odzadu, hovor. odzadku prísl. zo zadnej strany, zozadu: napadnúť niekoho o.
odzadu, odzadku prísl.
odzadu prísl. 1. ▶ smerom z priestoru, ktorý je vzadu; zo zadnej strany, zozadu; op. odpredu: pristúpiť, prikradnúť sa k niekomu o.; o. sa na ňu tlačili ľudia; auto o. narazilo do kamióna; vojaci zaútočili na nepriateľa o.; Pri pohľade odzadu si uvedomíte, aké je vozidlo nízke a široké. [HN 2002] 2. ▶ od miesta, kde sa niečo končí, od konca; op. odpredu: prezerať, čítať noviny o.; vyslovovať slová o.; Všetky knihy čítal odzadu: najprv prečítal koniec – a keď sa mu páčil, prečítal celú knihu. [D. Dušek] ◘ fraz. poznať/vedieť niečo odpredu [aj/i] odzadu ovládať niečo dokonale, úplne, byť s niečím dôkladne oboznámený
odzadku, odzadu p. zozadu
zozadu z priestoru, ktorý je vzadu; zo zadnej strany (op. spredu) • odzadu (op. odpredu): zozadu, odzadu sa ozvali nesúhlasné výkriky; napadli ho zozadu, odzadu • hovor.: zozadku • odzadku: dom bol zozadku, odzadku ošarpaný • zadom • zadkom (zadnou časťou): do domu sa vchádza zadom, zadkom
odzadu, hovor. i odzadku prísl. od zadnej strany, zo zadnej strany, zozadu: Chytil ju odzadu za ramená. (Karv.) Dom bol odzadku ako prízemný. (Vaj.)
odzadu i odzadku prísl. strsl, zsl zo zadnej strany, zozadu: A príďe odzatku edom ko mňe, pokľepe ma po pľeci (V. Lom MK); Odzatku ho chiťila za pľecá (Klenovec RS); Odzatku to skočilo na mna a já som skríkol (Voderady TRN); Chicili sane odzatku (Jur p. Brat. BRA); To bola odzadu f peci taká ďiera (V. Maňa VRB)
odzadu, odzadku prísl od zadnej strany, zo zadnej strany, zozadu: nedomniwal gsem se, že se my odzadu a blijzko stawagj ukladj (SK 1697) tajne; Sussyna pak odzadku Poljaka tak w rukách Gemelowjch po chrbte walasskou byl (MOŠOVCE 1736); newesta prissla a odzadku za wlasy swokrussu od matera odtiahla (TURIEC 1754); nass pacholok odzadu wikrutil zwiss gmenowanemu mitnemu zbrog (LIPTOV 1764)