odvážiť -i dok.
1. vážením zistiť hmotnosť, váhu: o. vrece múky, o. sa pred jedlom
2. vážením oddeliť: o-žte mi kilo mäsa; o-ené množstvo osiva;
nedok. odvažovať
odvažovať sa -žuje sa -žujú sa -žuj sa! -žoval sa -žujúc sa -žujúci sa -žovanie sa nedok.
odvažovať -žuje -žujú -žuj! -žoval -žujúc -žujúci -žovaný -žovanie nedok.
odvážiť sa2 -ži sa -žia sa odváž sa! -žil sa -žiac sa -ženie sa dok. (s neurčitkom/na čo) ▶ preukázať smelosť, odvahu vykonať niečo, odhodlať sa, osmeliť sa: o. sa nahlas povedať pravdu; o. sa verejne odporovať; o. sa na cestu samostatného podnikania; kto by sa odvážil na taký riskantný krok?!; Položila ruku na kľučku, ale vstúpiť sa neodvážila. [V. Klimáček] ▷ nedok. ↗ odvažovať sa
odvažovať sa -žuje sa -žujú sa -žuj sa! -žoval sa -žujúc sa -žujúci sa -žovanie (sa) nedok. (s neurčitkom/na čo) ▶ preukazovať smelosť, odvahu vykonať niečo, odhodlávať sa, osmeľovať sa: o. sa na radikálne riešenie; neodvažovali sa verejne vysloviť svoje názory; málokto sa odvažuje odhadovať, ako dopadnú voľby ▷ dok. ↗ odvážiť sa2
odvážiť, -i, -ia dok.
1. (čo, koho) vážením zistiť váhu: o. mäso, o. dieťa, o. dobytok; Jano položil na váhu vrecia a Pavo ich odvážil. (Heč.); pren. Vie nájsť paragraf, podľa ktorého odvážia ťažkosti viny (Hor.) určia, zhodnotia.
● toho treba zlatom odvážiť o veľmi cennom, vzácnom človeku; každé slovo odváži vopred si premyslí, uváži, čo povedať;
2. zried. (koho) vyrovnať sa niekomu, vyvážiť: Vy ste malý a predsa odvážite iných desať. (Kuk.);
nedok. odvažovať, -uje, -ujú
|| odvážiť sa1 zistiť vážením svoju váhu
odvážiť sa2, -i, -ia dok. (s neurč.., na čo, kam, kniž. i čoho) dodať si smelosti, odvahy, osmeliť sa, opovážiť sa, odhodlať sa: Kto by sa odvážil v takúto chvíľu hovoriť? (Ráz.) Ani Zandome sa nesmie odvážiť na viac, než čo urobil. (Kuk.) Odvážili sa do izby medzi hostí. (Šolt.) Knihár sa odvážil otázky. (Karv.);
nedok. odvažovať sa, -uje, -ujú
odvažovať p. odvážiť
odvažovať sa p. odvážiť sa2
odvážiť dk 1. čo vážením odmerať, navážiť niečo: pane rychtari y wssecka radda, wam dawame wedomy a dopusstame, aby ste gjm (Belušanom) ten statek takowy, yakowy ste od nás wzali, tak odwazenu (meď), takowym centom yako sme mi odwažili (RAJEC 1588); wezmi rudu, calcinug gu do čerwenosti mezy uhljm, odwaz tehdy geden funt teg rudy (OCh 17. st); wssecko wihotowene železo kazdi tidgen na slussne misto se odwažiti aneb odčitatj ma (CA 17. st E); pan exactor chibil, abich ga s každeg owce po dwanastj funtoch sira odwazil (H. SÚČA 1733); koliko musstu bereš, toliko musjss y omanoweho korena do neho (vína) odwažit (VK 1764) 2. vyvážiť, (vy)rovnať sa hmotnosti niečoho: s tohoto prassku 4 rána pospolu na gedenkrát, co pol dukata odwažy, w poliewce anebo gineg neosoleneg daweg; (lekvár) nech se da staremu čloweku, co dukat odwažj, w spusobneg wodce (RT 17. st); podobne i seno, po osmi funtoch od slavnej stolice uridene, nechce (kapitán) prijmat, ale bez vahy, co nekdy vyše patnasti funtov odvažiti mohlo (D. SÚČA 1721 LP) 3. čo pre čo riskovať, nasadzovať život za niečo: nebo mnozj urodzenj pro tu wec (zlaté rúno) chtjce geg dobiti, odwažili žywoti swe (HI 18. st); odvažovať1 ndk k 1: delibro: odwažugem, odmeráwám; perlibro: z wáhu wážjm, odwažugem, prewažugem; dependo: odwažugem, wywažugem, na wáhu dáwám, zaplacugem; recanto: odwoláwam, naspát wolám ňekoho, zase odwazugem, odčarugem prehodnocujem (KS 1763); pendo: odwažugem (ML 1779); odvážiť sa dk osmeliť sa, odhodlať sa: zavrel jsem ju (Fatimu) jsíce v kúpeném ode mňa dome, ale više techto ništ jsem sa ňeodvážil (BR 1785); -ovať sa ndk: (diabli) any swine zamordowat se neodwažugi (VP 1764)
odvažovať1, odvažovať sa p. odvážiť
odvažovať2 p. odviezť
odviezť [-ie-, -é-, -í-] dk čo, koho kam vozom al. iným dopravným prostriedkom prepraviť z jedného miesta na druhé, previezť, zaviezť niečo, niekoho: sedlaczy obily aneb obseti na wozy pobraly a odwiezly (TRENČÍN 1569); slyssel (svedok) w dedyne, ze ho geden Zylynecz na czlne odwezel (s. l. 1584); geden vbohy czlowek wypossyczal sobe dwa koniczky, abi sobe otwysol peryny na nych do Lasan (SUČANY 1622); addidit Johannes Strapaty, že bol kupil geden buk od patrowanskeho kostolnyka kteryžto bez prekažky odwezol (P. LEHOTA 1625); psal sem panu služnimu, žebi wozi gež gedenkrate poručene na pondelek wiprawil, tak žebi se mohlo razom y W. M. ssindlia odwiesti (VÍGĽAŠ 1666); Morecz Jano ale na swogem (voze) suce dosky domow odwgezol, popoludni pak j tie, ktere swedek ze swogho zhacal, zobral a domow odwizol (KOVARCE 1755); mezitym ale, když bi se guss bil s nima maličko obdaleč odwgezel (MS 1758); z pohodelnyma wetri dalég wistretí pláchti barku odwezli (PT 1778) odniesli; odvážať, odvažovať2, odvozovať ndk: yaknahle vbohy czlowek drewo zotne ku zpaleny, hned se naydu ktery to odvozugu (ŠTÍTNIK 1610); Zawoczy odwazali d. rectorem do Kossacze, dalo se gijm na pywo d 6 (ŽILINA 1610); Luptakom lieskowskym, co gich byl nebohy pan Sabo Gaspar nayal do Hrachowa odwažaty profianty, dal som gim na to fl 1 d 50 (ZVOLEN 1645); buczek ya chtel sem odwazuwat, ale dworsky nedopustiel (ILAVA 1660); obwzlásstne a bohate (mesto Cestria), ktere Edwarda krála zwytezitele nad osmima králmy Brytanniy, a sygot, wydelo na hayowe, ktery ty samy musely odwážat z weslámy (KrP 1760); počas jari sme museli panske desky odwazat na Slanicu (ZUBRICA 1776 LP)