ohmický [óm-] -ká -ké príd.
ohmický [óm-] -ká -ké príd. fyz., eltech. ▶ charakteristický tzv. činným, nie jalovým (reaktančným) odporom, počítaný, vyjadrený v ohmoch: o. odpor; ohmické straty sú malé
ohm [óm] -u m. ‹VM› fyz. jednotka elektrického odporu v sústave SI, odpor vodiča, v ktorom stále napätie 1 voltu medzi koncami vodiča vyvolá prúd 1 ampéra, zn. Ω (podľa nem. fyzika G. S. Ohma);
ohmický príd.: fyz. o. odpor odpor jednosmerného elektrického prúdu či odpor (rezistancia) striedavého prúdu v obvode so zanedbateľnou indukčnosťou a kapacitou;
ohmový príd.
ohmický [vysl. ómický] príd. fyz. el. tech. počítaný, vyjadrený v ohmoch: o. odpor, o-á strata