odvážiť, -i, -ia dok.
1. (čo, koho) vážením zistiť váhu: o. mäso, o. dieťa, o. dobytok; Jano položil na váhu vrecia a Pavo ich odvážil. (Heč.); pren. Vie nájsť paragraf, podľa ktorého odvážia ťažkosti viny (Hor.) určia, zhodnotia.
● toho treba zlatom odvážiť o veľmi cennom, vzácnom človeku; každé slovo odváži vopred si premyslí, uváži, čo povedať;
2. zried. (koho) vyrovnať sa niekomu, vyvážiť: Vy ste malý a predsa odvážite iných desať. (Kuk.);
nedok. odvažovať, -uje, -ujú
|| odvážiť sa1 zistiť vážením svoju váhu
odvážiť sa2, -i, -ia dok. (s neurč.., na čo, kam, kniž. i čoho) dodať si smelosti, odvahy, osmeliť sa, opovážiť sa, odhodlať sa: Kto by sa odvážil v takúto chvíľu hovoriť? (Ráz.) Ani Zandome sa nesmie odvážiť na viac, než čo urobil. (Kuk.) Odvážili sa do izby medzi hostí. (Šolt.) Knihár sa odvážil otázky. (Karv.);
nedok. odvažovať sa, -uje, -ujú
odvažovať p. odvážiť
odvažovať sa p. odvážiť sa2