Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma

oficiálny príd.

1. kt. má úr. ráz: o. rozkaz, list, o-a mienka, o. hosť

2. strohý, chladný, úradný: byť o. k niekomu; o. tón (reči) odmeraný;

oficiálne prísl.: o. pozvať; o. sa prejavovať;

oficiálnosť -i ž.: o. rokovania; nijaké o-i! oficiálne prejavy

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
oficiálny; oficiálne prísl.; oficiálnosť ‑i ‑í ž.

oficiálny -na -ne príd.lat.1. 2. st. -nejšíktorý má úradný, formálny ráz al. úradné postavenie; ktorý sa uskutočňuje podľa istých ustálených, (úradne) ustanovených predpisov, postupov; op. neoficiálny: o. názov krajiny; oficiálna stránka inštitúcie, hlavného mesta; oficiálna časť osláv; príhovory oficiálnych hostí; oficiálne prijatie u hlavy štátu; dostať oficiálne pozvanie; prísť na oficiálnu návštevu; Čím oficiálnejšia príležitosť, tým ľahší a nenápadnejší má byť parfum. [Cs 2007]lingv. oficiálny štýl štýl verejných a úradných prejavov
2. ▶ schválený, prijatý rozhodnutím určitého (štátneho) orgánu; uznaný určitými autoritami (a vyjadrujúci ich názor); úradne overený, potvrdený, zverejnený a pod.; op. neoficiálny: oficiálna tlač; oficiálne stanovisko vlády; oficiálni predstavitelia štátu; oficiálne výsledky volieb, hlasovania; oficiálna správa; podľa oficiálnych dokumentov, údajov; o. kurz meny voči inej mene úradný kurz; informovali o tom oficiálne zdroje; Mládenec chodieva aj do rodiny, je to už takmer oficiálne zasnúbenie. [V. Švenková]
3. 2. st. -nejší ▶ (obyč. o správaní, komunikácii) vyznačujúci sa strohosťou, formálnosťou, neosobnosťou, ktorý je bez citovej zaujatosti, strohý, odmeraný; syn. formálny, neosobný; op. neoficiálny: o. tón reči; byť o. k niekomu; veľmi oficiálne prijatie, vystupovanie; stretnutie sa nám zdalo oficiálnejšie než to predchádzajúce; e-mail adresovaný viacerým osobám je oficiálnejší, menej osobný

oficiálny príd. ‹l› majúci úradný charakter, uznávaný rozhodujúcimi miestami, vyjadrujúci ich názory: o-e rokovanie, stanovisko; o-a správa; o-a tlač; o-e miesta; o-a osobnosť; pren. o. tón úradný, slávnostný, formálny;

oficiálne prísl.

formálny 1. vyhovujúci iba forme, nie podstate • vonkajšívonkajškový (zameraný iba na vonkajšok): formálne, vonkajšie, vonkajškové efektyzdvorilostný (vyplývajúci z formálnej zdvorilosti): zdvorilostné frázy, zdvorilostná slušnosťkonvenčnýkonvencionálny (vyplývajúci z konvencie): konvenčný pozdrav, rozhovor; konvencionálny predpisoficiálnytrocha pejor. oficióznyneosobný (bez osobnej zainteresovanosti): oficiálne, oficiózne, neosobné prijatieodmeranýchladnýstrohý: odmeraný, chladný, strohý tón rečinekonkrétny (formálny a veľmi všeobecný) • platonický: nekonkrétne vyhlásenie štátnika; prejaviť len platonický záujem o niečo (op. naozajstný, skutočný)

2. p. vonkajší


chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvýsviežiosviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadovýmrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsnýnevľúdnyneprívetivýkniž. nehostinnýsurovýostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumovýracionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvyrozvážny: triezvy, rozvážny umpokojnýstoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavýľahostajnývlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivýrezervovanýneutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadovýmramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeranýneprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdnyneprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálnyformálnyúradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


