odvetvie -ia s. úsek národného hospodárstva, odbor: o. priemyslu, pracovné o.;
odvetvový príd.: o-á štruktúra, o-é náklady
oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhom • krajina • kraj • kniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajina • zóna • pásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodreviny • areál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivca • končina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónska • revír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revír • rezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastliny • zastar.: okres (Štúr) • okrštek
2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruh • úsek • sféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívy • odbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomiky • pole: pracuje na poli vedy • odvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemyslu • disciplína: vlastivedné disciplíny • hovor. fach • rámec: rámec výroby • odb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahov • svet: citový, myšlienkový svet • kniž. ríša: ríša rozprávok
odvetvie p. oblasť 2
odvetvie, -ia úsek činnosti, pôsobnosti, odbor: priemyselné o., hospodárske o-ia, o-ia potravinárskeho priemyslu, pracovníci rôznych o-í, všetky o-ia verejného života;
odvetvový príd.: o-á ekonomika
(jedno) odvetvie; (bez) odvetvia; (k) odvetviu; (vidím) odvetvie; (hej) odvetvie!; (o) odvetví; (s) odvetvím;
(štyri) odvetvia; (bez) odvetví; (k) odvetviam; (vidím) odvetvia; (hej) odvetvia!; (o) odvetviach; (s) odvetviami;