Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ohlásiť -i dok.

1. dať na vedomie, oznámiť: o. svoj príchod, o. sa vopred, o. zmenu programu

2. hovor. zavolať na niekoho, osloviť: o. známeho na ulici; ohlás ma, keď pôjdeš;

nedok. ohlasovať -uje, ohlášať -a

// ohlásiť sa

1. ozvať sa (význ. 2, 3): o. sa z izby, o. sa telefonicky; choroba, jar sa o-la

2. postaviť sa proti, ozvať sa (význ. 4): prečo si sa proti tomu neo-l?

3. hovor. zastaviť sa, nazrieť: o. sa u susedov, cestou sa u vás o-m;

nedok. ohlasovať sa, ohlášať sa

hlásiť sa -si sa -sia sa hlás sa! -sil sa -siac sa -siaci sa -senie sa nedok. 1. (kde; ø) ▶ oznamovať svoju prítomnosť, svoj príchod (často úradne); syn. prihlasovať sa: h. sa u riaditeľa; h. sa na polícii, na úrade práce; h. sa telefonicky; volaný sa nehlási neozýva sa; podplukovník sa hlásil podľa predpisov; Každý nový misionár sa do troch mesiacov musel hlásiť vrchnosti. [M. Kučera]
2. (kam; za čo) ▶ písomne prejaviť vôľu vykonávať niečo; uchádzať sa o niečo; syn. prihlasovať sa: h. sa na vysokoškolské štúdium; h. sa do kurzu, do súťaže; h. sa k letcom; h. sa na miesto sekretárky; hlási sa za kuchára
3. (o čo; ø) ▶ chcieť niečo dosiahnuť; syn. dožadovať sa, domáhať sa: h. sa o svoje práva; h. sa o odmenu; h. sa o slovo chcieť prehovoriť, (zdvihnutím ruky) naznačovať vôľu prehovoriť, vyjadriť svoj názor, ↗ i fraz.; žiak sa hlási zdvihnutím ruky upozorňuje, že chce odpovedať; hlásia sa veritelia; O svoje sa musíte hlásiť. [A. Lacková-Zora]
4. (ku komu, k čomu) ▶ verejne prejavovať kladný postoj; syn. priznávať sa: h. sa k rodine; h. sa k obľúbenému profesorovi; nemôžem sa k nemu h.; h. sa k svojmu presvedčeniu; h. sa k politickému programu; h. sa k životu i pren. rodiť sa; h. sa k svojmu náboženstvu; hrdo sa h. k tradíciám
5. (za koho) ▶ verejne prejavovať svoju príslušnosť; syn. vyhlasovať sa: h. sa za Slováka; h. sa za národovca, za katolíka
6. ▶ (o veciach) začať byť vnímaný, stávať sa viditeľným; syn. prejavovať sa: jar, zima sa hlási skoro; hlási sa choroba, únava; oneskorená puberta sa hlási; žalúdok sa hlási o pociťovaní hladu; Alebo sa jednoducho hlásia roky? [I. Izakovič]
◘ fraz. publ. hlásiť sa o slovo a) (o ľuďoch, inštitúciách a pod.) upozorňovať na seba b) (o javoch) prejavovať sa nejakým spôsobom: jeseň sa hlási o slovo
▷ opak. hlásievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1 – 4, 6 ↗ prihlásiť sa, k 1, 6 i ↗ ohlásiť sa

neohlásený -ná -né príd. ▶ prichádzajúci al. uskutočňovaný bez predchádzajúceho ohlásenia, oznámenia, upozornenia; syn. nečakaný, neplánovaný; op. ohlásený: n. hosť; neohlásená daňová, dopingová kontrola; zúčastniť sa neohláseného pochodu mestom; Večne sa opakujúci motív domových dverí - akoby niekto mal prísť, nepredpovedaný, neohlásený, preto nevyhnutný. [J. Buzássy]; Nemal rád takéto improvizované, neohlásené návštevy. [J. Gavalcová] □ žel. neohlásená zásielka zásielka, pri ktorej odosielateľ nevykonal ohlášku podania ▷ ↗ i ohlásiť

