odvádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (koho, čo (kam; odkiaľ)) ▶ sprevádzať niekoho a pritom ho viesť na iné miesto, preč; op. privádzať: o. deti a ženy do bezpečia; o. vyčerpaného hráča z ihriska; o. si domov nevestu; o. kravy do maštale; díval sa, ako odvádzajú kone; muža so spútanými rukami odvádzali k policajnému autu
2. (koho (kam)) ▶ uznávať za schopného na vojenskú službu: o. mužov k vojsku; o. bojaschopných do armády
3. (koho (kam; odkiaľ)) ▶ (na základe policajného, vojenského rozhodnutia, hroziac zbraňou a pod.) určujúc smer pohybu dostávať niekoho niekam (kto ide nedobrovoľne): o. zajatcov do tábora; o. odsúdených na popravisko; odvádzanie obžalovaných zo súdnej siene; ozbrojenci odvádzali mužov k autám; Nemusíte ma odvádzať ako nejakého väzňa. [M. Zelinka]; Zaryto mlčal i vtedy, keď ich odvádzali na smrť. [J. Lenčo] keď ich šli popraviť, ↗ i fraz.
4. (koho od čoho, od koho) ▶ usmerňovať niekoho, aby konal inak, odkláňať iným smerom: o. niekoho od pravdy; o. človeka od Boha; čo všetko detského čitateľa od útleho veku od knižiek odvádza [LT 2001]
5. (komu koho; koho od koho) ▶ preberať niekomu partnera, partnerku, lákať, vábiť: o. ženy od mužov; Bol [Augustus] aj cudzoložník. Manželom odvádzal ženy, otcom dcéry. [P7 2005]
6. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ zabezpečovať plynulý pohyb niečoho smerom preč, ďalej; op. privádzať: o. vodu z jaskynných priestorov; bleskozvod odvádza elektrický prúd do zeme; termobielizeň rýchlo odvádza telesnú vlhkosť; komín spoľahlivo odvádzal spaliny do ovzdušia; horúcovodný napájač na odvádzanie tepla z elektrárne
7. fin., ekon. (čo (komu, čomu; z čoho)) ▶ povinne dávať predpísanú peňažnú, majetkovú sumu (v minulosti i v naturáliách) niekomu al. niekam: o. dennú tržbu majiteľovi podniku; o. poistné do fondov; o. zisk priamo na účet; o. mestskému úradu poplatky za psa; povinnosť o. daň z motorových vozidiel; zamestnávateľ vypočítava a odvádza za zamestnanca preddavok na daň a poistné (napr. zdravotné) z príjmu; podniky odvádzajú povinné poplatky za znečisťovanie ovzdušia; každý poddaný odvádzal svojmu feudálovi desiatok
8. (koho od čoho) ▶ spôsobovať, aby niekto prestal vykonávať činnosť (smerujúcu k určitému cieľu), odkláňať od sústredenia sa na niečo: neodvádzajte ma od plnenia úloh!; zábava ich odvádza od naliehavých povinností; Nič ma teda neodvádza od práce, naopak, všetko mi na pobyte pomáha pokročiť v uzatváraní diela. [S. Ondrejovič]
9. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: o. dobrú prácu, robotu dobre robiť; o. dobrý výkon dobre vykonávať nejakú činnosť, často športovú; o. myseľ, myšlienky od niekoho, od niečoho usmerňovať iným smerom; o. pozornosť od niekoho, od niečoho narúšať zaujatie niečím, obyč. cielene; o. reč, rozhovor na niečo usmerňovať rozprávanie želaným smerom; o. záujem od niečoho narúšať zaujatie
◘ fraz. odvádzať niekoho na smrť posielať niekoho na popravu; odvádzať niekoho za mreže dávať niekoho do väzenia, uväzňovať
▷ dok. ↗ odviesť
odviesť -vedie -vedú odveď! -viedol -viedla -vedúc -vedený -vedenie dok. 1. (koho, čo (kam; odkiaľ)) ▶ určujúc smer pohybu doviesť, dopraviť niekoho z nejakého miesta na iné miesto; op. priviesť: o. matku do vedľajšej izby; o. priateľku od stola; o. prváčikov do triedy; o. nevestu k oltáru ↗ i fraz.; o. ľudí do bezpečia; o. si psa z útulku domov; o. kone k rieke; sestrička odviedla pacienta do ambulancie; keď odviedol Marínu, vrátil sa späť
2. (koho (kam)) ▶ uznať za schopného na vojenskú službu: o. do armády všetkých bojaschopných mužov; hoci bol chorý, odviedli ho za vojaka; Rozprával, že slúžil ešte v prvej vojne, že v štrnástom ho odviedli [...]. [J. Johanides]; brata mu odviedli k vojsku na ruský front [VNK 2003]
3. (koho (kam; odkiaľ)) ▶ (na základe policajného, vojenského rozhodnutia, hroziac zbraňou a pod.) určujúc smer pohybu dostať niekoho niekam (kto ide nedobrovoľne): o. zadržaných do cely, na výsluch; zatknúť výtržníkov a o. ich v putách; chytiť pytliakov a o. ich na políciu; Všetko sa skončilo v ten večer, keď ju strážnici odviedli z domu. [Ľ. Mišíková] □ odviesť! príkaz na eskortovanie
4. (koho od čoho) ▶ usmerniť niekoho, aby konal inak, odkloniť iným smerom: o. ľudí od viery; o. mladých ľudí od alkoholu, od drog; [Funkcia] ho odviedla od výskumnej činnosti. [Š. Luby]
5. (komu koho; koho od koho) ▶ prebrať niekomu partnera, partnerku, odlákať, odvábiť: o. priateľovi ženu; neodvedieš mi muža!; nepripustím, aby mi poplietol rozum a odviedol ma od manžela
6. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ zabezpečiť plynulý pohyb niečoho smerom preč, ďalej; op. priviesť: o. spodnú vodu z pozemku; o. nadbytočnú energiu naspäť do rozvodnej siete; odpad treba o. do kanalizácie; materiál spoľahlivo odvedie pot z pokožky
7. i fin., ekon. (čo (komu, čomu; z čoho)) ▶ povinne dať predpísanú peňažnú, majetkovú hodnotu (v minulosti i v naturáliách) niekomu al. niekam: o. štátu daň v náležitej výške; o. výnosy priamo na účet; o. príjmy z privatizácie do štátneho rozpočtu; organizátor hry je povinný o. daň za výhercu; za feudalizmu človek odviedol desiatok; stánkari odvedú usporiadateľovi percentá z predaja
8. (koho od čoho) ▶ spôsobiť, aby niekto prestal vykonávať činnosť (smerujúcu k určitému cieľu), odkloniť od sústredenia sa na niečo: nedáme sa o. od nášho poslania; nenechali sa o. od svojich povinností
9. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: o. dobrú prácu, robotu dobre urobiť; o. dobrý výkon dobre vykonať nejakú činnosť, často športovú; o. myšlienky, myseľ od niekoho, od niečoho sústrediť sa na niečo iné; o. pozornosť od niekoho, od niečoho odvrátiť zaujatie niečím, obyč. cielene; o. reč, rozhovor na niečo usmerniť rozhovor želaným smerom; o. záujem od niečoho zaujať niekoho niečím iným
◘ fraz. odviesť [si] nevestu k oltáru oženiť sa
▷ nedok. ↗ odvádzať