hlásiť, -i, -ia nedok. (čo)
1. podávať (ústne al. písomne) zprávu (najmä úradnú) o niečom: h. výsledok niečoho; h. príchod niekoho; h. zmenu pobytu;
2. dávať na známosť, oznamovať: h. zprávy, program; rádio, pozorovateľňa hlási, že...; žel. h. vlak oznamovať jeho príchod; h. stanicu vyvolávať;
3. (čo i bezpredm.) trúbením oznamovať nočné hodiny (o hlásnikovi): h. desiatu, jednu (hodinu);
opak. hlásievať, -a, -ajú;
dok. ohlásiť
|| hlásiť sa
1. oznamovať svoju prítomnosť, svoj príchod: h. sa u niekoho, h. sa na polícii;
2. upozorňovať na seba zdvihnutím ruky: žiak sa hlási;
3. (kam, za čo) uchádzať sa o niečo, prihlasovať sa: h. sa k letcom, do zbrane; h. sa do kurzu; h. sa na prácu; h. sa za pomocníka;
4. (o čo i bezpredm.) dožadovať sa, domáhať sa niečoho: h. sa o svoje práva, o prácu, o odmenu; veritelia sa hlásia; h. sa o slovo dožadovať sa vypočutia (na schôdzke), pren. prejavovať aktivitu;
5. (ku komu, k čomu) priznávať sa, uznávať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niekomu, k niečomu: h. sa k rodičom, k svojmu národu; h. sa k stratenej veci, k činu; h. sa k nejakému hnutiu;
6. ozývať sa, ohlasovať sa (o osobách): nik sa nehlási (na telefonické volanie);
7. prejavovať sa, zjavovať sa (o veciach): nuda sa hlási, zima sa hlási; cit, láska sa hlási v ňom;
8. (za koho) priznávať, prejavovať (verejne) svoju príslušnosť k nejakej skupine (národnej, ideologickej ap.): h. sa za Slováka; h. sa za komunistu;
opak. hlásievať sa;
dok. prihlásiť sa, k 6 i ohlásiť sa
ohlásiť, -i, -ia dok.
1. (čo) dať na vedomie, podať niekomu zprávu o niečom, oznámiť: o. radostnú zvesť, príchod niekoho;
2. (koho, čo) oznámiť príchod niekoho, nejakého dopravného prostriedku, zahlásiť: Bol presvedčený, že je to ich človek, ktorého ústredie ohlásilo. (Zgur.)
3. (koho) prečítať ohlášky (budúcich mladomanželov): A zajtra vás prvý raz ohlásim z kancľa. (Jil.)
4. nár. (koho) zavolať, pozvať: Prišla ohlásiť Annu. (Podj.) Ukázal som mu, kde ma má ohlásiť. (Ondr.);
nedok. ohlasovať, -uje, -ujú, k 1, 2 i ohlášať, -a, -ajú
|| ohlásiť sa
1. dať o sebe vedieť; ozvať sa: Mladší syn sa už neohlásil. (Hor.) Ondrej sa mu ohlásil spod lipy neistým hlasom. (Vaj.)
2. podať niekomu zprávu o svojom príchode, oznámiť príchod, zahlásiť sa: Začali sa chystať, riadiť, poslali sa ohlásiť na zámok. (Kal.)
3. (proti čomu i bezpredm.) prejaviť (obyč. nesúhlasnú, opačnú) mienku o niečom, ozvať sa, poznamenať niečo: Mladí ľudia i naozaj ohlásil sa proti tomu. (Tim.) Dozorcu to omrzelo, i ohlási sa konečne. (Kuk.)
4. mať ozvenu, zaznieť, ozvať sa: Ale brána zaplesala sa mu pred nosom a za ňou ozval sa veselý smiech, až sa v pol dedine ohlásilo. (Podj.)
5. objaviť sa, prejaviť sa, ukázať sa: V tom čase ohlásili sa v literatúre Šafárik a Kollár (Vlč.) začali písať; ohlásila sa choroba (Šolt.); Keď sa ohlásil úsvit, pochopil som mimovoľne. (Karv.) Razom ohlásila sa jeho vždy pohotová žičlivosť. (Šolt.)
6. zastaviť sa, pristaviť sa cestou u niekoho: Pán Púčik, ešte sa u vás ohlásim. (Stod.);
nedok. ohlasovať sa k 1-5 i ohlášať sa