ohlásenie -nia -ní s. admin. ▶ oznámenie menších stavebných al. udržiavacích prác stavebnému úradu; listina s takýmto obsahom: o. drobnej stavby; obsah ohlásenia; informácie obsiahnuté v ohláseniach; o. nespĺňalo potrebné náležitosti; na montáž slnečných panelov stačí o.; na postavenie plota je potrebné ohlásenie na stavebnom úrade ▷ ↗ i ohlásiť

ohlásený -ná -né príd. ▶ ktorý sa vopred oznámi, naplánuje, o ktorom sa dopredu vie, očakávaný; syn. avizovaný; op. neohlásený: ohlásená návšteva; ohlásené stretnutie; ohlásené vojenské cvičenie; naši ohlásení priatelia nakoniec neprišli; Okrem Bratislavy sa vyskytli aj iné mestá, kde nám zrušili ohlásené vystúpenia. [J. Satinský]; Ohlásený štrajk dopravcov sa včera nezačal podľa plánov. [Sme 2010] ▷ ↗ i ohlásiť

ohlásiť sa -si sa -sia sa ohlás sa! -sil sa -siac sa -sený -senie sa dok. 1. (čím (odkiaľ); ø) ▶ vydať nejaké zvuky, prejaviť sa zvukom, ozvať sa: matka požiera len nezdravé mláďatá, ktoré sa neohlásia po vrhnutí; v lesoch nad ním sa čudným bubnovaním ohlásil nejaký nočný vták; Horár z času na čas zatrúbil na vábec, aby sa jeleň ohlásil. [Sln 1972]
2. (odkiaľ; kde) ▶ (o zvuku) rozšíriť sa po okolí, rozľahnúť sa na všetky strany, zaznieť, ozvať sa: na lúkach sa ohlásia zvuky, ktoré zvyčajne sprevádzajú búrky; hodinky sú s alarmom, ktorý sa ohlási zvukovo
3. (komu; na čo; ø) ▶ zareagovať na niečo, odpovedať¹ na volanie, prejaviť sa obyč. slovom al. nejakým zvukom, ozvať sa: volali naňho, ale nikto sa neohlásil; tu centrála, ohláste sa!; na výzvu v médiách sa neohlásil žiaden svedok; prečo si sa mi neohlásila?; Ďuro, ohlás sa. Volá ťa vychoška. [J. Fekete]; Zdvihol slúchadlo a zavolal. Ohlásil sa mužský hlas: – Prosím? [D. Dušek]
4. (komu, čomu; kde; ø) ▶ oznámiť svoju prítomnosť, svoj príchod a pod.; dať o sebe vedieť, informovať, podať správu: o. sa na recepcii; o. sa správcovi; treba sa dopredu telefonicky o.; nečakane sa ohlásil na návštevu; škoda, že si sa neohlásil skôr; svojej rodine sa odvtedy neohlásila
5. (čím; ø) ▶ stať sa viditeľným, zjavným, vyjsť najavo, prejaviť sa: zdravotné problémy sa často ohlásia bolesťou; ohlásili sa žalúdočné ťažkosti; tohtoročná jar sa ohlásila akosi skoro; zemetrasenie sa málokedy dopredu ohlási, väčšinou prichádza náhle; pren. Smrť ho neprekvapila, ohlásila sa ťažkou chorobou, nuž mal čas pripraviť sa na ňu. [HN 2006]
6. (proti čomu, zried. proti komu; voči čomu) ▶ vysloviť nesúhlasný postoj, postaviť sa proti niečomu, ozvať sa: o. sa proti nespravodlivosti; cirkvi sa ohlásili proti nedeľnému predaju; mohli sa proti tomu o.; o. sa proti zaťovi; voči jeho režimu sa ohlásili takmer všetky susediace krajiny; Keby sa niekto bol ohlásil proti vojne, boli by ho obvinili, že nadŕža najhorším nepriateľom kráľa. [A. Masár-Tatranský]
▷ nedok. ↗ ohlasovať sa, k 1 – 4, 6 i ohlášať sa

ohlásiť -si -sia ohlás! -sil -siac -sený -senie dok. 1. (čo) ▶ (verejne) oznámiť, poskytnúť informáciu, dať vedieť, upovedomiť niekoho o niečom: o. príchod vlaku; o. odchod z funkcie; spoločnosť ohlásila bankrot, platobnú neschopnosť; lekári ohlásili štrajk; anonym ohlásil na stanici bombu; vedenie podniku ohlásilo hromadné prepúšťanie
2. admin. (čo (kde; čomu)) ▶ podať ústnu al. písomnú správu, informáciu, hlásenie, obyč. príslušnému úradu o niečom dôležitom, nahlásiť, oznámiť: o. stratu dokladov na polícii; o. malé rekonštrukcie bytu stavebnému úradu; nález by si mal o.; poistenec je povinný o. každú zmenu do troch dní; poplatky za ohlásenie živnosti
3. (koho, čo (komu; u koho)) ▶ oznámiť príchod niekoho, niečoho: môžete ma o.?; idem vás o.; ohláste ma generálovi; dal sa o. u riaditeľa; stráž ohlásila návštevu
4. (čo) ▶ stať sa predzvesťou, znamením niečoho: zvony ohlásili poludnie; jar už ohlásila svoj príchod nastala jar
5. náb. (čo, koho (komu, čomu)) ▶ rozšíriť kresťanskú vieru, myšlienky a idey kresťanstva: o. národom Boží plán spásy; o. evanjelium celému svetu, celému stvorenstvu, pohanom; o. ľuďom nepochopiteľnú lásku Boha; apoštoli najprv ohlásili Krista Židom
◘ fraz. ohlásiť radostnú novinu informovať niekoho o očakávaní narodenia dieťaťa
▷ nedok. ↗ ohlasovať, k 1, 4 i ohlášať

ohlasovať sa -suje sa -sujú sa -suj sa! -soval sa -sujúc sa -sujúci sa -sovaný -sovanie sa, ohlášať sa -ša sa -šajú sa -šaj sa! -šal sa -šajúc sa -šajúci sa -šaný -šanie sa nedok. 1. (čím; odkiaľ; ø) ▶ vydávať nejaké zvuky, prejavovať sa zvukom, ozývať sa: medvieďatá sa ohlasujú skučaním; samčeky sa ohlášajú z tŕstia; v diaľke sa ohlášala kukučka; sýkorky sa ohlášali spevom; jalovica sa zďaleka ohlasuje plechovým zvoncom [R. Jašík]; Charakteristickým škriekaním sa [sojka] ohlasuje najmä v nebezpečenstve. [PaR 2011]
2. (odkiaľ; kde) ▶ (o zvuku) šíriť sa po okolí, rozliehať sa na všetky strany, zaznievať, ozývať sa, niesť sa: zovšadiaľ sa ohlášal spev vtákov, štekot psov; na námestí sa ohlášal zvuk zvonov; jeho kroky sa zďaleka ohlasovali; hlboký hlas otca sa v tichu hrozivo ohlášal; ozvena výstrelov sa ohlášala od skalnatých končiarov; Začína sa ruja, a tak boli popočúvať, odkiaľ sa najčastejšie ohlasuje jelenie trúbenie. [A. Baláž]; Pohli sa smerom, odkiaľ hlas prichádzal a odkiaľ sa opakovane ohlasuje výzva na pomoc. [P. Jaroš]; výkrik sa ťahavo ohlasuje v temnote [RAK 2005]
3. zried. (čím) ▶ (o priestore) byť naplnený, zaplavený nejakými (hlasnými) zvukmi, ozývať sa: mŕtve rameno rieky sa ohlasovalo kŕkaním žiab; ulice sa ohlášali hurhajom, hlasnou vravou; sviatočnú náladu stupňujú strely z mažiarov, až sa od nich dolina ohláša
4. (komu; na čo; ø) ▶ reagovať, často slovne, na nejakú situáciu, výzvu, oslovenie a pod., odpovedať², ozývať sa: o. sa do telefónu, na zvoniaci telefón; nik sa jej neohlasoval; volala na ňu, ale neohlasovala sa; to som ja, – ohlasujem sa; vypla mobil a neohlasovala sa; uchádzači sa ohlasovali písomne i telefonicky; Vŕta mi v hlave, prečo sa Marienka neohláša. [J. Rybák]; Aj tvoja mať z Argentíny sa ohláša, azda nám pomôže aj ona. [A. Habovštiak]
5. iba ohlasovať sa (čím; ø) ▶ oznamovať, dávať na vedomie svoju prítomnosť, svoj príchod, dávať o sebe vedieť: vopred sa o. na návštevu; nemusíte sa dopredu o.; ohlasujem sa po dlhšom čase; malomocní sa museli povinne o. zvončekom; Neohlasoval sa ani pri návrate. Ticho vkĺzol do pracovne a niečo si čítal. [S. Lavrík]; ohlasoval sa listom alebo pohľadnicou, keď chcel pricestovať [P. Glocko]
6. (čím; ø) ▶ náhle sa začať prejavovať, stávať sa zreteľným, citeľným, zjavným, vychádzať najavo, ozývať sa: ohlasuje sa hlad; začala sa o. únava; vek sa už ohláša; výron sa ohlasuje prudkou bolesťou; búrka sa ohlasovala hrmením; konečne sa začína o. jar; v polovici 18. stor. sa ohláša klasicizmus; v zbierke básní sa silno ohláša pocit osamelosti; jeho svedomie sa ohlášalo čoraz tichšie; Kdesi hlboko v nej sa ohlášal hnev [...]. [K. Lászlová]
7. (proti čomu, zried. proti komu; voči čomu; ø) ▶ vyslovovať nesúhlas, prejavovať nesúhlasný postoj, stavať sa proti niečomu, proti niekomu, ozývať sa, protestovať: najvýraznejšie sa proti stavbe jadrovej elektrárne ohlasujú ekológovia; mnohí sa proti tomu ohlášali; najviac sa ohlasujú tí, čo by mali byť ticho; ešte viac sa začal proti mne o.; radšej sa neohlasovať, aby človeka nevyhodili z roboty; Avšak aj v období ČSR v máji 1938 sa voči cenzúre v slovenskej kultúre ohlasuje J. Barč-Ivan kvôli hre Diktátor. [M. Bátorová]
▷ dok. k 1, 2, 4 – 7 ↗ ohlásiť sa

ohlasovať -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovaný -sovanie nedok. 1. zried. i ohlášať -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie (čo) ▶ (verejne) oznamovať, upozorňovať na niečo, dávať na vedomie, robiť všeobecne známym; syn. hlásiť: o. odchod, meškanie vlaku; sirény ohlasovali poplach; vedenie podniku ohlasuje veľké zmeny; zo zvonice sa v minulosti ohlášali blížiace sa prírodné katastrofy a živelné pohromy; proroci ohlasovali narodenie Mesiáša; o. koniec sveta; telefonát ohlasujúci bombu
2. admin. (čo (kde; čomu)) ▶ podávať ústnu al. písomnú správu, informáciu, hlásenie, obyč. príslušnému úradu o niečom dôležitom, nahlasovať, hlásiť, oznamovať: o. daňovému úradu prenajímanie nehnuteľnosti; povinnosť stavebníkov o. výkopové a stavebné práce; vďaka novému zákonu sa menej nehôd ohlasuje na polícii; úmrtie osoby sa ohlasuje na príslušnej matrike; ohlasovanie trvalého pobytu; ohlasovanie porúch na verejnom osvetlení
3. (koho, čo (komu; u koho)) ▶ oznamovať príchod niekoho, niečoho: o. prichádzajúcich hostí, návštevu; sekretárka ho ohlasovala u riaditeľa, riaditeľovi; vrátnik ma ohlasoval do telefónu
4. zried. i ohlášať (čo) ▶ byť predzvesťou, znamením niečoho: prvé kvety ohlasujú príchod jari; kohúty ohlasovali nový deň; zvony ohlasovali poludnie; hrmenie ohlášalo búrku; ťažké mraky ohlasovali blížiaci sa dážď; diela dekoratívnou povahou ohlášali nástup secesie
5. i náb. (čo, koho (komu, čomu)) ▶ šíriť radostnú zvesť, kresťanskú vieru, myšlienky a idey kresťanstva, hlásať, zvestovať: o. Krista pohanom, všetkým ľuďom; o. spásu, posolstvo spásy všetkým národom, dnešnému svetu; ne­ohrozene o. evanjelium, Božie slovo; ohlasovanie a prijatie radostnej zvesti
▷ dok. ↗ ohlásiť

hlásiť, -i, -ia nedok. (čo)

1. podávať (ústne al. písomne) zprávu (najmä úradnú) o niečom: h. výsledok niečoho; h. príchod niekoho; h. zmenu pobytu;

2. dávať na známosť, oznamovať: h. zprávy, program; rádio, pozorovateľňa hlási, že...; žel. h. vlak oznamovať jeho príchod; h. stanicu vyvolávať;

3. (čo i bezpredm.) trúbením oznamovať nočné hodiny (o hlásnikovi): h. desiatu, jednu (hodinu);

opak. hlásievať, -a, -ajú;

dok. ohlásiť

|| hlásiť sa

1. oznamovať svoju prítomnosť, svoj príchod: h. sa u niekoho, h. sa na polícii;

2. upozorňovať na seba zdvihnutím ruky: žiak sa hlási;

3. (kam, za čo) uchádzať sa o niečo, prihlasovať sa: h. sa k letcom, do zbrane; h. sa do kurzu; h. sa na prácu; h. sa za pomocníka;

4. (o čo i bezpredm.) dožadovať sa, domáhať sa niečoho: h. sa o svoje práva, o prácu, o odmenu; veritelia sa hlásia; h. sa o slovo dožadovať sa vypočutia (na schôdzke), pren. prejavovať aktivitu;

5. (ku komu, k čomu) priznávať sa, uznávať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niekomu, k niečomu: h. sa k rodičom, k svojmu národu; h. sa k stratenej veci, k činu; h. sa k nejakému hnutiu;

6. ozývať sa, ohlasovať sa (o osobách): nik sa nehlási (na telefonické volanie);

7. prejavovať sa, zjavovať sa (o veciach): nuda sa hlási, zima sa hlási; cit, láska sa hlási v ňom;

8. (za koho) priznávať, prejavovať (verejne) svoju príslušnosť k nejakej skupine (národnej, ideologickej ap.): h. sa za Slováka; h. sa za komunistu;

opak. hlásievať sa;

dok. prihlásiť sa, k 6 i ohlásiť sa

ohlásiť, -i, -ia dok.

1. (čo) dať na vedomie, podať niekomu zprávu o niečom, oznámiť: o. radostnú zvesť, príchod niekoho;

2. (koho, čo) oznámiť príchod niekoho, nejakého dopravného prostriedku, zahlásiť: Bol presvedčený, že je to ich človek, ktorého ústredie ohlásilo. (Zgur.)

3. (koho) prečítať ohlášky (budúcich mladomanželov): A zajtra vás prvý raz ohlásim z kancľa. (Jil.)

4. nár. (koho) zavolať, pozvať: Prišla ohlásiť Annu. (Podj.) Ukázal som mu, kde ma má ohlásiť. (Ondr.);

nedok. ohlasovať, -uje, -ujú, k 1, 2 i ohlášať, -a, -ajú

|| ohlásiť sa

1. dať o sebe vedieť; ozvať sa: Mladší syn sa už neohlásil. (Hor.) Ondrej sa mu ohlásil spod lipy neistým hlasom. (Vaj.)

2. podať niekomu zprávu o svojom príchode, oznámiť príchod, zahlásiť sa: Začali sa chystať, riadiť, poslali sa ohlásiť na zámok. (Kal.)

3. (proti čomu i bezpredm.) prejaviť (obyč. nesúhlasnú, opačnú) mienku o niečom, ozvať sa, poznamenať niečo: Mladí ľudia i naozaj ohlásil sa proti tomu. (Tim.) Dozorcu to omrzelo, i ohlási sa konečne. (Kuk.)

4. mať ozvenu, zaznieť, ozvať sa: Ale brána zaplesala sa mu pred nosom a za ňou ozval sa veselý smiech, až sa v pol dedine ohlásilo. (Podj.)

5. objaviť sa, prejaviť sa, ukázať sa: V tom čase ohlásili sa v literatúre Šafárik a Kollár (Vlč.) začali písať; ohlásila sa choroba (Šolt.); Keď sa ohlásil úsvit, pochopil som mimovoľne. (Karv.) Razom ohlásila sa jeho vždy pohotová žičlivosť. (Šolt.)

6. zastaviť sa, pristaviť sa cestou u niekoho: Pán Púčik, ešte sa u vás ohlásim. (Stod.);

nedok. ohlasovať sa k 1-5 i ohlášať sa