odvláčať ↗ odvliekať
odvláčiť -či -čia odvláč! -čil -čiac -čený -čenie dok. expr. 1. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ s námahou (postupne) odniesť všetko al. vymedzené (obyč. veľké) množstvo niečoho odniekiaľ preč, na iné miesto: o. z auta všetky tašky a kufre; rybári si svoje veci na preteky musia poctivo o.; nechali ho samého, aby odvláčil vrecia; peniaze odvláčil do krčmy prepil; Všetko súcejšie, čo mu zo zahraničia donesiem, potichu odvláči mladšiemu bratovi po krátkom, zväčša len symbolickom použití. [L. Ballek]
2. (koho, čo (odkiaľ; kam)) ▶ násilne, z pozície moci, silnejšieho (postupne) zobrať odniekiaľ preč al. na iné miesto všetky (vymedzené) osoby, veci: o. mužov do otroctva; počas rabovačiek všetko ponakladali na vozy a tak odvláčili; Z františkánskeho kláštora vysťahovali a odvláčili rehoľníkov. [CN 2000]
▷ nedok. ↗ odvláčať
odvliecť -lečie -lečú odvleč! -liekol -liekla -lečúc -lečený -lečenie dok. expr. (čo, koho (odkiaľ; kam)) 1. ▶ s námahou odniesť al. odtiahnuť niečo veľké, ťažké al. veľké množstvo niečoho odniekiaľ preč, na iné miesto: o. balík na poštu; prúd odvliekol telo až k priehrade; rys si odvliekol korisť do úkrytu; útočníci odvliekli ťažko raneného veliteľa; rozvodnený potok strhol auto a odvliekol ho ďaleko od miesta nehody; Pomôžte mi to voľakam odvliecť! – mordoval sa s cirkulárkou. [V. Šikula]
2. ▶ násilne, z pozície moci, silnejšieho odviesť odniekiaľ preč al. na iné miesto: o. zajatcov do tábora; o. zadržaného na výsluch; o. historické pamiatky z krajiny; osudy nezákonne zatknutých a odvlečených občanov; pátrať po odvlečených archívoch; neznámy páchateľ odvliekol z ošipárne štyri odstavčatá; Odvliekli ich násilím uprostred noci a nemajú nijaké dôkazy?! [P. Karvaš]
▷ nedok. ↗ odvliekať, odvláčať
odvliekať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie, odvláčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čajúci -čaný -čanie nedok. expr. (čo, koho (odkiaľ; kam)) 1. ▶ s námahou niesť al. vliecť, ťahať niečo veľké, ťažké al. postupne veľké množstvo niečoho odniekiaľ preč, na iné miesto: o. drevo; o. železo do zberu; o. si veci z internátu; o. ranených v celtách; robotníci odvláčajú balvany na svah; Čistili sme priestranstvo okolo štadióna, odvliekali pne. [A. Chudoba]
2. ▶ násilne, z pozície moci, silnejšieho brať odniekiaľ preč al. na iné miesto: o. chlapov do zajatia; násilím o. ľudí do otroctva; dobyvatelia odvliekajú sochy; vojaci rabujú domy, odvláčajú statok; odvliekanie civilného obyvateľstva z okupovaných území na otrocké práce; [...] maslo sa musí predať priekupníkom, čo ho odvliekajú do mesta. [R. Jašík]
▷ dok. ↗ odvliecť, pre 2. variant i odvláčiť