Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

odvrátiť -i dok.

1. obrátiť iným (bočným) smerom, odkloniť: o. hlavu, oči (od niekoho); o. pozornosť preniesť na niečo iné

2. odstrániť (niečo zlé), zabrániť, zamedziť: o. skazu, nešťastie;

nedok. odvracať -ia

// odvrátiť sa

1. obrátiť sa iným (bočným) smerom: o-l sa a mlčal; o. sa od slnka; o-ená strana Mesiaca

2. prestať sa zaujímať, prestať sa pridržiavať niekoho, niečoho, odkloniť sa: o. sa od priateľov, od športu, od istej teórie;

nedok. odvracať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odvrátiť ‑i ‑ia dok.; odvrátiť sa

odvracať -cia -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok. 1. (čo (od koho, od čoho)) ▶ meniť priamu polohu, priamy smer niečoho, obracať niečo iným (bočným) smerom, odkláňať: o. očii fraz.; o. zrak bokom; brankár odvracia loptu, strelu súpera; Klement mi chce niečo povedať, ale ja odvraciam od neho hlavu, nechcem nič počuť. [L. Ťažký]; Ty ho už len navychovávaš! – odvracala matka tvár od synovho tvrdého, zaťatého pohľadu. [J. Beňo]
2. (koho, čo (od čoho, od koho)) ▶ usmerňovať niekoho, aby konal, rozmýšľal inak; zameriavať zmysly, konanie a pod. iným smerom, odpútavať, odvádzať: o. človeka od Boha, od viery, od skutočných problémov; o. myseľ od všetkého pochmúrneho; neodvracajte pozornosť od podstatných vecí; nerozprávaj toľko, iba čo ľudí od roboty odvraciaš!; čím viac sa pokúšal zaspať, tým viac odvracal od seba spánok
3. (čo) ▶ pôsobiť, konať tak, aby sa neuskutočnilo niečo nepriaznivé, zlé, zabraňovať, zamedzovať niečomu: o. hrozbu konfliktu, nebezpečenstvo, skazu; lekári odvracajú smrť alebo chorobu; obrana domáceho mužstva odvracia útoky hostí; hráčka musela o. tri mečbaly
fraz. odvracať oči od niečoho, od niekoho zámerne si niečo, niekoho nevšímať, nevenovať niečomu, niekomu pozornosť
dok.odvrátiť


odvracať sa -cia sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa nedok. 1. (od koho, od čoho; ø) ▶ obracať sa, otáčať sa iným (bočným) smerom, do inej (nepriamej, bočnej) polohy: znechutene, s odporom sa o. od niekoho; deti sa odvracali od páliaceho slnka; [...] odvracala sa od nás [starenka], aby sme nevideli, čo a ako je. [P. Jaroš]; Málokedy povedal zopár slov, iba hádzal rukou, netrpezlivo sa odvracal, až napokon ukázal chrbát a ubzikol. [K. Lászlová]
2. (od koho, od čoho) ▶ prestávať podporovať, zastávať sa niekoho al. zaujímať sa o niekoho, prestávať byť prívržencom niekoho, zriekať sa, vzdávať sa: o. sa od priateľov, od rodiny; neodvracaj sa od toho, kto od teba potrebuje pomoc; armáda sa odvracia od vodcu; [František] bol nablízku každému, od nikoho sa neodvracal, nikým nepohŕdal. [SmN 2007]; pren. Dlho sme húževnato, ľstivo a zo všetkých síl zápasili. Zrazu sa však odo mňa začalo odvracať šťastie. [J. Lenčo]
3. (od čoho) ▶ zmenou stanoviska prestávať byť stúpencom nejakej myšlienky, názoru a pod., prestávať sa pridržiavať niečoho al. vykonávať niečo, strácať záujem o niečo, odkláňať sa, upúšťať od niečoho: o. sa od predstavy, od doterajšieho postoja; o. sa od tradičných hodnôt, od viery, od náboženstva; o. sa od hriechu, od zlých vecí, od skutočnosti; prečo sa odvraciaš od ušľachtilých ideálov mladosti?; Neprijali ma medzi seba, nenávistne sa odvracali od môjho obrazu zeme obťažkanej úrodou poznania. [A. Baláž]
dok.odvrátiť sa


