odvliecť -vlečie -vlečú -vliekol dok.
1. vlečením odpraviť na iné miesto: o. vrece zemiakov do pivnice; i expr. o. si korisť
2. násilne odviesť: o. deti do zajatia;
nedok. odvláčať -a
// odvliecť sa expr. s námahou odísť: ustatý sa o-l k posteli
odvláčať ↗ odvliekať
odvláčiť -či -čia odvláč! -čil -čiac -čený -čenie dok. expr. 1. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ s námahou (postupne) odniesť všetko al. vymedzené (obyč. veľké) množstvo niečoho odniekiaľ preč, na iné miesto: o. z auta všetky tašky a kufre; rybári si svoje veci na preteky musia poctivo o.; nechali ho samého, aby odvláčil vrecia; peniaze odvláčil do krčmy prepil; Všetko súcejšie, čo mu zo zahraničia donesiem, potichu odvláči mladšiemu bratovi po krátkom, zväčša len symbolickom použití. [L. Ballek] 2. (koho, čo (odkiaľ; kam)) ▶ násilne, z pozície moci, silnejšieho (postupne) zobrať odniekiaľ preč al. na iné miesto všetky (vymedzené) osoby, veci: o. mužov do otroctva; počas rabovačiek všetko ponakladali na vozy a tak odvláčili; Z františkánskeho kláštora vysťahovali a odvláčili rehoľníkov. [CN 2000] ▷ nedok. ↗ odvláčať
odvliecť -lečie -lečú odvleč! -liekol -liekla -lečúc -lečený -lečenie dok. expr. (čo, koho (odkiaľ; kam)) 1. ▶ s námahou odniesť al. odtiahnuť niečo veľké, ťažké al. veľké množstvo niečoho odniekiaľ preč, na iné miesto: o. balík na poštu; prúd odvliekol telo až k priehrade; rys si odvliekol korisť do úkrytu; útočníci odvliekli ťažko raneného veliteľa; rozvodnený potok strhol auto a odvliekol ho ďaleko od miesta nehody; Pomôžte mi to voľakam odvliecť! – mordoval sa s cirkulárkou. [V. Šikula] 2. ▶ násilne, z pozície moci, silnejšieho odviesť odniekiaľ preč al. na iné miesto: o. zajatcov do tábora; o. zadržaného na výsluch; o. historické pamiatky z krajiny; osudy nezákonne zatknutých a odvlečených občanov; pátrať po odvlečených archívoch; neznámy páchateľ odvliekol z ošipárne štyri odstavčatá; Odvliekli ich násilím uprostred noci a nemajú nijaké dôkazy?! [P. Karvaš] ▷ nedok. ↗ odvliekať, odvláčať
odvliekať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie, odvláčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čajúci -čaný -čanie nedok. expr. (čo, koho (odkiaľ; kam)) 1. ▶ s námahou niesť al. vliecť, ťahať niečo veľké, ťažké al. postupne veľké množstvo niečoho odniekiaľ preč, na iné miesto: o. drevo; o. železo do zberu; o. si veci z internátu; o. ranených v celtách; robotníci odvláčajú balvany na svah; Čistili sme priestranstvo okolo štadióna, odvliekali pne. [A. Chudoba] 2. ▶ násilne, z pozície moci, silnejšieho brať odniekiaľ preč al. na iné miesto: o. chlapov do zajatia; násilím o. ľudí do otroctva; dobyvatelia odvliekajú sochy; vojaci rabujú domy, odvláčajú statok; odvliekanie civilného obyvateľstva z okupovaných území na otrocké práce; [...] maslo sa musí predať priekupníkom, čo ho odvliekajú do mesta. [R. Jašík] ▷ dok. ↗ odvliecť, pre 2. variant i odvláčiť
odvláčať p. odvliecť
odvliecť, -vlečie, -vlečú dok. expr.
1. (čo, koho) odpraviť preč, odviezť, odniesť: Dnes odvlečie všetky vajcia od sliepok. (Tim.) Odvliekli vyše 200 vagónov strojov. (Fr. Kráľ) Povoz nás odvlečie na rue Tivoli. (Kuk.)
2. (koho) násilne, proti vlastnej vôli odviesť: Odvlečie (Konôpku) do zámku a tam ho zmárni. (Jégé) Ľudia spomínali príbuzných, ktorých vojna odvliekla na front. (Omdr.)
3. zried. (koho od čoho) odvrátiť, odviesť: Ich od pijatiky neodvlečiete. (Jil.);
nedok. odvláčať, -a, -ajú, zried. i odvlačovať, -uje, -ujú
|| odvliecť sa ťažko, s námahou odísť, pobrať sa preč: Odvlečie sa sťa otrávená mucha. (Kuk.) Sotva sa mohol odvliecť. (Taj.); pren. Hmla sa zas odvliekla (Hor.) stratila sa, zmizla