ohľaduplný príd. kt. má ohľad na niekoho, taktný, pozorný; svedčiaci o ohľade: o. človek; o-é správanie;
ohľaduplne prísl.;
ohľaduplnosť -i ž.
ohľaduplne 2. st. -nejšie prísl. ▶ s ohľadom na záujmy, potreby, city al. stav niekoho (iného), niečoho, taktne, pozorne, láskavo; op. bezohľadne, neohľaduplne: správať sa o. k starším ľuďom; deti treba naučiť o. zaobchádzať so zvieratami; o. sa jej spýtal na chorého otca; vodiči by mali jazdiť ohľaduplnejšie; A kým matka pripravovala v kuchyni kávu, on premýšľal, ako jej má ohľaduplne vysvetliť, že nijaký rozvod nebude. [D. Mitana]
ohľaduplný príd. majúci ohľad na dakoho, majúci porozumenie pre dakoho, pozorný, láskavý, vľúdny, šetrný: o. človek;
ohľaduplnosť, -ti ž.