odvrátiť sa -ti sa -tia sa odvráť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (ø; od koho, od čoho) ▶ urobiť (mierny) pohyb doboku, obrátiť sa, otočiť sa iným (bočným) smerom: pomaly, ľahostajne, sklamane sa o.; nevydržala jeho pohľad a prudko sa odvrátila; stál bokom, odvrátený od nás; Usmejem sa na ňu a ona sa zahanbená odvráti a začervená. [P. Jaroš]; Odvrátil sa od okna, popravil si golier a hlasno zvolal: – Vstúpte! [A. Baláž]
2. (od koho, od čoho) ▶ prestať sa pridržiavať niekoho, niečoho, prestať byť prívržencom niekoho, stúpencom nejakej myšlienky, názoru a pod., stratiť záujem o niekoho, o niečo, odkloniť sa: o. sa od viery, od Boha; neodvrátila sa od svojich priateľov, od najbližších; šľachta sa odvrátila od panovníka; pren. od hráčov sa odvrátilo športové šťastie
3. (od čoho) ▶ zmeniť stanovisko a dobrovoľne sa zriecť niečoho, upustiť od niečoho: o. sa od svojich plánov, úmyslov; nedal sa o. od svojho poslania; o. sa od svojich hriechov, zlých skutkov; odvrátili sa od starého spôsobu života
fraz. šťastena sa odvrátila od niekoho niekoho opustilo šťastie
nedok.odvracať sa


odvrátiť -ti -tia odvráť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo (od koho, od čoho)) ▶ zmeniť priamy smer al. priamu polohu niečoho, obrátiť iným (bočným) smerom, odkloniť: o. oči od prítomných, od okna; odvrátila zrak a jemne sa začervenala; zahanbene odvrátil tvár; odvrátením hlavy naznačil, že rozhovor sa skončil; obranca v poslednej chvíli odvrátil loptu, prudkú strelu na roh; Odvrátila som pohľad od starého pána a zabodla som ho do zeme. [Z. Šulajová]šport. odvrátiť lyžu, lyže vysunúť lyžu, lyže do odvratu, t. j. hrotmi od seba
2. (koho, čo (od koho, od čoho)) ▶ usmerniť niekoho, aby rozmýšľal, konal inak; zamerať zmysly, konanie iným smerom, obrátiť, odpútať, odviesť: o. človeka od zlej, nesprávnej cesty; o. ľudí od Boha, od náboženstva; moje úsilie o. priateľku od spomienok bolo márne; Útok je najlepšia obrana a svojím nehoráznym a ničím nepodloženým obvinením chce iba odvrátiť pozornosť od vlastných hriechov. [J. Lenčo]; Veľmi sa mýliš, v tomto prípade som ako ľalia, – usiloval sa odvrátiť podozrenie. [L. Ondriš]
3. (čo) ▶ pričiniť sa, aby sa neuskutočnilo niečo nepriaznivé, zlé, zabrániť, zamedziť niečomu: o. krízu, nebezpečenstvo, ekologickú katastrofu; o. útok nepriateľa; o. hroziacu prehru; podarilo sa mu o. roztržku; hráčka odvrátila dva mečbaly súperky; treba viesť mierový dialóg smerujúci k odvráteniu vojnyšach. odvrátiť šach urobiť ťah, po ktorom kráľnie je v šachu, nie je ohrozený
nedok.odvracať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odraziť 1. nárazom dať niečomu iný (obyč. opačný) smer • odbiťexpr. odpáliť: odraziť čln; odbiť, odpáliť loptuodviesťzviesť (dať niečomu iný smer postavením prekážky): odviesť, zviesť vodu, potok; odviesť, odraziť ovcu od stádapoodrážaťpoodvádzať (postupne, viac vecí)

2. nárazom, úderom oddeliť časť od celku • odbiťodlomiť: odraziť, odbiť roh domu; odraziť, odlomiť ucho na šálkeodroniť (úderom zraziť ovocie zo stromu) • odštiepiť (nárazom oddeliť vrstvu al. menšiu časť z niečoho): odštiepiť z misy

