odvolať, -á, -ajú dok.
1. (čo) vyhlásiť za neplatné, zrušiť: o. svoju výpoveď, o. udanie, o. návrh , o. svoje tvrdenie, o. zákaz niečoho; Neodvolám ani slova! (Kuk.)
2. (koho) zavolať, povolať odniekade; pozbaviť nejakého postavenia, funkcie: Richtára odvolali z poľa. (Tim.); o. niekoho z funkcie ministra;
3. (koho, čo) dať (úradný) príkaz na premiestenie, presunutie z jedného miesta na druhé: o. vojenské zbory (napr. z bojovej línie);
nedok. odvolávať, -a, -ajú
|| odvolať sa
1. (ma čo, na koho) poukázať na niečo, na niekoho ako na dôvod, príčinu al. oporu svojho tvrdenia, konania: Odvolal sa na city, na krv, ktorá nie je voda. (Kuk.) Odvolal sa na zlé výrobné pomery. (Jil.) Chlapci sa odvolali na Tmavého Urdu. (Ondr.)
2. (proti čomu i bezpredm.) podať námietku, apelovať: o. sa proti rozsudku, o. sa proti rozhodnutiu súdu, úradu, o. sa proti obsahu výmeru;
nedok. odvolávať sa
odvolávať, odvolávať sa p. odvolať