odviesť -vedie -vedú -viedol dok.
1. vedením dopraviť na iné miesto: o. obžalovaného na výsluch, o. dieťa do školy
2. získať pre seba, odvábiť, odlákať: o. priateľke milého
3. uznať za schopného voj. služby, odobrať
4. (tech. spôsobom) premiestniť, previesť: o. rameno rieky, o. teplo
5. odvrátiť: o. pozornosť, záujem
6. odovzdať (význ. 1): o. daň, o. zisk do spoločného fondu
7. subšt. o. výkon podať; o. dobrú robotu dobre urobiť;
nedok. odvádzať -a
odvádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (koho, čo (kam; odkiaľ)) ▶ sprevádzať niekoho a pritom ho viesť na iné miesto, preč; op. privádzať: o. deti a ženy do bezpečia; o. vyčerpaného hráča z ihriska; o. si domov nevestu; o. kravy do maštale; díval sa, ako odvádzajú kone; muža so spútanými rukami odvádzali k policajnému autu 2. (koho (kam)) ▶ uznávať za schopného na vojenskú službu: o. mužov k vojsku; o. bojaschopných do armády 3. (koho (kam; odkiaľ)) ▶ (na základe policajného, vojenského rozhodnutia, hroziac zbraňou a pod.) určujúc smer pohybu dostávať niekoho niekam (kto ide nedobrovoľne): o. zajatcov do tábora; o. odsúdených na popravisko; odvádzanie obžalovaných zo súdnej siene; ozbrojenci odvádzali mužov k autám; Nemusíte ma odvádzať ako nejakého väzňa. [M. Zelinka]; Zaryto mlčal i vtedy, keď ich odvádzali na smrť. [J. Lenčo] keď ich šli popraviť, ↗ i fraz. 4. (koho od čoho, od koho) ▶ usmerňovať niekoho, aby konal inak, odkláňať iným smerom: o. niekoho od pravdy; o. človeka od Boha; čo všetko detského čitateľa od útleho veku od knižiek odvádza [LT 2001] 5. (komu koho; koho od koho) ▶ preberať niekomu partnera, partnerku, lákať, vábiť: o. ženy od mužov; Bol [Augustus] aj cudzoložník. Manželom odvádzal ženy, otcom dcéry. [P7 2005] 6. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ zabezpečovať plynulý pohyb niečoho smerom preč, ďalej; op. privádzať: o. vodu z jaskynných priestorov; bleskozvod odvádza elektrický prúd do zeme; termobielizeň rýchlo odvádza telesnú vlhkosť; komín spoľahlivo odvádzal spaliny do ovzdušia; horúcovodný napájač na odvádzanie tepla z elektrárne 7. fin., ekon. (čo (komu, čomu; z čoho)) ▶ povinne dávať predpísanú peňažnú, majetkovú sumu (v minulosti i v naturáliách) niekomu al. niekam: o. dennú tržbu majiteľovi podniku; o. poistné do fondov; o. zisk priamo na účet; o. mestskému úradu poplatky za psa; povinnosť o. daň z motorových vozidiel; zamestnávateľ vypočítava a odvádza za zamestnanca preddavok na daň a poistné (napr. zdravotné) z príjmu; podniky odvádzajú povinné poplatky za znečisťovanie ovzdušia; každý poddaný odvádzal svojmu feudálovi desiatok 8. (koho od čoho) ▶ spôsobovať, aby niekto prestal vykonávať činnosť (smerujúcu k určitému cieľu), odkláňať od sústredenia sa na niečo: neodvádzajte ma od plnenia úloh!; zábava ich odvádza od naliehavých povinností; Nič ma teda neodvádza od práce, naopak, všetko mi na pobyte pomáha pokročiť v uzatváraní diela. [S. Ondrejovič] 9. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: o. dobrú prácu, robotu dobre robiť; o. dobrý výkon dobre vykonávať nejakú činnosť, často športovú; o. myseľ, myšlienky od niekoho, od niečoho usmerňovať iným smerom; o. pozornosť od niekoho, od niečoho narúšať zaujatie niečím, obyč. cielene; o. reč, rozhovor na niečo usmerňovať rozprávanie želaným smerom; o. záujem od niečoho narúšať zaujatie ◘ fraz. odvádzať niekoho na smrť posielať niekoho na popravu; odvádzať niekoho za mreže dávať niekoho do väzenia, uväzňovať ▷ dok. ↗ odviesť
odviesť -vedie -vedú odveď! -viedol -viedla -vedúc -vedený -vedenie dok. 1. (koho, čo (kam; odkiaľ)) ▶ určujúc smer pohybu doviesť, dopraviť niekoho z nejakého miesta na iné miesto; op. priviesť: o. matku do vedľajšej izby; o. priateľku od stola; o. prváčikov do triedy; o. nevestu k oltáru ↗ i fraz.; o. ľudí do bezpečia; o. si psa z útulku domov; o. kone k rieke; sestrička odviedla pacienta do ambulancie; keď odviedol Marínu, vrátil sa späť 2. (koho (kam)) ▶ uznať za schopného na vojenskú službu: o. do armády všetkých bojaschopných mužov; hoci bol chorý, odviedli ho za vojaka; Rozprával, že slúžil ešte v prvej vojne, že v štrnástom ho odviedli [...]. [J. Johanides]; brata mu odviedli k vojsku na ruský front [VNK 2003] 3. (koho (kam; odkiaľ)) ▶ (na základe policajného, vojenského rozhodnutia, hroziac zbraňou a pod.) určujúc smer pohybu dostať niekoho niekam (kto ide nedobrovoľne): o. zadržaných do cely, na výsluch; zatknúť výtržníkov a o. ich v putách; chytiť pytliakov a o. ich na políciu; Všetko sa skončilo v ten večer, keď ju strážnici odviedli z domu. [Ľ. Mišíková] □ odviesť! príkaz na eskortovanie 4. (koho od čoho) ▶ usmerniť niekoho, aby konal inak, odkloniť iným smerom: o. ľudí od viery; o. mladých ľudí od alkoholu, od drog; [Funkcia] ho odviedla od výskumnej činnosti. [Š. Luby] 5. (komu koho; koho od koho) ▶ prebrať niekomu partnera, partnerku, odlákať, odvábiť: o. priateľovi ženu; neodvedieš mi muža!; nepripustím, aby mi poplietol rozum a odviedol ma od manžela 6. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ zabezpečiť plynulý pohyb niečoho smerom preč, ďalej; op. priviesť: o. spodnú vodu z pozemku; o. nadbytočnú energiu naspäť do rozvodnej siete; odpad treba o. do kanalizácie; materiál spoľahlivo odvedie pot z pokožky 7. i fin., ekon. (čo (komu, čomu; z čoho)) ▶ povinne dať predpísanú peňažnú, majetkovú hodnotu (v minulosti i v naturáliách) niekomu al. niekam: o. štátu daň v náležitej výške; o. výnosy priamo na účet; o. príjmy z privatizácie do štátneho rozpočtu; organizátor hry je povinný o. daň za výhercu; za feudalizmu človek odviedol desiatok; stánkari odvedú usporiadateľovi percentá z predaja 8. (koho od čoho) ▶ spôsobiť, aby niekto prestal vykonávať činnosť (smerujúcu k určitému cieľu), odkloniť od sústredenia sa na niečo: nedáme sa o. od nášho poslania; nenechali sa o. od svojich povinností 9. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: o. dobrú prácu, robotu dobre urobiť; o. dobrý výkon dobre vykonať nejakú činnosť, často športovú; o. myšlienky, myseľ od niekoho, od niečoho sústrediť sa na niečo iné; o. pozornosť od niekoho, od niečoho odvrátiť zaujatie niečím, obyč. cielene; o. reč, rozhovor na niečo usmerniť rozhovor želaným smerom; o. záujem od niečoho zaujať niekoho niečím iným ◘ fraz. odviesť [si] nevestu k oltáru oženiť sa ▷ nedok. ↗ odvádzať
viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domov • privádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domu • odvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňa • eskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancov • vodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlky • hovor.: dirigovať • šikovať • hovor. expr.: šupovať • navigovať: šikovala ho z krčmy domov • expr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby
2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábku • hovor. zastar. al. expr.: karovať • kerovať (viesť vozidlo): keroval sánky • kormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať
3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím
4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol cit • privádzať: túžba ho privádzala domov • pobádať • podnecovať • hnať • nutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovy • hovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami
5. mať za následok • spôsobovať • kniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory
6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu
7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2
zvádzať1 1. viesť niečo zhora dolu • odvádzať: vodu zvádzajú, odvádzajú do cisterny, do kanála
2. viesť dovedna • dávať dohromady/dokopy • spájať: často ich náhoda zvádzala, spájala
3. pripisovať vinu, zodpovednosť niekomu • zvaľovať: krádež zvádzali, zvaľovali na deti • obviňovať (koho z čoho): z nešťastia obviňovali matku • zastar. potvárať (koho z čoho): potvárali ho z podpaľačstva
zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzať • vnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neveru • pokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuť • nahovárať • nabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výlet • vábiť • lákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmi • ťahať • priťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranu • pútať • upútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť
2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície
3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesť • privádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu
odvádzať p. odviesť
odviesť, -vedie, -vedú dok.
1. (koho, čo) odpraviť odniekiaľ, dopraviť niekam, na iné miesto, zaviesť niekam (človeka al. zviera): Klapanica prepadol voliarov a voly odviedol. (Vaj.) Odvedú nám kravu. (Jil.) Pani Anzula odviedla Nika do mesta na reálku. (Kuk.)
2. (čo) odčerpať odniekiaľ, premiestiť niekam (obyč. o tekutinách a plynoch): o. dym, o. teplo, o. prívalové vody, o. blesk do zeme;
3. (koho, čo od koho, od čoho) odvábiť, zvábiť, odvrátiť, zviesť: o. pozornosť niekoho od dôležitých otázok; Móric vedel, že i keď len jedného voliča odvedie, bude mať zásluhu. (Taj.) Od toho kroku ho už nik neodvedie. (Tim.) „Spievajte“ — povie, aby pozornosť odviedla od Ili. (Tim.) Illíka vám bolo ľahko odviesť zo zlej cesty. (Tim.)
4. (koho) uznať za schopného na vojenskú službu: Mikloš, drobný chlapík, ktorého za vojaka neodviedli. (Ondr.)
5. (čo, čo komu) dať, odovzdať určené, predpísané množstvo niečoho: o. mlieko, o. časť úrody, o. nadplánový zisk štátu;
nedok. odvádzať, -a, -ajú