odmeraný 1. ktorý necíti al. neprejavuje citovú náklonnosť; svedčiaci o citovej ľahostajnosti, chlade (op. srdečný) • zdržanlivýstrohýchladný: odmerané, zdržanlivé správanie; byť odmeraný, strohý, chladný voči niekomuľahostajnýnevšímavýneosobný (bez citovej zaujatosti): pozrel na neho ľahostajným, nevšímavým pohľadom; neosobné prečítanie rozsudkuupätý (veľmi kontrolujúci svoje citové prejavy): odmerané, upäté vystupovanieneprístupný (brániaci sa citovej náklonnosti a jej prejavom): neprístupný úradníkneprívetivýnevľúdnynemilýstudenýľadový (bez prívetivosti, vľúdnosti): neprívetivé, nemilé, studené, ľadové prijatie hosťa; neprívetivý, nevľúdny postoj voči niekomusuchýoficiálnyrezervovaný (neprezrádzajúci citovú zaujatosť): suchý, oficiálny tón reči; rezervovaná odpoveďúsečnýstrmýrázny (spojený s istou drsnosťou, odmietaním): úsečná, strmá reč; strmý, rázny spôsob úradovaniaprísny: povedať niečo odmeraným, prísnym hlasom (op. láskavým, teplým) • odmietavýpren. kožený (ktorý nedovolí ani náznak pozitívnych citových pohnutí al. ich prejavov): odmietavý, kožený výraz tvárehovor. škrobený (neprirodzene sa kontrolujúci v citových prejavoch a pod.; op. uvoľnený): odmeraný, škrobený človek; mať škrobené spôsoby

2. p. pravidelný 3


oficiálny ktorý má úradný ráz, ktorý sa uskutočňuje podľa predpisov (op. neoficiálny) • úradný: oficiálny, úradný postup vybavovania; oficiálne, úradné rozhovoryformálny (zachovávajúci potrebnú formu): oficiálny, formálny prístup k riešeniu problémuneosobnýstrohýodmeraný (op. familiárny; dôverný): neosobné, odmerané prijatie; oficiálny, strohý štýltrocha pejor. oficióznyprioficiálny (i iron.; príliš oficiálny)


spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasyhumanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedyverejnývšeobecnýkniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý životkolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry

2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostnýsviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šatyslušnýuhladený: slušné, uhladené správaniesalónnyoficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie

3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typkomunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívnapriateľskýdružnýkamarátskybezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí


úradný 1. ktorý je typický pre úrad, ktorý sa vyžaduje v administratíve, verejných organizáciách, zariadeniach a pod.; ktorý je úradom potvrdený, zverejnený a pod. • administratívnykancelárskyrokovacípejor. byrokratický (prehnane, formalisticky úradný): úradný, administratívny, kancelársky štýl prejavu; fraz. expr. úradný, kancelársky šimeľ (formálne, nepružné vybavovanie; byrokrat); úradný, administratívny, byrokratický postupoficiálny: oficiálna platnosť, oficiálne schválenie žiadosti

2. vyznačujúci sa úradnou strohosťou, neosobnosťou, formálnosťou (op. dôverný, familiárny) • odmeranýoficiálnytrocha pejor. oficiózny: v hlase mal úradný, odmeraný tón; úradný, oficiálny, oficiózny charakter stretnutiaformálny (zachovávajúci úradom vyžadovanú formu): úradné, formálne veci, náležitostineosobnýstrohý (op. familiárny, dôverný): úradná, neosobná, strohá reč

3. p. služobný


zdržanlivý ktorý mierni prejavy svojich citov; ktorý zachováva mieru v prejavoch, v jedení, pití a pod.; svedčiaci o tom • umiernený: je zdržanlivý, umiernený vo svojich prejavoch; umiernená politikamiernynevtieravýdiskrétny: je to veľmi mierny, diskrétny človekrezervovanýodmeraný (zdržanlivý v správaní): zachováva si rezervovaný, odmeraný postojchladnýstudenýoficiálny (zdržanlivý v správaní sa): chladný, oficiálny tón reči; studený úsmevstriedmy (zdržanlivý v pôžitkoch): vedie striedmy život; je striedmy v nárokochabstinentskýabstinentný (zdržanlivý v pití alkoholu): má abstinentské zásadyasketickýexpr.: kláštornýkláštornícky: žiť asketickým, kláštorným životomcudnýmravnýčistýhanblivý (zdržanlivý v pohlavnom živote): cudná, čistá dievčina; hanblivý chlapecuzavretýneprístupnýnekomunikatívnyupätýodmietavý (zdržanlivý v spoločnosti): je to uzavretý, upätý človekhovor. škrobenýpren. kožený (zároveň predstieraný): škrobený, kožený výraz tváre

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

oficiálny príd. majúci úradný ráz, úradne al. vrchnosťou predpísaný, stanovený, uznávaný, schválený; úradný: o. smer, článok, o-a zpráva; o. prameň, predpis, o-e kruhy, o-a návšteva, o-a kritika, mienka, o-a tlač, politika; o-e styky;

oficiálne prísl.: o. dakoho pozvať, o. sa tváriť;

oficiálnosť, -ti ž. úradný ráz, úradnosť

Morfologický analyzátor

oficiálny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) oficiálny; (bez) oficiálneho; (k) oficiálnemu; (vidím) oficiálneho; (o) oficiálnom; (s) oficiálnym;

(štyria) oficiálni; (bez) oficiálnych; (k) oficiálnym; (vidím) oficiálnych; (o) oficiálnych; (s) oficiálnymi;


(jeden) oficiálnejší; (bez) oficiálnejšieho; (k) oficiálnejšiemu; (vidím) oficiálnejšieho; (o) oficiálnejšom; (s) oficiálnejším;

(dvaja) oficiálnejší; (bez) oficiálnejších; (k) oficiálnejším; (vidím) oficiálnejších; (o) oficiálnejších; (s) oficiálnejšími;


(jeden) najoficiálnejší; (bez) najoficiálnejšieho; (k) najoficiálnejšiemu; (vidím) najoficiálnejšieho; (o) najoficiálnejšom; (s) najoficiálnejším;

(traja) najoficiálnejší; (bez) najoficiálnejších; (k) najoficiálnejším; (vidím) najoficiálnejších; (o) najoficiálnejších; (s) najoficiálnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) oficiálny; (bez) oficiálneho; (k) oficiálnemu; (vidím) oficiálny; (o) oficiálnom; (s) oficiálnym;

(dva) oficiálne; (bez) oficiálnych; (k) oficiálnym; (vidím) oficiálne; (o) oficiálnych; (s) oficiálnymi;


(jeden) oficiálnejší; (bez) oficiálnejšieho; (k) oficiálnejšiemu; (vidím) oficiálnejší; (o) oficiálnejšom; (s) oficiálnejším;

(dva) oficiálnejšie; (bez) oficiálnejších; (k) oficiálnejším; (vidím) oficiálnejšie; (o) oficiálnejších; (s) oficiálnejšími;


(jeden) najoficiálnejší; (bez) najoficiálnejšieho; (k) najoficiálnejšiemu; (vidím) najoficiálnejší; (o) najoficiálnejšom; (s) najoficiálnejším;

(dva) najoficiálnejšie; (bez) najoficiálnejších; (k) najoficiálnejším; (vidím) najoficiálnejšie; (o) najoficiálnejších; (s) najoficiálnejšími;


ženský rod

(jedna) oficiálna; (bez) oficiálnej; (k) oficiálnej; (vidím) oficiálnu; (o) oficiálnej; (s) oficiálnou;

(dve) oficiálne; (bez) oficiálnych; (k) oficiálnym; (vidím) oficiálne; (o) oficiálnych; (s) oficiálnymi;


(jedna) oficiálnejšia; (bez) oficiálnejšej; (k) oficiálnejšej; (vidím) oficiálnejšiu; (o) oficiálnejšej; (s) oficiálnejšou;

(tri) oficiálnejšie; (bez) oficiálnejších; (k) oficiálnejším; (vidím) oficiálnejšie; (o) oficiálnejších; (s) oficiálnejšími;


(jedna) najoficiálnejšia; (bez) najoficiálnejšej; (k) najoficiálnejšej; (vidím) najoficiálnejšiu; (o) najoficiálnejšej; (s) najoficiálnejšou;

(štyri) najoficiálnejšie; (bez) najoficiálnejších; (k) najoficiálnejším; (vidím) najoficiálnejšie; (o) najoficiálnejších; (s) najoficiálnejšími;


stredný rod

(jedno) oficiálne; (bez) oficiálneho; (k) oficiálnemu; (vidím) oficiálne; (o) oficiálnom; (s) oficiálnym;

(štyri) oficiálne; (bez) oficiálnych; (k) oficiálnym; (vidím) oficiálne; (o) oficiálnych; (s) oficiálnymi;


(jedno) oficiálnejšie; (bez) oficiálnejšieho; (k) oficiálnejšiemu; (vidím) oficiálnejšie; (o) oficiálnejšom; (s) oficiálnejším;

(dve) oficiálnejšie; (bez) oficiálnejších; (k) oficiálnejším; (vidím) oficiálnejšie; (o) oficiálnejších; (s) oficiálnejšími;


(jedno) najoficiálnejšie; (bez) najoficiálnejšieho; (k) najoficiálnejšiemu; (vidím) najoficiálnejšie; (o) najoficiálnejšom; (s) najoficiálnejším;

(tri) najoficiálnejšie; (bez) najoficiálnejších; (k) najoficiálnejším; (vidím) najoficiálnejšie; (o) najoficiálnejších; (s) najoficiálnejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

oficiálny: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor