ohrnúť -ie -ú dok.
1. obhrnúť: o. zemiaky, repu; ruže o. zemou
2. vyhrnúť, vykasať: o. rukávy; mať o-tý nos dohora i pren. byť namyslený
● o. nos, nosom, o. pery, gamby (nad niečím) prejaviť nechuť, pohŕdanie ap.;
nedok. ohŕňať -a
// ohrnúť sa expr. prejaviť nechuť, pohŕdanie ap.: znechutene sa o-l;
nedok. ohŕňať sa
ohŕňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. (čo) 1. ▶ kopiť, nahŕňať skyprenú pôdu z medziriadkov okolo spodnej nadzemnej časti rastliny; syn. obhŕňať: o. zemiaky; aj tu platí zásada: plytko saď, vysoko ohŕňaj; ohŕňanie riadkov; radlica, pluh na ohŕňanie 2. i ohrňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie, ohrnovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie ▶ obracať časť odevu al. obuvi naopak, vyhŕňaním dávať dohora, vyhŕňať, vyhrnovať: nebolo treba o. rukávy; nohavice možno o.; kožušinka na topánkach sa dá módne o. ◘ fraz. ohŕňať nos/nosom/pery/gamby [nad niečím] prejavovať nad niečím nechuť, nespokojnosť ▷ dok. ↗ ohrnúť
ohŕňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie (sa) nedok. zried. ▶ trochu sa kriviť, vykrivovať, stávať sa nerovným, ohnutým na okraji: horná pera sa začína o. do pohŕdavého úškľabku ▷ dok. ↗ ohrnúť sa
ohrnovať ↗ ohŕňať
ohrňovať ↗ ohŕňať
ohrnúť -nie -nú ohrň! -nul -núc -nutý -nutie dok. (čo) 1. ▶ nakopiť, nahrnúť skyprenú pôdu z medziriadkov okolo spodnej nadzemnej časti rastliny; syn. obhrnúť: o. zemiaky do riadkov; o. repu, rastliny 2. ▶ obrátiť časť odevu al. obuvi naopak, vyhrnúť: o. čižmy; manžeta sa dá o.; rolák so zipsom na ohrnutie ◘ fraz. ohrnúť nos/nosom/pery/gamby [nad niečím] prejaviť nechuť k niečomu, pohŕdanie niečím ▷ nedok. ↗ ohŕňať, k 2 i ohrňovať, ohrnovať
ohrnúť sa -nie sa -nú sa ohrň sa! -nul sa -núc sa -nutý -nutie sa dok. ▶ trochu sa vykriviť, ohnúť sa, vyhnúť sa na okraji: jej pery sa ohrnuli v zúrivej grimase; poklesla mu brada, horná pera sa ohrnula; okraje jej vetrovky sa ohrnuli ▷ nedok. ↗ ohŕňať sa
obhŕňať hrnutím hromadiť niečo okolo niečoho • ohŕňať: obhŕňať, ohŕňať zem okolo stromčekov • kopčiť • poľnohosp. kopcovať (nahŕňať zem okolo rastlín): kopcovať, obhŕňať, ohŕňať zemiaky, repu • obkopávať (kopaním hromadiť pôdu okolo niečoho): obkopávať stromčeky • nár. obchraňovať (Tajovský)
ohŕňať sa p. opovrhovať
opovrhovať mať voči niekomu, niečomu opovržlivý, znevažujúci, odmietavý postoj • pohŕdať: opovrhuje, pohŕda každým, kto mu nie je roveň • ohŕdať • zastar. povŕhať • kniž. zhŕdať: ohŕda, zhŕda jej citmi; povŕha nádherou, prepychom • fraz. expr. ohŕňať nos/pery/gamby • ohŕňať sa: ohŕňali nos, ohŕňali sa nad naším pohostením • fraz.: pozerať zvysoka/cez plece (na niečo, na niekoho) • nevážiť si (čo) • nestáť (o čo): neváži si možnosti, ktoré sa mu dali; nestojí o šťastie • pren. expr.: pľuť • pľuvať • kašlať • kašľať (na niečo): pľuje na svedomitosť, zodpovednosť
ohŕňať, ohŕňať sa p. ohrnúť, ohrnúť sa
ohrnúť, -nie, -nú dok. (čo)
1. obhrnúť zem okolo dačoho, okopať: o. zemiaky, repu, kukuricu;
2. vyhrnúť, vykasať: o. rukávy; pren. ohrnutý nos obrátený trochu nahor
● expr. o. nos, pery, gamby nad niečím pohŕdavo, opovržlivo sa zatváriť; pohrdnúť niečím;
nedok. ohŕňať, -a, -ajú
|| ohrnúť sa
1. nár. trochu sa vykriviť, ohnúť sa, vyhnúť sa na okraji: Okraje podošví ohrnuli sa akomak. (Kuk.)
2. nár. (bezpredm. i pred kým) obrániť sa: Dohovára Katke. Tá sa ohrnula. (Hviezd.) Neohrnú sa pred mládenci. (Kuk.);