3. v boji zmariť útok protivníka • potlačiť: odraziť, potlačiť kontrarevolúciuodvrátiť: odvrátiť útok partizánovexpr. rozprášiť: rozprášiť útočiace bandyodohnaťzahnaťzapudiť (odraziť hnaním): odohnať, zahnať nepriateľa


odvábiť vábením odviesť na iné miesto al. získať pre seba • odlákaťodvnadiťodviesť: odvábiť, odlákať dieťa cukríkmi; odvnadiť psa kúskom slaninyodlúdiťpredchytiťprebraťvziať (pri ľúbostných, manželských al. priateľských vzťahoch): odlúdila jej milého, priateľa; predchytil, prebral mu dievčaodľúbiť (odvábiť láskou): odľúbila priateľke miléhoodvrátiťodpútať (pozornosť): odpútať deti od zlozvykov


odvrátiť sa prestať sa zaujímať o niekoho, niečo, prestať mať pocit spolupatričnosti, príslušnosti k niekomu, niečomu • odcudziť sa (stať sa citovo ľahostajným): odvrátil sa od rodiny, odcudzil sa bratovi, vlastihovor. odhodiť sa: neodhodí sa od roboty, od nás

p. aj zanechať 2


odvrátiť 1. obrátiť iným smerom • odkloniť: odvrátiť, odkloniť hlavu, zrakodpútaťodviesťodtiahnuť (pozornosť, záujem a pod.): odpútať, odviesť pozornosť od pijatiky; odtiahnuť od štúdia niekoho

2. spôsobiť, aby sa neuskutočnilo niečo zlé, nepriaznivé • zabrániťzamedziť: odvrátiť blížiacu sa pohromu, zabrániť hroziacej povodni; zamedziť nešťastiuprekaziťpredísť (včasným zákrokom znemožniť uskutočnenie niečoho): prekaziť plány, predísť infekciikniž. zažehnať: zažehnať nebezpečenstvo požiarupoodvracať (postupne, viac vecí): poodvracať hroziace nebezpečenstvá


zahnať 1. silou al. niečím nepríjemným, nežiaducim prinútiť vzdialiť sa • odohnať: zahnať, odohnať vlka od košiarazatlačiťexpr. odprášiťodraziť (v boji): nepriateľa zatlačili za mesto; odprášiť, odraziť vojskozapudiťodpudiťzaplašiť: zaplašiť, zapudiť vtáky streľbou; dážď nás zapudilzavrátiť (prinútiť k návratu): zavrátiť ovcepozaháňaťpoodháňať (postupne zahnať) • pozavracať (viackrát, viac jedincov): pozavracať statok

2. spôsobiť zánik, zmiznutie niečoho, prekonať niečo nežiaduce • zapudiťodpudiť: zahnal, zapudil myšlienky na neúspechpotlačiťpremôcť: potlačil, premohol náhly príval zlostiodvrátiťrozptýliťrozohnaťrozplašiť: odvrátiť nešťastie, obavy; rozptýliť pochybnosti, podozrenie; rozplašiť zlý senexpr. zried. zabiť: nevie, ako zabiť nuduzbaviť sa: chce sa zbaviť spomienky na rodinnú tragédiu


zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopyponechať: ponechal deti samy na sebaopustiť: opustil školu v druhom ročníkuodísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabilaminúť (o hneve a pod.): hnev ho už minulpozanechávať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechaťvzdať sazriecť sazrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambíciíodriecť saodrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávnoznechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechalakniž. opustiť: nechce opustiť svoj názorodvrátiť saodkloniť saodchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teóriespustiť sa: nespusti sa svojho presvedčeniapren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť!rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť

3. dať ako dedičstvo • poručiťpráv. odkázaťnechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechalprenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom


zavrhnúť 1. neprijať niečo ako nevyhovujúce al. nesúhlasiť s niečím • odvrhnúťzamietnuťodmietnuť: zavrhnúť, odvrhnúť ponúkanú pomoc; zamietnuť, odmietnuť ponuku na spoluprácuzapudiťodpudiť: zapudila, odpudila návrhy na svadbuodsúdiťdištancovať sa (ostro, rázne): projekt všetci odsúdili, dištancovali sa od nehoexpr. odhodiť: odhodiť predsudkypoodsudzovať (postupne, viac ľudí, vecí a pod.)

2. z pohŕdania niekoho neprijať (do svojej priazne, medzi seba a pod.) • opovrhnúťodvrátiť sa: bojí sa, že ho pre jeho čin zavrhnú, že ním opovrhnú, že sa od neho odvrátiaexpr. zatratiť: po neúspechu ma všetci zatratilizastar. zapovrhnúťexpr. odkopnúť: dievča mládenca zapovrhlo, odkoploodstrčiť: odstrčili ma od sebaprekliať (zavrhnúť kliatbou): prekliala celú rodinu


zviesť 1. vedením dopraviť inde, obyč. nižšie al. zhora dolu • odviesť: zviesť, odviesť vodu do rieky; zviesť, odviesť splašky potrubím prečzaviesť (dolu): napokon hostí z(a)viedli ešte do podzemia

2. spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, stretol a začal spolupracovať na základe spoločných záujmov a pod. • spojiťdať dohromadydať dokopy: robota ich zviedla, spojila na dlhý čas; priam osud ich zviedol, dal dohromady, dokopyexpr.: spriahnuťspriasť: spoločné nešťastie ich spriahlo dokopyzomknúťzjednotiť (vnútorne): zomkol, zjednotil ich spoločný odpor

3. kniž. spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od želateľného, správneho smeru • odviesť: zviesť, odviesť niekoho zo správnej cestyodvrátiť: reč radšej zviedol, odvrátil na inéodpútaťodtrhnúť: podarilo sa mu odpútať, odtrhnúť môj pohľad, moju pozornosť na iné

4. rečami, konaním získať niekoho na niečo (obyč. na niečo zlé, nenáležité, nesprávne) • zlákaťzvábiť: zviesť, zlákať, zvábiť niekoho na zlé chodníčky; zlákali, zvábili mládenca do krčmynaviesťnahovoriť: nepodarí sa vám naviesť, nahovoriť ma na úteknalákaťnavnadiťhovor. navdať (lákaním získať): nalákali, navnadili mládež na drogyhovor.: nachytaťnalapať: nachytali, nalapali nás na pekné sľubyhovor. namaškrtiť: namaškrtiť dieťa na zmrzlinustiahnuť: kamaráti ma stiahli do baru na pohárikprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (lákaním, vábením privolať): prilákať, privábiť deti sľubmi; pritiahla ho zvedavosť

5. p. zvaliť 3 6. p. zmiasť, oklamať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odvrátiť, -i, -ia dok.

1. (čo, čo od čoho, od koho zried. i z koho, z čoho) zmeniť priamu polohu, priamy smer niečoho, otočiť, obrátiť iným smerom, do inej (nepriamej, bočnej) polohy: o. pohľad, o. oči, o. hlavu, tvár od niečoho, od niekoho; Otec musel zrak odvrátiť zo syna. (Gráf); úren. Zazrel čosi, čo jeho pozornosť od lopty odvrátilo (Šolt.) odpútalo.

2. (čo, čo od koho, zried. i koho od čoho) zabrániť niečomu, ochrániť niekoho pred niečím, odstrániť niečo hroziace: o. záhubu krajiny, o. nebezpečenstvo novej vojny, o. katastrofu, o. skazu; Hucul odvrátil odo mňa toto nešťastie. (Švant.) (Karabkuľa) odvrátila (Jura) od zvodov krčmy. (Jil.);

nedok. odvracať, -ia, -ajú

|| odvrátiť sa

1. (od koho, od čoho i bezpredm.) otočiť sa, obrátiť sa iným smerom, do inej (nepriamej, bočnej) polohy: Chorý sa odvrátil a zakryl si tvár. (Kuk.) „Nechcem“ odvrátil sa od kolegu Maroš. (Ráz.) Strmo sa odvrátil od výkladu. (Tat.); od Slnka odvrátená polovica Zeme;

2. (od koho, od čoho) (o osobách) prestať sa pridržiavať niekoho, niečoho, prestať byť prívržencom, zástancom niekoho, stúpencom nejakého názoru ap., zanechať, opustiť niekoho, niečo; Janovčík sa od boha neodvrátil. (Heč.) (Matúška) zabraný v národné účinkovanie, od veršov sa odvrátil. (Vlč.);

nedok. odvracať sa

Morfologický analyzátor

odvrátiť dokonavé sloveso
(ja) odvrátim VKdsa+; (ty) odvrátiš VKdsb+; (on, ona, ono) odvráti VKdsc+; (my) odvrátime VKdpa+; (vy) odvrátite VKdpb+; (oni, ony) odvrátia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) odvrátil VLdsam+; (ona) odvrátila VLdsaf+; (ono) odvrátilo VLdsan+; (oni, ony) odvrátili VLdpah+;
(ty) odvráť! VMdsb+; (my) odvráťme! VMdpa+; (vy) odvráťte! VMdpb+;
(nejako) odvrátiac VHd+;
odwráťiť odwráťiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

odvrátiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor