Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

odviesť -vedie -vedú -viedol dok.

1. vedením dopraviť na iné miesto: o. obžalovaného na výsluch, o. dieťa do školy

2. získať pre seba, odvábiť, odlákať: o. priateľke milého

3. uznať za schopného voj. služby, odobrať

4. (tech. spôsobom) premiestniť, previesť: o. rameno rieky, o. teplo

5. odvrátiť: o. pozornosť, záujem

6. odovzdať (význ. 1): o. daň, o. zisk do spoločného fondu

7. subšt. o. výkon podať; o. dobrú robotu dobre urobiť;

nedok. odvádzať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odvádzať ‑a ‑ajú nedok.

viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domovprivádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domuodvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňaeskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancovvodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlkyhovor.: dirigovaťšikovaťhovor. expr.: šupovaťnavigovať: šikovala ho z krčmy domovexpr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby

2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábkuhovor. zastar. al. expr.: karovaťkerovať (viesť vozidlo): keroval sánkykormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať

3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím

4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol citprivádzať: túžba ho privádzala domovpobádaťpodnecovaťhnaťnutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovyhovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami

5. mať za následok • spôsobovaťkniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory

6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu

7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2


zvádzať1 1. viesť niečo zhora dolu • odvádzať: vodu zvádzajú, odvádzajú do cisterny, do kanála

2. viesť dovedna • dávať dohromady/dokopyspájať: často ich náhoda zvádzala, spájala

3. pripisovať vinu, zodpovednosť niekomu • zvaľovať: krádež zvádzali, zvaľovali na detiobviňovať (koho z čoho): z nešťastia obviňovali matkuzastar. potvárať (koho z čoho): potvárali ho z podpaľačstva


zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzaťvnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neverupokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuťnahováraťnabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výletvábiťlákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmiťahaťpriťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranupútaťupútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť

2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície

3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesťprivádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odvádzať p. odviesť


odviesť, -vedie, -vedú dok.

1. (koho, čo) odpraviť odniekiaľ, dopraviť niekam, na iné miesto, zaviesť niekam (človeka al. zviera): Klapanica prepadol voliarov a voly odviedol. (Vaj.) Odvedú nám kravu. (Jil.) Pani Anzula odviedla Nika do mesta na reálku. (Kuk.)

2. (čo) odčerpať odniekiaľ, premiestiť niekam (obyč. o tekutinách a plynoch): o. dym, o. teplo, o. prívalové vody, o. blesk do zeme;

3. (koho, čo od koho, od čoho) odvábiť, zvábiť, odvrátiť, zviesť: o. pozornosť niekoho od dôležitých otázok; Móric vedel, že i keď len jedného voliča odvedie, bude mať zásluhu. (Taj.) Od toho kroku ho už nik neodvedie. (Tim.) „Spievajte“ — povie, aby pozornosť odviedla od Ili. (Tim.) Illíka vám bolo ľahko odviesť zo zlej cesty. (Tim.)

4. (koho) uznať za schopného na vojenskú službu: Mikloš, drobný chlapík, ktorého za vojaka neodviedli. (Ondr.)

5. (čo, čo komu) dať, odovzdať určené, predpísané množstvo niečoho: o. mlieko, o. časť úrody, o. nadplánový zisk štátu;

nedok. odvádzať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

odvádzať nedokonavé sloveso
(ja) odvádzam VKesa+; (ty) odvádzaš VKesb+; (on, ona, ono) odvádza VKesc+; (my) odvádzame VKepa+; (vy) odvádzate VKepb+; (oni, ony) odvádzajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) odvádzal VLesam+; (ona) odvádzala VLesaf+; (ono) odvádzalo VLesan+; (oni, ony) odvádzali VLepah+;
(ty) odvádzaj! VMesb+; (my) odvádzajme! VMepa+; (vy) odvádzajte! VMepb+;
(nejako) odvádzajúc VHe+;
odwádzať odwádzať

Zvukové nahrávky niektorých slov

odvádzať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor