Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oheň ohňa m.

1. úkaz prejavujúci sa pri horení svetlom a teplom, plameň: zapáliť, naklásť o.; o. horí, blčí; horúci ako o.; báť sa niečoho ako o-a; hovor. poslúžiť o-om zapáliť fajčiarovi; olympijský o.; bengálsky o. ohňostroj

2. požiar: hasiť o.

3. nebezpečná, ťažká ap. situácia: o. vojny; prejsť o-om skúšok

4. expr. horúčosť; horúčka: cítiť v hrdle o.; dieťa je celé v o-i

5. expr. prudký cit: o. lásky, nenávisti; dievča je samý o.; má o. v tele je vášnivý

6. hovor. trvalý červený fľak na pokožke (obyč. na tvári)

● → liať olej na o.; → skočil by zaňho aj do o-a; dať → ruku do o-a za niekoho; mať dve → želiezka v o-i; hrať sa s o-om nebezpečne si počínať; hneď je o. na streche ľahko vznikne hnev; → krst o-om; o-om a mečom vojnou; z → malej iskry veľký o. býva; ťahať, vyberať za niekoho → gaštany z o-a;

ohňový príd.;

ohník -a, ohníček -čka m. zdrob.;

ohnisko¹ -a s., v jedn. i m. zvel. k 1, 2, 3

oheň, ohňa m.

1. prírodný úkaz pri procese spaľovania, horenia, sprevádzaný vznikom tepla a svetla; plameň, vatra: mierny, slabý, veľký o.; naklásť, rozložiť, zapáliť, zažíhať o.; o. horí, blčí, šľahá, blkoce, hasne; Z vňate a leštia kládli ohne. (Fig.); zničiť dačo v o-i, o-om spáliť; pochovávanie o-om kremácia; červený, horúci ako o. veľmi; hovor. dať dakomu o-a, poslúžiť o-om pripáliť cigaretu, fajku a pod.; báť sa, strániť sa dakoho, dačoho ako o-a veľmi; náb. pekelný, večný o. o pekle (v náboženských predstavách); bengálsky oheň ohňostroj; grécky o. zapálená hmota, vrhaná v dávnoveku do nepriateľských miest a pevností, aby v nich spôsobila požiar;

pren. niečo, čo spaľuje ako oheň: Príď, čistý oheň mrazu! (Kost.);

pren. streľba, paľba: A tá myšlienka k tomu, že nás on bráni od nepriateľov, je vystavený guliam, ohňu! (Jes.);

pren. o nebezpečnej, ťažkej situácii, o nebezpečenstve: prejsť ohňom skúšok; Ono ani netušia, do akého ohňa načreli. (Ráz.);

pren. expr. o prudkých citoch, o zápale, oduševnení, o láske, nenávisti ap.: o. lásky, ľúbosti, v ohni citov (Jes.); Oheň srší z tvojich horúcich očú. (Kuk.) Rozhorlil sa svätým ohňom (Kuk.) oduševnením. V srdci vzňali sa staré, ututlané ohne (Urb.) city. Je to dievča ani iskra, samý oheň (Urbk.) vášnivé. Iba Maroš blčí ohňom (Ráz.) hnevom, rozhorčením

● je ako o. rozpálený; fúzy ako o. červené; zapáliť sa ako o. začervenať sa; ohňom a mečom vojnou; expr. liať oheň a síru na niekoho priať niekomu všetko najhoršie; liať olej na o. zhoršovať situáciu, rozdúchavať hnev, nenávisť; držať, zohrievať dve železá (želiezka) v ohni o vypočítavosti; I z malej iskry veľký oheň býva (prísl.) z nepatrného začiatku môže vzniknúť vážna vec; skočiť aj do o-a za niekoho vykonal by čokoľvek nebezpečného z lásky, oddanosti; vložil, dal by ruku do o-a za niekoho je pevne presvedčený o nevine, o statočnosti niekoho; byť medzi dvoma o-ami o ťažkom rozhodovaní; Neohrievaj sa pri cudzom ohni! (prísl.) nevyužívaj cudzie veci, zásluhy ap.; Keď oheň horí, vtedy kašu varia (prísl.) treba využiť vhodnú chvíľu; krst ohňom skúška v boji, v ťažkej situácii ap.; hrať sa s o-om nebezpečne si počínať; hra s o-om nebezpečné počínanie; expr. strkať, pchať prsty do o-a miešať sa do nepríjemnej, nebezpečnej veci;

2. žiara, záblesk, lesk, svetlo: Breh ohňom blýska sa a lesík pri ňom jasnie. (Jes.) Oči Ruženine lisli sa čudným ohňom (Vaj.) leskom, V zrakoch oheň nečistý. (Sládk.)

3. požiar: vypukol o., hasiť o., lokalizovať o.

● hneď je o. na streche ľahko, rýchlo vznikne hnev, zvada ap.;

4. nár. ohnisko, pec: Anka upratuje oheň. (Ráz.);

ohňový príd.: geogr. Ohňová zem ostrov v Južnej Amerike;

ohník, -a i ohníček, -čka m.

1. zdrob. malý oheň;

2. nár. slepý mak;

ohnisko¹, -a str. i m. zvel. k 1, 3

(jeden) oheň; (bez) ohňa; (k) ohňu; (vidím) oheň; (hej) oheň!; (o) ohni; (s) ohňom;

(tri) ohne; (bez) ohňov; (k) ohňom; (vidím) ohne; (hej) ohne!; (o) ohňoch; (s) ohňami;