odvar, -u, 6. p. -e, mn. č. -y i odvarok, -rku m.
1. tekutý výťažok z niečoho, získaný varením: ryžový, lipový, harmančekový o.; o. z kostí, z makovíc; jedovatý, liečivý o., rastlinný o.; odvarok blenu (Kuk.); odvarok zo zeliniek (Šolt.); odvarok korienkov (Stod.); teplý, žltkastý odvarok (Švant.);
2. pejor. niečo napodobené, odvodené, nepravé a preto malej hodnoty (obyč. o ideách al. umeleckých výtvoroch): spraviť z maj-strovského diela mdlý odvar (Jes-á); Čo sa obecenstvu dostáva v niektorých revuách, je obyčajne odvarkom z piatej ruky. (Chorv.)