odvážiť -i dok.
1. vážením zistiť hmotnosť, váhu: o. vrece múky, o. sa pred jedlom
2. vážením oddeliť: o-žte mi kilo mäsa; o-ené množstvo osiva;
nedok. odvažovať
odvážiť sa2 -ži sa -žia sa odváž sa! -žil sa -žiac sa -ženie sa dok. (s neurčitkom/na čo) ▶ preukázať smelosť, odvahu vykonať niečo, odhodlať sa, osmeliť sa: o. sa nahlas povedať pravdu; o. sa verejne odporovať; o. sa na cestu samostatného podnikania; kto by sa odvážil na taký riskantný krok?!; Položila ruku na kľučku, ale vstúpiť sa neodvážila. [V. Klimáček] ▷ nedok. ↗ odvažovať sa
odvažovať sa -žuje sa -žujú sa -žuj sa! -žoval sa -žujúc sa -žujúci sa -žovanie (sa) nedok. (s neurčitkom/na čo) ▶ preukazovať smelosť, odvahu vykonať niečo, odhodlávať sa, osmeľovať sa: o. sa na radikálne riešenie; neodvažovali sa verejne vysloviť svoje názory; málokto sa odvažuje odhadovať, ako dopadnú voľby ▷ dok. ↗ odvážiť sa2
odvážiť, -i, -ia dok.
1. (čo, koho) vážením zistiť váhu: o. mäso, o. dieťa, o. dobytok; Jano položil na váhu vrecia a Pavo ich odvážil. (Heč.); pren. Vie nájsť paragraf, podľa ktorého odvážia ťažkosti viny (Hor.) určia, zhodnotia.
● toho treba zlatom odvážiť o veľmi cennom, vzácnom človeku; každé slovo odváži vopred si premyslí, uváži, čo povedať;
2. zried. (koho) vyrovnať sa niekomu, vyvážiť: Vy ste malý a predsa odvážite iných desať. (Kuk.);
nedok. odvažovať, -uje, -ujú
|| odvážiť sa1 zistiť vážením svoju váhu
odvážiť sa2, -i, -ia dok. (s neurč.., na čo, kam, kniž. i čoho) dodať si smelosti, odvahy, osmeliť sa, opovážiť sa, odhodlať sa: Kto by sa odvážil v takúto chvíľu hovoriť? (Ráz.) Ani Zandome sa nesmie odvážiť na viac, než čo urobil. (Kuk.) Odvážili sa do izby medzi hostí. (Šolt.) Knihár sa odvážil otázky. (Karv.);
nedok. odvažovať sa, -uje, -ujú
odvažovať p. odvážiť
odvažovať sa p. odvážiť sa2