Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

ohúriť -i dok. spôsobiť duš. vykoľajenie, ohromiť, omráčiť: zvesť ho celkom o-la; o-ený od strachu;

nedok. ohurovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ohúriť ‑i ‑ia dok.

ohúriť -ri -ria ohúr! -ril -riac -rený -renie dok.

ohúrenie -nia s. expr. (i čím; z čoho) ▶ silný údiv, úžas nad niečím neočakávaným, prekvapujúcim, neobyčajným, ohromenie: prvotné, chvíľkové o.; o. diaľkou, novými technológiami; úsilie o lacné o. čitateľa; naučiť sa pár viet na o. domácich; na tvári sa mu zračilo o.; o. z pocitu, že nad tebou je nejaká sila; telo mu ochablo od ohúrenia; Zrazu však akoby sa aj on prebral z ohúrenia. [J. Šimulčíková] ▷ ↗ i ohúriť


ohúriť -ri -ria ohúr! -ril -riac -rený -renie dok. expr. (koho, čo (čím)) ▶ spôsobiť veľké prekvapenie, priviesť do údivu, vzbudiť úžas niečím výnimočným, neobyčajným, nečakaným, silno zapôsobiť, ohromiť; urobiť na niekoho dojem: o. porotu, publikum; o. priateľku drahým autom; jeho bezcitnosť ju ohúrila; nedajte sa o. reklamou!; ohúrte svoje okolie vynikajúcimi vedomosťami; okolitá krása ju doslova ohúrila; snažil sa ma o. sladkými, peknými rečičkami; Rím ohúri návštevníkov veľkosťou a pompéznosťou; Ohúril ju obrovskou kyticou, otvorila dvere a nevidela nič, iba záplavu kvetov. [V. Švenková]; Ľudia chodia ohúrení unikátnosťou expozície. [Sko 1990]nedok.ohurovať


ohurovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. expr. (koho, čo (čím)) ▶ spôsobovať veľké prekvapenie, privádzať do údivu, vzbudzovať úžas niečím výnimočným, neobyčajným, nečakaným, ohromovať; robiť dojem na niekoho, snažiť sa zapôsobiť: o. kolegov vedomosťami; o. okolie drahými, značkovými vecami; o. verejnosť škandálmi; nesnažím sa nikoho o.; maľby Rembrandta ohurujú svojou geniálnou rozmanitosťou; Dorotka mu všetko verila: mohol si vymýšľať a ohurovať ju. [D. Dušek]dok.ohúriť

ohromiť spôsobiť veľké, neočakávané (obyč. nepríjemné) prekvapenie • expr.: ohúriťomráčiťochromiť: správa o nešťastí ich ochromila, ohúrila, omráčilaexpr. ovaliť: ovalil ju pravdouhovor.: šokovaťzošokovať (spôsobiť šok): nepriaznivý výsledok nás šokovaludiviťprekvapiť (v menšej miere a aj v kladnom zmysle): udivil, prekvapil nás výkon mužstvazdesiťvydesiťpodesiť (nečakanou udalosťou nahnať hrôzu, strach): pohľad na zhorenisko nás zdesil, vydesil, podesilexpr.: zmraziťzamraziť: hrôza ich zmrazila do špiku kostí; tragická zvesť zamrazila prítomnýchexpr. premraziť (ohromiť strachom): premrazilo ma, keď som videl haváriu zblízka


ohúriť p. ohromiť, zmiasť


prekvapiť 1. niečím neočakávaným priviesť do údivu • udiviťzadiviť: prekvapila, udivila nás múdrosť dieťaťa; prekvapí, zadiví ťa, ako práce pokročilizaskočiť (veľmi prekvapiť, obyč. nepriaznivo): všetkých zaskočil skorý otcov návratzaraziťzmiasť (silno a obyč. nepríjemne prekvapiť): zarazil, zmiatol ma pach zhoreninykniž. frapovať: celú spoločnosť frapovalo správanie dievčinyzdesiťexpr.: omráčiťohromiťohúriťovaliť (niečím neočakávaným vzbudiť des, úžas a pod.): zvesť o nešťastí nás zdesila, omráčila; ohromiť, ohúriť rodinu náhlou ženbouexpr.: myknúťhegnúť (náhle prekvapiť): myklo ho, heglo ho, že nik nesúhlasil s jeho postupom

2. neočakávane a obyč. rušivo zasiahnuť do niečej činnosti • prepadnúťvyrušiť: prekvapiť, prepadnúť rodinu na dovolenke; prekvapiť, vyrušiť zlodeja pri činepristihnúť (pri niečom tajnom, nezákonnom a pod.): pristihnúť niekoho pri čiernom obchodovanízastihnúť: chlapca zastihli pri klamstve; zastihla nás nocobyč. iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželane): navštívili nás zlodeji


zaraziť 1. silou spôsobiť vniknutie dovnútra • vraziťzatĺcťvtĺcťzabiťvbiť: zaraziť, vraziť kôl do zeme; zatĺcť, vtĺcť, zabiť, vbiť klin do drevazatknúťvotknúť: bič zatknutý do pošvy; nôž votknúť za sáruzaťaťzarúbať (ostrým nástrojom do niečoho): zaťať, zarúbať sekerou do klátavtlačiťvtisnúť (tlačením, tlakom): vtlačiť, vtisnúť palicu do zemevpraviť (vôbec niečo niekam dostať)

2. svojou nečakanosťou (obyč. v negatívnom zmysle) vyvolať prekvapenie: zarazilo ma jeho nepriateľstvodostať do pomykova: správa ho dostala do pomykovaprekvapiťudiviťzadiviť (priviesť do údivu): zarazil, prekvapil ma jeho láskavý tón; udivilo, zadivilo nás chladné prijatieexpr.: hrknúťmyknúťhegnúť: hrklo, heglo v ňom od strachu, od prekvapenia; myklo mnou, keď som sa dozvedel nepríjemnú zvesťkniž. frapovať: frapovať svojou bezočivosťouexpr.: ohromiťohúriť: spoločnosť ohromilo, ohúrilo neprístojné správanie detízmiasťpomiasť (vyviesť z duševnej rovnováhy): zmiatli ho ženine slzy

3. p. prekaziť 4. p. udrieť 1


zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatlavykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajiliexpr. vytočiťfraz. vyšinúť z koľajíspliesťpopliesť: spliesť, popliesť protivníka v hrezmotaťpomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalohovor. expr.: zmútiťpomútiťpomátaťzmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozumexpr.: pobalamutiťzbalamutiťobalamutiťobaláchaťzbaláchaťpoblázniťoblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznilzmýliťpomýliťhovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlilasubšt. zmagoriť • expr. zmítoriťkniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smeromexpr.: osprostiťohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostilaexpr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrilazaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zaraziladezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnostikniž. skonfundovaťfraz.: priviesť/dostať do pomykovapriviesť do rozpakov/do zmätku

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ohúriť, -i, -ia dok. expr. (koho, čo) ohromiť, popliesť, zmiasť, zbalamutiť: To ho úplne ohúrilo. (Heč.) Hlavu mi ohúril. (Záb.) Dušu človeka nemôže ohúriť ani šum vrtiacich sa vretien. (Vaj.);

nedok. ohurovať, -uje, -ujú

ohúriť dok. čiast. strsl a zsl vyviesť z duševnej miery, ohromiť, omráčiť; ohlušiť: V ďeďiňe bolo šetko ako ohúrenuo (Zvol. Slatina ZVO); Po jeho rečiach som bola celá ohúrená (Návojovce TOP); Ohúrila ma svojú vipráfkú, dlho na inšé som ňemisleu̯ (Bánovce n. Bebr.); Na fronte zme boľi ohúrení (Bzince p. Jav. NMV); Krig na rínku ma načisto ohúrel (Myjava)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu