príležitosti; ohňom a mečom ozbrojenými útokmi, vojenskou silou; prejsť/prechádzať ohňom [skúšok/utrpenia/súženia/vojny a pod.] byť vystavený ťažkým skúškam, utrpeniu, nebezpečným situáciám a pod.; pridať/priložiť polienko do ohňa pričiniť sa o zvýšenie intenzity niečoho, prispieť k niečomu svojím dielom, najmä v nepriaznivej situácii; skočil by aj do ohňa za niekoho/pre niekoho bol by ochotný, neváhal by vykonať hocičo nebezpečné al. ťažké z lásky al. oddanosti k niekomu, obetoval by za niekoho aj život; skúška ohňom ťažká, rozhodujúca skúška; ťahať/vyťahovať/vyberať za niekoho horúce gaštany z ohňa vybavovať za niekoho nepríjemné záležitosti, robiť za niekoho nepríjemnú prácu; večný oheň peklo; kniž. [zrodiť sa] v ohni a krvi/v ohni vojny (o priateľstve, štáte, impériu a pod.) v bojoch, vo vojne, vo vojnových časoch
◘ parem. niet dymu bez ohňa ak sa o niečom začne rozprávať, zvyčajne to má svoju príčinu; oheň je dobrý sluha, ale zlý pán pri zaobchádzaní s ohňom je vždy potrebná opatrnosť; samé božekanie ohňa nezaleje nad zlým, negatívnym stavom nestačí len nariekať, ale treba sa pričiniť aj o jeho nápravu; veľa dymu, málo ohňa veľa rečí, málo úžitku; z malej iskry veľký oheň býva aj maličkosť môže vyvolať veľké následky
▷ ohník -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1, 5: horí o., horí; posedieť si pri ohníku; prikladať polienka na o.; v kozube praskal o.; Láska je takým malým ohníkom v srdci milujúceho. [L. Ťažký]; V očiach jej vzbĺkli ohníky dávnej nádeje. [J. Lenčo]; ohníček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr. k 1, 5: zaspievali sme si pri ohníčku; v očiach mala šibalské ohníčky záblesky; ohnisko¹ -ka ohnísk s., v sg. i m. zvel.: blčiace o.; Mali ste vidieť ten ohnisko! [V. Šikula]

ohnisko¹ ↗ oheň

ohnisko² -ka ohnísk s. 1. ▶ ohraničené miesto v prírode al. upravený priestor v obydlí, kde sa zakladá a horí oheň: záhradné o.; oddychové miesta v lesoparku s ohniskami; posadať si okolo ohniska; dym stúpajúci z ohniska; od ohniska sa šírilo príjemné teplo; ak zakladáte nové o., ohraničte ho kameňmi; rozdúchali sme v ohnisku oheň a opekali dobroty; indiánske típí s ohniskom uprostred; všetky domáce práce sa konali okolo ohniska; obety sa prinášali v posvätnom ohnisku
2. ▶ časť vykurovacieho telesa, v ktorej sa zakladá a horí oheň: murované o.; krb, kozub s otvoreným ohniskom; elektrické o. imitujúce horiace drevo; náradie na vymetanie popola z ohniska pece
3. ▶ miesto vzniku, výskytu, koncentrácie a následného šírenia niečoho, zdroj: ohniská nepokojov, konfliktov; o. nákazy, epidémie kde sa vyskytuje pôvodca infekčného ochorenia al. odkiaľ sa šíri nákaza; ohniská výskytu besnoty líšok, moru diviakov; lokalizovať o. zemetrasenia kde došlo k vzniku zemetrasenia a kde sa začína uvoľňovať seizmická energia; zmapovať ohniská daňových únikov; v ohnisku požiaru teplota dosiahla až 1 300 stupňov Celzia kde vznikol požiar; Ich počet [konfliktov] sa nikdy nezmenšuje – iba sa presúvajú ohniská napätia. [Slo 2008]
4. trochu kniž. ▶ miesto, okolo ktorého sa niečo sústreďuje, centrum, stredisko: ohniská duchovného, kresťanského života; rodiny učiteľov a evanjelických farárov boli ohniskom kultúrnej a národnej aktivity; pred jeho zrakom v jamke leží / ohnisko kultúr prastarých [Š. Žáry]; Pri pohľade na obraz starej matere sa mi pred očami vynárajú nadovšetko dve ohniská jej života: práca a modlitba. [A. Habovštiak] oporné piliere
5. opt., fyz., fot. ▶ bod, do ktorého sa zbiehajú rovnobežné svetelné lúče po prechode šošovkou al. po odraze na dutom zrkadle; syn. fókus: obrazové o.; predmetové o.; o. šošovky; objektív s pevným ohniskom ktoré neumožňuje zväčšiť obraz fotografovaného objektu, scény
6. mat. ▶ bod, ktorého vzdialenosť od ľubovoľného bodu danej kužeľosečky je v stálom pomere k vzdialenosti toho istého ľubovoľného bodu od určitej priamky: o. paraboly; ohniská elipsy; vzdialenosť ohniska od priamky

oheň, ohňa m.

1. prírodný úkaz pri procese spaľovania, horenia, sprevádzaný vznikom tepla a svetla; plameň, vatra: mierny, slabý, veľký o.; naklásť, rozložiť, zapáliť, zažíhať o.; o. horí, blčí, šľahá, blkoce, hasne; Z vňate a leštia kládli ohne. (Fig.); zničiť dačo v o-i, o-om spáliť; pochovávanie o-om kremácia; červený, horúci ako o. veľmi; hovor. dať dakomu o-a, poslúžiť o-om pripáliť cigaretu, fajku a pod.; báť sa, strániť sa dakoho, dačoho ako o-a veľmi; náb. pekelný, večný o. o pekle (v náboženských predstavách); bengálsky oheň ohňostroj; grécky o. zapálená hmota, vrhaná v dávnoveku do nepriateľských miest a pevností, aby v nich spôsobila požiar;

pren. niečo, čo spaľuje ako oheň: Príď, čistý oheň mrazu! (Kost.);

pren. streľba, paľba: A tá myšlienka k tomu, že nás on bráni od nepriateľov, je vystavený guliam, ohňu! (Jes.);

pren. o nebezpečnej, ťažkej situácii, o nebezpečenstve: prejsť ohňom skúšok; Ono ani netušia, do akého ohňa načreli. (Ráz.);

pren. expr. o prudkých citoch, o zápale, oduševnení, o láske, nenávisti ap.: o. lásky, ľúbosti, v ohni citov (Jes.); Oheň srší z tvojich horúcich očú. (Kuk.) Rozhorlil sa svätým ohňom (Kuk.) oduševnením. V srdci vzňali sa staré, ututlané ohne (Urb.) city. Je to dievča ani iskra, samý oheň (Urbk.) vášnivé. Iba Maroš blčí ohňom (Ráz.) hnevom, rozhorčením

● je ako o. rozpálený; fúzy ako o. červené; zapáliť sa ako o. začervenať sa; ohňom a mečom vojnou; expr. liať oheň a síru na niekoho priať niekomu všetko najhoršie; liať olej na o. zhoršovať situáciu, rozdúchavať hnev, nenávisť; držať, zohrievať dve železá (želiezka) v ohni o vypočítavosti; I z malej iskry veľký oheň býva (prísl.) z nepatrného začiatku môže vzniknúť vážna vec; skočiť aj do o-a za niekoho vykonal by čokoľvek nebezpečného z lásky, oddanosti; vložil, dal by ruku do o-a za niekoho je pevne presvedčený o nevine, o statočnosti niekoho; byť medzi dvoma o-ami o ťažkom rozhodovaní; Neohrievaj sa pri cudzom ohni! (prísl.) nevyužívaj cudzie veci, zásluhy ap.; Keď oheň horí, vtedy kašu varia (prísl.) treba využiť vhodnú chvíľu; krst ohňom skúška v boji, v ťažkej situácii ap.; hrať sa s o-om nebezpečne si počínať; hra s o-om nebezpečné počínanie; expr. strkať, pchať prsty do o-a miešať sa do nepríjemnej, nebezpečnej veci;

2. žiara, záblesk, lesk, svetlo: Breh ohňom blýska sa a lesík pri ňom jasnie. (Jes.) Oči Ruženine lisli sa čudným ohňom (Vaj.) leskom, V zrakoch oheň nečistý. (Sládk.)

3. požiar: vypukol o., hasiť o., lokalizovať o.

● hneď je o. na streche ľahko, rýchlo vznikne hnev, zvada ap.;

4. nár. ohnisko, pec: Anka upratuje oheň. (Ráz.);

ohňový príd.: geogr. Ohňová zem ostrov v Južnej Amerike;

ohník, -a i ohníček, -čka m.

1. zdrob. malý oheň;

2. nár. slepý mak;

ohnisko¹, -a str. i m. zvel. k 1, 3

ohnisko¹ p. oheň

ohnisko², -a, -nísk str.

1. miesto, obyč. časť pece, kde horí oheň; druh primitívnej pece, časť krbu, kozuba; pren. rodinné o. domácnosť;

2. stredisko, stred, stredobod, z ktorého sa dačo šíri al. v ktorom sa dačo sústreďuje; prameň, zdroj činnosti, pôsobnosti: o. vojny, požiaru, o. bojov, povstania, revolúcie; o. nákazy; geol. magnetické o.;

3. fyz. bod, v ktorom sa zbiehajú lúče šošovky, zrkadla a pod., fókus;

geom. bod mimo krivky, majúci k nej určitý vzťah;

ohniskový príd.: o-á diera na ohnisku; fyz. o-á vzdialenosť vzdialenosť roviny ohniska od hlavnej roviny

oheň m. (voheň)
1. csl úkaz prejavujúci sa pri horení teplom a svetlom, plameň: Do čeľusťou sa nakládou̯ s trieskou ohen, abi prišla záňeť (Lišov KRU); Na žeľezo treba tuhí oheň, tukší ako na vareňá (Malatiná DK); Nemisela som rano ohen roskladač, ešče od vešera bú žerätok (Sása REV); O desátej spravit oheň, postavit na šporhét šecko jedzeňí (Kuchyňa MAL); Oni friško kúrili a kolo teho ohna sebe políhali (V. Rovné BYT); Rosku̯adau̯a oheň, sňídaňí navariu̯a (Jablonové MAL); Priśol diśč, nakladľi oheň a śe zohraľi (Smižany SNV); Ta mi chodzila židom ohňa klajsc (Sečovce TRB); Ňekikľaj śe s_tim ohňom, bo śe v_noci pośčiš! (Torysa SAB)
L. živí oheň (Pukanec LVI); živej ohem (Chrťany MK) - síra na poprašovanie hrozna;
F. je ako oheň do roboti (Hor. Lehota DK) - veľmi usilovný, pracovitý; horuca jag oheň (Sobrance) - o vášnivej žene; stadz jag v ohňu (Dl. Lúka BAR) - červenať sa, hanbiť sa; teľo v ohňu ňezhorel (Dl. Lúka BAR) - veľmi sa hanbil, išiel zhorieť od hanby; má hlavičku aňi oheň (Žaškov DK) - veľmi horúcu (od horúčky, zápalu ap.); je to horuce jako ohiň (Klokočov ČAD) - veľmi horúce; také je to (jedlo) jako ohen (Sereď GAL) - veľmi ostré, pikantné; taká je (pálenka) ako oheň (Hor. Lehota DK) - veľmi tuhá, silná; ge starému ohňu priložil nové poleno (Bošáca TRČ) - obnovil spor, zvadu, hnev; oheň hasit (Bošáca TRČ) - zaháňať veľký smäd, piť; s cudzími rukamí iba oheň zhrebať (Krivá DK) - riešiť nepríjemnosti prostredníctvom iných ľudí; tu oheň, tu voda (Dl. Lúka BAR) - o ťažkom rozhodovaní, ani sem, ani tam; ťen oheň ňezaleješ, aňi ked buďež nan vozid vodu f_senom voze (Podkonice BB) - o zbytočnej, daromnej robote; hned je oheň na streše (Kuchyňa MAL) - ľahko sa stane nepríjemnosť, zvada, svár; chraňic śe dakeho jag ohňa, varovac śe jag ohňa (Dl. Lúka BAR) - strániť sa niekoho, dávať si pozor na niekoho; bac śe jag ohňa (Dl. Lúka BAR) - veľmi sa báť; taki śi jak srebni oheň (Sokoľ KOŠ) - ľahko sa nahneváš; uderila jedenástá hodzina, chvál každí duh_Hospodzina, opatrujte svetlo, ohen, abi neból ludom škoden (Kostolné MYJ) - veršovaná formulka nočného hlásnika; oheň sa smeje (Pukanec LVI) - rozhára sa, začína horieť; aj do ohna bi skočev za ním (Lukáčovce HLO) - je obetavý, resp. na niekoho veľmi viazaný; nasipat ohna za krki (Lukáčovce HLO) - narobiť nepríjemnosti; na mňe bi ohňa nasipaľi (Dl. Lúka BAR) - chceli by ma zničiť
2. csl živelná pohroma, požiar: Prešlo iba eno pár rokou a zas sa ohen objaviu̯ (Lešť MK); V ďeďiňe vipúkou̯ veľkí ohen (Kokava n. Rim. RS); Ftedi bolo pri ohňi zľe - voda sa ľen rukami ťahala, ľen taká síkačka bola v ďeďiňe (Detva ZVO); Velikí ohen je, naše humno šetko f_plameni (Stankovany RUŽ); Ke_dzme tam prišli, ból tam ohen, dzecká potpálili slamu (Vištuk MOD); Ten največi voheň bou̯ ešče prvej (Riečnica KNM); Kedisi ve štiricátém druhém ból u nás na horňiem konci veľikí oheň (Papradno PB)
L. ľesní oheň (Dúbravka BRA) - lesný požiar
F. čim vekša stodola, tim vekši oheň (Markušovce SNV) - o pominuteľnosti (zbytočnosti) bohatstva; aj z ohňa sa vihádže (Ludanice TOP) - pomôže si aj v ťažkej situácii, je vynachádzavý
3. csl vojnová bitka, frontová streľba, paľba; nebezpečná situácia: Veď muožem is pomali, aľe in sa ňekcelo is_ta dopretku do väčieho ohňa, boľi raďi, že na kraji dostaľi jedného (Slovany MAR); Porát na druhí deň sme sa dostali do ohňa (Lopašov SKA); A ten kamarát padóv prvém lebo druhém ohni Polsku (Dvorníky HLO); Chlapi viprávali, jakí ohen na ních s kanónov na fronte spuscili (Šípkové PIE); No a tedi otvoriľi Rusi oheň na nas (V. Kazimír TRB)
4. expr. horúčosť, pálenie v tele, horúčka, miestny zápal: Že pev mlieko a že mu to prejšlo, to mu ada zadusilo ten oheň (V. Maňa VRB); Ohem má v celom ťeľe (V. Straciny MK)
5. kováč. miesto v kováčskej dielni, kde sa zohrieva železo: ohen (Mojmírovce NIT); oheň (Budkovce MCH)
F. v ohni čerd vivádzá (Malacky) - kováč. horí belasý, silný oheň
6. zried. zaiskrenie, záblesk: Trafi kosa na kameň, až oheň da (Dl. Lúka BAR)
F. kameňe oheň krešú (St. Myjava MYJ) - o mlynskom kameni bežiacom naprázdno
7. expr. veľmi tuhý alkohol, pálenka: Čím bola sľúkovica tukšia, tím ľepšie - tedi oheň pili (Nitrica PDZ)
8. choroba rubeola, ruža (Erisipela): V tvari mala, segiňica, oheň, ta bula furt červena jag jeden rak (Ratvaj SAB); ohen na nohe (Turíčky LUČ)
9. trvalý červený al. modrofialový fľak na tvári: Má oheň na čele (Štefanov SEN); ohňový príd. k 1: Rozžeravené železo sa viberá ohňovími kľiešťami (Lipt. Hrádok LM); Ohňovo hlopi behaľi po poľu a najme po lukoch (Rozhanovce KOŠ); ohňoví komín (Hanušovce n. Top. GIR)
L. ohňove zelezo (Šoltýska RS) - tenšie spevňujúce železo na drevených častiach voza alebo iného poľnohospodárskeho náradia; ohňové kľiešťe (Košec. Rovné ILA) - názov drevenej pomôcky, ktorou sa sťahovali koňovi nozdry; ohňová lopatka (Terchová ŽIL) - lopatka na prikladanie uhlia do pece; ohňova mašina (Kucany MCH) - parou poháňaný stroj; ohňovo ihelki (Terňa SAB) - vianočné prskavky; ohník m. zdrob. k 1: Kím edom roskladau̯ ohňík, zaťiau̯ zme si našľi okolo ňeho mesto (V. Lom MK); Tan museu̯ spať, búďe, mau̯ tan ohňík, ten mu horeu̯ (Tek. Breznica NB); Jak še skiška, položime ho (mlieko) na slabi ohňik, poohrevame a tag ho zľejeme a mame tvaroch (Kokšov-Bakša KOŠ); ohníček m. zdrob. expr. k 1: Ke_com prišieu̯ na to mesto, bou̯ to običajní ohňíčeg naklaďení (Malatiná DK); Tag zme tem ražňom v rukách krúťiľi, pekňe nad ohňíčkom (V. Lom MK); Šva to za ohňíšog na tom vŕšku? (Kameňany REV); ohnisko¹ s. i m. zvel. expr. k 1: To je za ohnisko, neprikladaj uš! (Hor. Orešany TRN); ohromne ohňisko (Šváby PRE)

ohnisko¹, ohňový p. oheň

ohnisko² i ohnište¹ s. (ohniščo, ohňiško)
1. csl miesto, kde sa zakladá a udržiava oheň, obyč. časť pece alebo kozuba: Ke_ca ohňisko rozhárau̯o, tak potom maťere takto fše pahreb rozhrebau̯i (Zázrivá DK); Maľi jednu izbu a kuchiňu starosveckú, čo mala naprosrietku koch a ohňišťe (Blatnica MAR); Na ohňisku je postavená žinčica (Lipt. Hrádok LM); Ohňisko to bou̯ vrch pekácej peci, ďe sa kládou̯ oheň a vareľi zme na trinfuse aľebo rouno f_pahrabe (Pukanec LVI); Kec sa kedisi kúrievalo na ohňiskoch, na povaľe sa nachitala samá kadza (Brvnište PB); Pot komínom sa spravilo ohniščo s cihél stavané (Viničné MOD); Mi zme mali v kuchini, keréj zme hovorili aj pitvór, pret pecu starodávné ohniščo, nat kerím bóv hore komín (Šípkové PIE); Ohňisko śe to volalo, co śe položilo tote noški take tri a tota panva bula (Buglovce LVO); ohňiščo (Hrabovec n. Lab. MLB)
F. prišľi ohňisko obzeraď gu mladimu (Hnúšťa RS), ízď ohňisko obzerať (Rim. Píla RS) - o obradnej návšteve rodičov dievčiny u rodičov mládenca pred zásnubami
2. remes. miesto v dielni, kde horí otvorený oheň: Pre kováča je potrebnuo ohňisko (Lipt. Trnovec LM); Ná potom ból ohen, práda, tam ból ten kováckí mech - ohniščo bolo a pod ohniščom to bolo visklepené (Brestovany TRN)
3. upravené miesto v prírode na rozloženie ohňa: A zas poton doňiesou̯ kameňou, spraveu̯ takto okolo takuo ohňisko a tan sa poton to varievalo (Tek. Breznica NB); Bodaj ích tam porantalo, samé ohňišťe je na tej lúke (Mošovce MAR)
4. čiast. strnitr, hloh schodík pod stenou domu, vyvýšenina vymurovaná z tehiel po celej šírke domu: Málodo má ohňiško, to bola taká úská vivíšená podvalka na seďeňé (Lapáš NIT); Scínku obrovnaj ze svetlú farbu a ohniščo ze žltú (Červeník HLO)

ohnisko, ohnište [-šte, -šče, -šťo, -ščo] s
1. miesto, kde sa zakladá a udržiava oheň, časť pece, kozuba: focus: ohnisstě (DQ 1629); kuchar neb kucharka na ohnissty (ostatky) obaria (KoB 1666); ty (E. Ladiver) len u detí a u ohniska (ASL 1672); potom nech ten hrnecz dobre ochladne na ohnjsku (OCh 17. st); pecz nowa z ohnissčzom 1 (TRENČÍN 1713); murari tito zmurovali kus steny a ohnissče postavili v dome nad temnicu (PUKANEC 1724); fortax: ohnjssťo, -ssťe, na kterém kamna neb pec stogj (KS 1763); pekarsku pecz z ohniskom a pgeczku uczini 8 f (NOROVCE 1774); traibhyart: ohnisstě, na nemž se měd neyposleze a dočista topj a wypaluge (LZ 1776)
2. iba ohnište starožidovský obetný oltár: Bůh w chrame geruzalemskem mel swe ohnisstě aneb oltar, na nemž obetowany byly obeti (TeP 1746); Geruzalem bjlo mesto boske, kterežto Buh sobe byl za dedictwj wjwolil a kde swe ohnisste mel (CS 18. st); ohnišťový príd k 1: focarius: ohnjssťowy, kuchinsky, čo k ohnjssťu a k kuchinj náležj (KS 1763); -íštko, -ištiatko [-štiatko, -ščátko] dem k 1: uprostred na russte udeleg ohnjsstjatko z dobreg prepaleneg hliny hrncyrskeg, na spusob testu aneb capelli, na to ohnisstiatko wnasseg tye regulusy z ližjcu (OCh 17. st); ohnysstko kucharske z muruwanym komynom 1, ohnysstko pod kachlyčky stare 1 (DUBNICA n. V. 1720); fuculus: ohnissčatko (DSL 18. st)