oficiálny -na -ne príd. ⟨lat.⟩ 1. 2. st. -nejší ▶ ktorý má úradný, formálny ráz al. úradné postavenie; ktorý sa uskutočňuje podľa istých ustálených, (úradne) ustanovených predpisov, postupov; op. neoficiálny: o. názov krajiny; oficiálna stránka inštitúcie, hlavného mesta; oficiálna časť osláv; príhovory oficiálnych hostí; oficiálne prijatie u hlavy štátu; dostať oficiálne pozvanie; prísť na oficiálnu návštevu; Čím oficiálnejšia príležitosť, tým ľahší a nenápadnejší má byť parfum. [Cs 2007] ▷ lingv. oficiálny štýl štýl verejných a úradných prejavov 2. ▶ schválený, prijatý rozhodnutím určitého (štátneho) orgánu; uznaný určitými autoritami (a vyjadrujúci ich názor); úradne overený, potvrdený, zverejnený a pod.; op. neoficiálny: oficiálna tlač; oficiálne stanovisko vlády; oficiálni predstavitelia štátu; oficiálne výsledky volieb, hlasovania; oficiálna správa; podľa oficiálnych dokumentov, údajov; o. kurz meny voči inej mene úradný kurz; informovali o tom oficiálne zdroje; Mládenec chodieva aj do rodiny, je to už takmer oficiálne zasnúbenie. [V. Švenková] 3. 2. st. -nejší ▶ (obyč. o správaní, komunikácii) vyznačujúci sa strohosťou, formálnosťou, neosobnosťou, ktorý je bez citovej zaujatosti, strohý, odmeraný; syn. formálny, neosobný; op. neoficiálny: o. tón reči; byť o. k niekomu; veľmi oficiálne prijatie, vystupovanie; stretnutie sa nám zdalo oficiálnejšie než to predchádzajúce; e-mail adresovaný viacerým osobám je oficiálnejší, menej osobný