odvetiť dok. kniž. odpovedať: o. na pozdrav
odvetiť -tí -tia odveť! -til -tiac -tenie dok. (čo s vedľajšou vetou (komu; na čo); ø) ▶ zareagovať slovne na otázku, odpovedať: o. pohotovo, úsečne, stroho; o. so smiechom, v rozpakoch; o. tichým, smutným hlasom; vyhýbavo o. na dcérinu prosbu; odvetila som prvé, čo mi napadlo; dobre, – odvetil žene; Keď sa ma chlapča [...] opýtalo, koľko je hodín, pozrel som sa na hodinky a odvetil, že päť. [J. Lenčo]
odpovedať1 (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveď • odvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázku • kniž. zastar. vetiť • expr.: odseknúť • odvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúť • odbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieť • expr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundrať • odžundrať • odfrflať • odmrmlať • odmumlať • odbrblať • oddudrať • odšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomrala • ozvať sa • ohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásil • reagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiť • kniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušila • hovor. zabrať: žiak zabral na všetko
porov. aj povedať1
odvetiť p. odpovedať1
odvetiť, -í, -ia dok. kniž. (komu, čomu, na čo, ako i bezpredm.) dať odpoveď, odpovedať: Artur jej odvetil láskavým, ani otcovským hlasom. (Jégé) Tvoj pozdrav odvetil družne priateľskému slovu. (Jes-á) (Drak) odvetil miernejšie, než sa patrilo odvetiť na richtárov podráždený tón. (Chrob.) Odvetil vyhýbavo a neprívetivo. (Laz.)
vetiť, -í, ia nedok. kniž. zastar.
1. hovoriť, vravieť: Keby ste ju nerozprávali vy — vetím so smiechom, povedal by som, že je vymyslená. (Mor.) Počuje, jak pán učiteľ žiakom takto vetí. (Šteinh.) „Začni!“ vetil Rudopoľský. (Vaj.)
2. dávať odpoveď, odpovedať: Ozvenou ti hlahol hory vetí. (Roy) „O tom ona rada rozpráva,“ vetil na to. (Šolt.);
dok. k 2 odvetiť