Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odviazať -že -žu dok. uvoľniť, čo je priviazané: o. si šnúrku na topánke, o. psa z reťaze;

nedok. odväzovať

// odviazať sa: pes sa o-l;

nedok. odväzovať sa

odviazať sa -viaže sa -viažu sa odviaž sa! -viazal sa -viažuc sa -viazaný -viazanie sa dok.

odviazať -viaže -viažu odviaž! -viazal -viažuc -viazaný -viazanie dok.

odväzovať sa -zuje sa -zujú sa -zuj sa! -zoval sa -zujúc sa -zujúci sa -zovanie sa nedok. 1. (z čoho; od čoho, od koho; ø) ▶ uvoľňovať priviazanie, pripútanie sa lanom, povrazom a pod. k niečomu al. k sebe navzájom: o. sa z istiaceho lana; neodväzujte sa ani v ľahšom teréne, ale postupujte spoločne; horolezcom používaním nekonečnej slučky odpadá zdĺhavé odväzovanie sa; preväzujeme sane a odväzujeme sa od seba
2. (od čoho, od koho) ▶ zbavovať sa pripútanosti, naviazanosti, oslobodzovať sa: o. sa od negatívneho puta; keď odpúšťame, odväzujeme sa od osoby, ktorá nám ublížila
3. hovor. expr. ▶ oddávať sa nemiernej zábave, prehnane sa zabávať: chodí sa o. do malej krčmičky; mládež sa na diskotéke rada odväzuje; Začínate tancovať, odväzujete sa [...]. [InZ 2003]
▷ dok. ↗ odviazať sa

odväzovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok. 1. (čo, zried. koho) ▶ zbavovať priviazania k niečomu a tak robiť voľným; op. priväzovať, uväzovať: o. náklad; o. na noc psa; o. pripútaného muža od stromu; pri požiari sťažuje zásah odväzovanie a vyvádzanie zvierat
2. (čo) ▶ uvoľňovať uzol al. niečo spojené uzlom a tak rozpájať, odpájať: o. si viazanku; neodväzuj si podbradníček; ženy si odväzujú zástery
3. (čo) ▶ uvoľňovať niečo zviazané, spojené, spútané (viazacím, zaväzovacím materiálom, textíliou a pod.): odväzujú jej ruky, nohy; odväzujú mu oči zbavujú zakrytia, op. zaväzujú
4. šach. (čo) ▶ robiť ťah, ktorým sa uvoľňuje väzba, postavenie kameňa kryjúceho hodnotnejšiu figúru al. šach: o. kameň, bielu dámu; v prvej pozícii veža odväzuje čierneho jazdca; dvojnásobné odväzovanie figúr jedným a tým istým jazdcom
▷ dok. ↗ odviazať

odviazanie -nia s. šach. ▶ ťah, ktorým sa uvoľňuje väzba, postavenie kameňa kryjúceho šach al. hodnotnejšiu figúru pred útokom slabšej figúry: ťahom sa umožnilo o. jazdca; analogické riešenia na tému odviazania a vlastného priviazania čiernej figúry ▷ ↗ i odviazať

odviazať sa -viaže sa -viažu sa odviaž sa! -viazal sa -viažuc sa -viazaný -viazanie sa dok. 1. (z čoho; od čoho, od koho; ø) ▶ uvoľniť priviazanie, pripútanie sa lanom, povrazom a pod. k niečomu al. k sebe navzájom: o. sa od spolulezcov; horolezci sa po prenocovaní v stene odviazali a začali zostupovať; keď zacítil zem pod nohami, odviazal sa z lana, od lana; Pacient sa odviazal a opäť ohrozoval okolie. [InZ 2009]
2. trochu expr. (od čoho, od koho) ▶ zbaviť sa pripútanosti, naviazanosti, silného vzťahu k niečomu, k niekomu, oslobodiť sa: o. sa od bežnej reality; o. sa od expartnera; chuť o. sa od bežných starostí; odviažte sa od starých tradícií sedacích súprav
3. hovor. expr. ▶ oddať sa nemiernej zábave, stratiť isté zábrany, neprimerane až prehnane sa zabávať: o. sa pri tanci; v nočnom bare sa poriadne odviazali; prečo sa neodviazať a nezabávať?; Parádne sa odviazala, len čo je pravda. [D. Mitana]
▷ nedok. ↗ odväzovať sa

odviazať -viaže -viažu odviaž! -viazal -viažuc -viazaný -viazanie dok. 1. (čo, zried. koho) ▶ zbaviť priviazania k niečomu a tak urobiť voľným; op. priviazať, uviazať: o. kozy od kolov; o. zajatcov; odviazal čln a skočil doň; pozor, pes je odviazaný ↗ i fraz.; Odviazal koňa, vyhupol do sedla a odcválal. [P. Jaroš]
2. (čo) ▶ uvoľniť uzol al. niečo spojené uzlom a tak rozpojiť, odpojiť: o. si kravatu; o. si šatku z hlavy; odviaž si zásteru a poď medzi nás; Podvečer sme zdvihli kotvu, odviazali kotevné lano a zamierili na ostrov [...]. [Cs 2003]
3. (čo) ▶ uvoľniť niečo zviazané, spojené, spútané viazacím materiálom, textíliou a pod.: odviazali jej ruky, nohy; odviažte mu oči zbavte zakrytia, op. zaviažte
4. šach. (čo) ▶ urobiť ťah, ktorým sa uvoľní väzba, postavenie kameňa kryjúceho hodnotnejšiu figúru al. šach: o. kameň; o. jazdca a tým matovať
◘ fraz. byť ako odviazaný z reťaze správať sa neprimerane bláznivo, divoko
▷ nedok. ↗ odväzovať

odviazať, -viaže, -viažu dok. (čo) uvoľniť, čo je zaviazané, pripútané: o. šatku, o. zásteru, o. remeň, o. koňa, o. čln; Odviažuc kľúč, šla k murovanej komore. (Tim.) Odviazali im oči. (Kal.);

nedok. odväzovať, -uje, -ujú

|| odviazať sa uvoľniť sa, odputnať sa: pes sa odviazal, tkanica na topánke sa mi odviazala;

nedok. odväzovať sa

odviazať dok. csl uvoľniť niečo priviazané: Chtosik ťi mi tie voli od orňieho voska odvézau̯ (Dol. Lehota DK); Ón že iďe skúsiť, jako je to, ke_ca obesí, ale abi ho poton hňeď odvázali, kebi sa už dusev (Lapáš NIT); Odviaž ten šnureček! (Dl. Lúka BAR)

odviazať sa dok. uvoľniť sa, odpútať sa: Odvázal sa nán kón a bola son sama doma (Suchá n. Par. TRN)

odväzovať, odväzovať sa p. odviazať

odviazať [-ia-, -á-] dk koho čo (od čoho, z čoho) uvoľniť, oslobodiť niekoho, niečo priviazané: ale hrebyca snad by se byla zahrdusila, kdyby gy nebylj odwazaly (SOBOTIŠTE 1604 E); ninegssy A. takoweho kona odwiazawsse, odal tomu pastorkowy (LEHÔTKA 1673); aby lichwu z masstaly odwazat mohli (NJ 1785-88); odwázal techda Abrahám Izáka a wtom uzreli barana w trňi uwíklaného (DS 1795); wsetkeho sweta lide negsu hodni abj z nohu geho (Krista) remenek odwazalj z obuwj (Káz 18. st);
x. pren prosým tebe, rač odwázati swazky hrjchúw mých (NB 1743); odväzovať [-va-] ndk: welmy ge (hlísty) zetryt a pryložyt a tak za try dny nechaty, neodwazowaty (HL 17. st); swedek gemu powedel, aby sobe (ruku) neodwazowal (TURIEC 1730); rekl Gežiss: Zdali gedenkaždy z was w sobotu neodwazuge wola sweho od gesly a newody napagety (Le 1730); elaqveo: oslobozugem od prowaza, odwazugem z sydla, wywáďám s temnici zbavujem trestu smrti (obesením); abstringo: odwazugem, popússťám; resolvo: rozwazugem, odwazugem (KS 1763); odväzovať sa ndk oslobodzovať sa; uvoľňovať sa: solvor: rozwazugem sa, oslobozugem sa, odwazugem sa (KS 1763)