Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

ohľad -u m.

1. prizeranie na záujmy niekoho, niečoho, zreteľ: nacionálne, spoločenské o-y

2. hľadisko, zreteľ: v istom o-e je to pravda; v nijakom, v každom, v tomto o-e

mať o., brať o. (na rodičov, na školu, na niečiu chorobu);

s ohľadom na predl. s A: s o. na súčasný stav vzhľadom;

bez ohľadu na predl. s A: bez o. na výsledok nehľadiac na

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ohľad ‑u m.; s ohľadom na predl. s A; bez ohľadu na predl. s A

bez, bezo (iba v spojení bezo mňa) predl. s G 1. ▶ vyjadruje chýbanie, neprítomnosť niečoho, niekoho, neuskutočnenosť deja; op. s, so: káva bez cukru, bez kofeínu; miestnosť bez okien; šaty bez rukávov; jazdiť bez nehody; odísť bez pozdravu; prísť bez pozvania; rečniť bez prípravy; vzdať sa bez boja i pren.; písať bez chýb; zmiznúť bez stopy; nechať bez dozoru; prejsť bez povšimnutia i pren.; byť bez práce, bez miesta nemať zamestnanie; ostať bez následkov; ostať, byť bez peňazí, bez prostriedkov; povedať niečo bez rozmyslu; pracovať bez oddychu, bez prestávky; urobiť niečo bez ohľadu na niekoho, na niečo, bez príčiny, bez vedomia niekoho, bez zábran; poslúchnuť bez rečí, bez reptania; vyrastať bez otca, bez lásky; zabiť niekoho bez ľútosti, bez milosti; Sedeli bez pohnutia tesne vedľa seba. [I. Štrpka]; Vrátili sme sa k autu, nasadli sme a bez motora sme došli až do dedinky. [R. Sloboda]; šport. dvojka bez kormidelníkabez komentára (v odpovedi na otázku) odmietnutie vyjadriť svoj názor na konkrétnu aktuálnu situáciu, udalosť a pod.; nie je bez zaujímavosti je zaujímavé; nie je to bez významu má to význam; hovor. [byť] hore bez byť bez podprsenky, mať odhalené prsia
2. ▶ vyjadruje odpočítavanie, mínus, zn. +minus+: sedem bez dvoch je päť, sedem bez dva je päť
fraz. chodí ako bez duše bez záujmu o okolie, apaticky; je ako bez hlavy nevie, čo si má počať; pribehol ako bez duše veľmi naľakaný; bez hlavy a päty nezmyselný, nezmyselne; bez hraníc neobmedzene; bez ladu a skladu neusporiadane, neusporiadaný, v neporiadku; bez mihnutia oka neváhajúc, chladnokrvne; bez obáv smelo; bez okolkov otvorene, priamo; bez pardonu neberúc ohľad na nič; bez pochybností al. bez najmenších pochýb iste, bezpochyby, nepochybne; bez poznámky neodporujúc ani slovom, nič nenamietajúc; bez prestania ustavične; bez prieťahov hneď, ihneď, bezodkladne; bez problémov ľahko; bez rozdielu/výnimky všetci, všetko; bez slova mlčky; bez sporu nepochybne; bez svedkov osamote; bez veľkých slov skromne, úprimne; bez všetkého [urobiť niečo] a) ochotne, bez váhania b) (v odpovedi) pravdaže, samozrejme, isteže; bez výhrady úplne, celkom; bez vykrúcania priamo, rovno; bez zaváhania isto; bez zvyšku celkom; človek bez srdca nemilosrdný, tvrdý; byť [celý/úplne] bez seba veľmi rozčúlený, dojatý a pod.; ostať bez slova od prekvapenia nemôcť prehovoriť; povedať niečo bez obalu priamo, úprimne; rytier bez bázne a hany statočný a poriadny, dokonalý mužparem. jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať obaja sú rovnakí; bez práce nie sú koláče; bez vetra sa ani lístok na strome nepohne keď sa o niečom hovorí, klebetí, obyčajne je na tom niečo pravdy
bez ohľaduohľad; bez rozdielurozdiel


ohľad -du pl. N -dy m. 1. ▶ prizeranie na záujmy, potreby, city al. stav niekoho, niečoho, zreteľ: náležitý, dlhodobý o.; nečakaj od neho nijaký o., nijaké ohľady; pristupoval k žiakom len s malými ohľadmi; jeho prísnosť nepoznala žiadne ohľady; chcú vyrábať kvalitné výrobky s maximálnym ohľadom na životné prostredie; No smrť sa nedá odvrátiť nijakými ohľadmi, nijakými prosbami o pozhovenie. [Ľ. Zúbek]; To hocikto môže vypisovať do novín? Bez školy, bez remesla, bez fortieľa, bez... bez cti, bez ohľadov?! [V. Balla]brať, mať ohľad na niekoho, na niečo prizerať, prihliadať na niekoho, na niečo, dbať o niekoho, o niečo, všímať si niekoho, niečo
2. ▶ východisko posudzovania, hľadisko, zreteľ; syn. smer: situácia sa v tomto ohľade nezmenila; aj ten druhý môže mať v istom ohľade pravdu; v každom ohľade si jej dcéra; vo viacerých ohľadoch sa správa ako malé dieťa; v mnohých ohľadoch čas potvrdil pravdivosť jeho slov; Prístroj váži iba 156 gramov a je veľký ako balíček kariet. Technicky však v nijakom ohľade nezaostáva za „veľkými“ kamerami. [P7 2004]
bez ohľadu na predl. s A ▶ vyjadruje vylučovanie, nezohľadňovanie niečoho; syn. nehľadiac na, odhliadnuc od: postaviť sa na stranu väčšiny bez ohľadu na podstatu problému; Buď sa vzdá, alebo sa začne brániť, biť, bez ohľadu na to, či v tejto bitke nestratí všetko. [L. Ťažký]; s ohľadom na predl. s A ▶ vyjadruje zreteľ, ohľad na niekoho, na niečo, berúc do úvahy, zohľadňujúc niekoho, niečo; čo sa týka niekoho, niečoho; syn. so zreteľom na, vzhľadom na: darí sa mu s ohľadom na okolnosti dobre; musíte sa rozhodovať s ohľadom na syna; Vysvetlil prítomným (pravdepodobne s ohľadom na nečlenov) zmysel pamätnej slávnosti. [D. Mitana]; Ja viem, že s ohľadom na môj vek by som sa nemusela správať ako pätnásťročná pubertiačka. [M. Fartelová]

dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotudaťpotrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlovidieťhľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospechdržať: drží na oblečeniepričiňovať sausilovať sasnažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v bytebedliťbdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detívšímať sibrať ohľaddávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory inýchzachovávaťrešpektovaťuznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu


hľadisko 1. základ posudzovania • aspekt: posudzovať vec z rozličných hľadísk, aspektovstanovisko: z tvojho stanoviska je to pravdazreteľ: brať do úvahy politický zreteľohľad: v istom ohľade je to pravdazorný uhol: pod týmto zorným uhlom sa problém javí celkom inakprístup: vedecký prístup k riešeniu otázkystránka (vlastnosť niekoho, niečoho z istého hľadiska): vyhovovať zo všetkých stránokvýchodisko: spoľahlivé východisko pri rozhodovaníperspektíva: pozerať sa na vec z perspektívy budúcnosti

2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: hľadisko v divadletribúna (stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách): sedieť na tribúne


ohľad 1. prizeranie na záujmy niekoho, niečoho • zreteľ: spoločenské ohľady, zretelezastar. zrenie: aspoň na tie ženy majte zrenie (Timrava)

2. p. hľadisko 1


prizerať 1. popri hlavnom záujme mať sústredenú pozornosť aj na ďalšie dôležité okolnosti • prihliadaťhľadieťbrať do úvahy: pri robote treba prizerať, prihliadať na bezpečnostné predpisy; pri rozhodovaní nebral do úvahy vôľu rodičov, neprizeral na vôľu rodičovbrať/mať zreteľ (na niečo) • brať/mať ohľad (na niečo) • venovať pozornosť (niečomu) • dbať (na niečo): venuje pozornosť aj názorom iných; dbať i na požiadavky ostatnýchpozerať savšímať si: pozerať sa aj na cudzie problémyrešpektovať: popri svojom záujme rešpektovať aj potreby detíadmin. zohľadňovať: zohľadňovanie dĺžky pracovného pomeru

2. p. dozerať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ohľad, -u m. zreteľ, prizeranie na záujmy, potreby, stav ap. dakoho al. dačoho, rešpektovanie, všímanie si dačoho al. dakoho: mať, brať o. na dakoho, na dačo

v každom o-e z akéhokoľvek hľadiska; v nijakom o-e z nijakého hľadiska; v určitom o-e z určitého hľadiska; s o-om na dakoho, na dačo berúc zreteľ na dakoho, na dačo; bez o-u na dakoho, na dačo neberúc zreteľ na dakoho, na dačo; v tomto o-e v tomto smere, bode, pokiaľ ide o to; arch. z o-u na dakoho, na dačo vzhľadom na...; arch. brať dačo do o-u do úvahy

Morfologický analyzátor

ohľad podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) ohľad; (bez) ohľadu; (k) ohľadu; (vidím) ohľad; (o) ohľade; (s) ohľadom;

(dva) ohľady; (bez) ohľadov; (k) ohľadom; (vidím) ohľady; (o) ohľadoch; (s) ohľadmi;

ohľad
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) ohľad
G (bez) ohľadu
D (k) ohľadu
A (vidím) ohľad
L (o) ohľade
I (s) ohľadom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) ohľady
G (bez) ohľadov
D (k) ohľadom
A (vidím) ohľady
L (o) ohľadoch
I (s) ohľadmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor