odvtedy zám. ukaz. príslov. od toho času: o. ho nič neteší
odvtedy zám. ukazovacie príslovkové ▶ odkazuje na časový bod, ktorý je východiskom trvania určitého deja al. stavu, od toho času, od tých čias: o. uplynulo, ubehlo, prešlo veľa rokov; o. sa situácia zmenila; o., čo sa vrátil, je akýsi nesvoj; Keď sa jemu navzdory vydala, kamsi zmizla a odvtedy ju nevidel. [J. Balco]; V prvých chvíľach po jeho odchode zabudla na všetko, čo sa medzi nimi odohralo odvtedy, odkedy sa poznali. [P. Jaroš]; Súľovský hrad prestali strážiť v roku 1780 a odvtedy je opustený. [ŽVč 2007] ◘ fraz. odvtedy už veľa vody pretieklo [dolu Dunajom] bolo to veľmi dávno
odkedy 1. vyjadruje otázku zacielenú na časové východisko • expr. odkedyže: Odkedy, odkedyže si bol doma?
2. uvádza časovú vzťažnú vetu • odvtedy • čo: odkedy sa vrátil, odvtedy, čo sa vrátil, je akýsi zatrpknutý • od toho času/od tých čias • čo: od toho času, čo začal robiť, je spokojnejší
odvtedy prísl. od tej doby, od toho času: Irena nemohla odvtedy na Duboviča ani pozrieť. (Jégé)