Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odviesť -vedie -vedú -viedol dok.

1. vedením dopraviť na iné miesto: o. obžalovaného na výsluch, o. dieťa do školy

2. získať pre seba, odvábiť, odlákať: o. priateľke milého

3. uznať za schopného voj. služby, odobrať

4. (tech. spôsobom) premiestniť, previesť: o. rameno rieky, o. teplo

5. odvrátiť: o. pozornosť, záujem

6. odovzdať (význ. 1): o. daň, o. zisk do spoločného fondu

7. subšt. o. výkon podať; o. dobrú robotu dobre urobiť;

nedok. odvádzať -a

odvádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok.

odvádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (koho, čo (kam; odkiaľ)) ▶ sprevádzať niekoho a pritom ho viesť na iné miesto, preč; op. privádzať: o. deti a ženy do bezpečia; o. vyčerpaného hráča z ihriska; o. si domov nevestu; o. kravy do maštale; díval sa, ako odvádzajú kone; muža so spútanými rukami odvádzali k policajnému autu
2. (koho (kam)) ▶ uznávať za schopného na vojenskú službu: o. mužov k vojsku; o. bojaschopných do armády
3. (koho (kam; odkiaľ)) ▶ (na základe policajného, vojenského rozhodnutia, hroziac zbraňou a pod.) určujúc smer pohybu dostávať niekoho niekam (kto ide nedobrovoľne): o. zajatcov do tábora; o. odsúdených na popravisko; odvádzanie obžalovaných zo súdnej siene; ozbrojenci odvádzali mužov k autám; Nemusíte ma odvádzať ako nejakého väzňa. [M. Zelinka]; Zaryto mlčal i vtedy, keď ich odvádzali na smrť. [J. Lenčo] keď ich šli popraviť, ↗ i fraz.
4. (koho od čoho, od koho) ▶ usmerňovať niekoho, aby konal inak, odkláňať iným smerom: o. niekoho od pravdy; o. človeka od Boha; čo všetko detského čitateľa od útleho veku od knižiek odvádza [LT 2001]
5. (komu koho; koho od koho) ▶ preberať niekomu partnera, partnerku, lákať, vábiť: o. ženy od mužov; Bol [Augustus] aj cudzoložník. Manželom odvádzal ženy, otcom dcéry. [P7 2005]
6. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ zabezpečovať plynulý pohyb niečoho smerom preč, ďalej; op. privádzať: o. vodu z jaskynných priestorov; bleskozvod odvádza elektrický prúd do zeme; termobielizeň rýchlo odvádza telesnú vlhkosť; komín spoľahlivo odvádzal spaliny do ovzdušia; horúcovodný napájač na odvádzanie tepla z elektrárne
7. fin., ekon. (čo (komu, čomu; z čoho)) ▶ povinne dávať predpísanú peňažnú, majetkovú sumu (v minulosti i v naturáliách) niekomu al. niekam: o. dennú tržbu majiteľovi podniku; o. poistné do fondov; o. zisk priamo na účet; o. mestskému úradu poplatky za psa; povinnosť o. daň z motorových vozidiel; zamestnávateľ vypočítava a odvádza za zamestnanca preddavok na daň a poistné (napr. zdravotné) z príjmu; podniky odvádzajú povinné poplatky za znečisťovanie ovzdušia; každý poddaný odvádzal svojmu feudálovi desiatok
8. (koho od čoho) ▶ spôsobovať, aby niekto prestal vykonávať činnosť (smerujúcu k určitému cieľu), odkláňať od sústredenia sa na niečo: neodvádzajte ma od plnenia úloh!; zábava ich odvádza od naliehavých povinností; Nič ma teda neodvádza od práce, naopak, všetko mi na pobyte pomáha pokročiť v uzatváraní diela. [S. Ondrejovič]
9. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: o. dobrú prácu, robotu dobre robiť; o. dobrý výkon dobre vykonávať nejakú činnosť, často športovú; o. myseľ, myšlienky od niekoho, od niečoho usmerňovať iným smerom; o. pozornosť od niekoho, od niečoho narúšať zaujatie niečím, obyč. cielene; o. reč, rozhovor na niečo usmerňovať rozprávanie želaným smerom; o. záujem od niečoho narúšať zaujatie
◘ fraz. odvádzať niekoho na smrť posielať niekoho na popravu; odvádzať niekoho za mreže dávať niekoho do väzenia, uväzňovať
▷ dok. ↗ odviesť

odviesť -vedie -vedú odveď! -viedol -viedla -vedúc -vedený -vedenie dok. 1. (koho, čo (kam; odkiaľ)) ▶ určujúc smer pohybu doviesť, dopraviť niekoho z nejakého miesta na iné miesto; op. priviesť: o. matku do vedľajšej izby; o. priateľku od stola; o. prváčikov do triedy; o. nevestu k oltáru ↗ i fraz.; o. ľudí do bezpečia; o. si psa z útulku domov; o. kone k rieke; sestrička odviedla pacienta do ambulancie; keď odviedol Marínu, vrátil sa späť
2. (koho (kam)) ▶ uznať za schopného na vojenskú službu: o. do armády všetkých bojaschopných mužov; hoci bol chorý, odviedli ho za vojaka; Rozprával, že slúžil ešte v prvej vojne, že v štrnástom ho odviedli [...]. [J. Johanides]; brata mu odviedli k vojsku na ruský front [VNK 2003]
3. (koho (kam; odkiaľ)) ▶ (na základe policajného, vojenského rozhodnutia, hroziac zbraňou a pod.) určujúc smer pohybu dostať niekoho niekam (kto ide nedobrovoľne): o. zadržaných do cely, na výsluch; zatknúť výtržníkov a o. ich v putách; chytiť pytliakov a o. ich na políciu; Všetko sa skončilo v ten večer, keď ju strážnici odviedli z domu. [Ľ. Mišíková] □ odviesť! príkaz na eskortovanie
4. (koho od čoho) ▶ usmerniť niekoho, aby konal inak, odkloniť iným smerom: o. ľudí od viery; o. mladých ľudí od alkoholu, od drog; [Funkcia] ho odviedla od výskumnej činnosti. [Š. Luby]
5. (komu koho; koho od koho) ▶ prebrať niekomu partnera, partnerku, odlákať, odvábiť: o. priateľovi ženu; neodvedieš mi muža!; nepripustím, aby mi poplietol rozum a odviedol ma od manžela
6. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ zabezpečiť plynulý pohyb niečoho smerom preč, ďalej; op. priviesť: o. spodnú vodu z pozemku; o. nadbytočnú energiu naspäť do rozvodnej siete; odpad treba o. do kanalizácie; materiál spoľahlivo odvedie pot z pokožky
7. i fin., ekon. (čo (komu, čomu; z čoho)) ▶ povinne dať predpísanú peňažnú, majetkovú hodnotu (v minulosti i v naturáliách) niekomu al. niekam: o. štátu daň v náležitej výške; o. výnosy priamo na účet; o. príjmy z privatizácie do štátneho rozpočtu; organizátor hry je povinný o. daň za výhercu; za feudalizmu človek odviedol desiatok; stánkari odvedú usporiadateľovi percentá z predaja
8. (koho od čoho) ▶ spôsobiť, aby niekto prestal vykonávať činnosť (smerujúcu k určitému cieľu), odkloniť od sústredenia sa na niečo: nedáme sa o. od nášho poslania; nenechali sa o. od svojich povinností
9. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: o. dobrú prácu, robotu dobre urobiť; o. dobrý výkon dobre vykonať nejakú činnosť, často športovú; o. myšlienky, myseľ od niekoho, od niečoho sústrediť sa na niečo iné; o. pozornosť od niekoho, od niečoho odvrátiť zaujatie niečím, obyč. cielene; o. reč, rozhovor na niečo usmerniť rozhovor želaným smerom; o. záujem od niečoho zaujať niekoho niečím iným
◘ fraz. odviesť [si] nevestu k oltáru oženiť sa
▷ nedok. ↗ odvádzať

odvádzať p. odviesť

odviesť, -vedie, -vedú dok.

1. (koho, čo) odpraviť odniekiaľ, dopraviť niekam, na iné miesto, zaviesť niekam (človeka al. zviera): Klapanica prepadol voliarov a voly odviedol. (Vaj.) Odvedú nám kravu. (Jil.) Pani Anzula odviedla Nika do mesta na reálku. (Kuk.)

2. (čo) odčerpať odniekiaľ, premiestiť niekam (obyč. o tekutinách a plynoch): o. dym, o. teplo, o. prívalové vody, o. blesk do zeme;

3. (koho, čo od koho, od čoho) odvábiť, zvábiť, odvrátiť, zviesť: o. pozornosť niekoho od dôležitých otázok; Móric vedel, že i keď len jedného voliča odvedie, bude mať zásluhu. (Taj.) Od toho kroku ho už nik neodvedie. (Tim.) „Spievajte“ — povie, aby pozornosť odviedla od Ili. (Tim.) Illíka vám bolo ľahko odviesť zo zlej cesty. (Tim.)

4. (koho) uznať za schopného na vojenskú službu: Mikloš, drobný chlapík, ktorého za vojaka neodviedli. (Ondr.)

5. (čo, čo komu) dať, odovzdať určené, predpísané množstvo niečoho: o. mlieko, o. časť úrody, o. nadplánový zisk štátu;

nedok. odvádzať, -a, -ajú

odvádzať nedok. (odváďat)
1. získavať pre seba, vábiť, lákať: Ona mi mužä odvádzäla (Sirk REV)
2. povinne dávať, odovzdávať (tržbu, peňažné dávky ap.): Teho inkasanta za eletriku zavreli, za eletriku vibírál, ale to neodváďál (Skalica)
3. turč zried. odhovárať niekoho od nejakého úmyslu: No ja ťa reku aňi ňenavádzam, aňi ňeodvádzam (Ležiachov MAR)

odvádzať, odvádzať sa p. odviesť

odviesť [-ie-, -é-] dk
1. koho, (od/z čoho, kam) čo vedením dopraviť na iné miesto, zaviesť niekam: ktoz gednoho czlowieka obzalowaneho bez prawi wezme swu moczy a z prawa odwede (ŽK 1473); pryhodilo sse gemu (poddanému), ze Tatary geho milu manzelku spolu z ginimy odwiedly (D. STREHOVÁ 1600); chitiwsse gim konye, odwiedla gich odtud precz (TURIEC 1668); slissel (svedok) y to, že geg mluwil, že gu do Polskeg odwedje (SPIŠ 1724); sestru swogu Račzkowu a poddanu welkomožneho pana Balašsa Ferencza z Dolnich Strhár na Dolniu zem odwiedel (M. KAMEŇ 1744); zestrašila jest sa Fattima, jak slišala, že zaslibeňec svúg opravďive ma príjduť a seba do dalekího kraja odvécť (BR 1785); kdiž gjž zmocneli (larvy hodvábnika morušového) wčasráno a na obed samce za krjdlá gjch pochitawše, máme gich ku samičkam odwest a gich spolu zesnubit (HRANOVNICA 18. st);
x. pren Telemach se usilowal, aby wssechnech do mjňenj tohoto odwedl (PT 1796) ich spojil
2. čo, čo komu, čo do čoho, čo kam dať, odovzdať určené, predpísané množstvo niečoho (niekomu): to slybugem, ze takoweho nycz proty W. M. mluvyti nebudem, ale pekne, cztne a radne thu summu doczela odwyesti a zaplatyti chczem (H. JASENO 1588 DSJ); poruczil pan ffoyt, aby ty weczy byly odwedene syrotam, czo komu prynalezy (ŽILINA 1599); sirotkam on abi krasne (majetok) podle poradneho spuosobu odwedl a oddal (TRENČÍN 1641); officirje nieboštika pana hlawneho ispana až po Stanyowu skalu panom Sedlicsanom ty boky odwiedly (SEDLIČNÁ 1737); sin magstrowskj powinnen gest len polowicznj plat do pokladnicj odwestj (CA 1791);
x. pren (jezuiti) podwodne namluwagj (vdovy), aby po dogjty oprawdowe dokonalosti a Bohu prigemneg služby gjm substantiu swogu oddaly, swoge dety klasstorom odwedly (WO 1670) urobili z nich mníchov
L. cechmjstr ma tau slobodu každemu k nemu se z cechu vtjkagjcymu sprawedlnost odwest až do summi dwanact zlatych (CA 1681) zadosť učiniť; csechmistry magu roczne w ten den od prigatich a widanich penez pocžet odwestj (CA 1791 adm) urobiť vyúčtovanie
3. koho (od koho, komu, od čoho) odvábiť, zvábiť, odlákať niekoho od niekoho, niečoho: pricziny pak ktere nas magy odwiesti od tichto hrychow su obzwlasste tito (TC 1631); pakli by ho (tovariša) giny mystr od ny (vdovy) odwedl, a to by se nan preswedcžilo (CA 1633); gestlyže by pak nyektery s mistrow od ngekoho porozumel, že by ngekdo chtel kteremukoly s mistrow nečžo daty ussity a druhy mister od neho by ho k sobe odwgedol (CA 1712); Iudita Gunda matku swu Helenu Gunda pro karany, z kterim geg od takoweg dehonestatij odwiesty chtela, z nestidatimy slowy dehonestowala (KRUPINA 1734); Renea sina swého od odchodu do kragini cuzég chcel zestrassiťi a odwédcťi (BR 1785)
4. čo vykonať, urobiť niečo, zbaviť sa niečoho: (ranený) nemohl by pak pro obtiezeni tiech ran sweho zywota ten boy prowesti a nemiel by zadneho, ktoz by to zaň odwedl (ŽK 1473); cechmystrovy poruczite a przikazete, aby takovu robotu spezne odvedel (H. JASENO 1590 E); odvádzať [-(d)zať, -ďať], odvodiť², odvodzovať [-zo-] ndk k 1: hagowi kdiž weliké bywagu a prudkym wetrem sa hoňá, maličkým wssak weslem sa odwáďagú (KB 1757) menia smer pohybu; traduco: prewáďám, z gedného mjsta na druhé wedem, preprawugem, odwaďam; erivo: wodu odwáďám, odtahugem; derivo: odwáďám, odwracám, na ginssy stranu wodu berem, obracám, spússťám; dirivo: odwáďam wodu, potok, struhu (KS 1763);
x. pren žiw gest člowěk, gako by nikdj neměl umrijti a nahle ho odwáza smrt umiera; nic tak daleko od dobreg smrti a od Boha odwody a wzdaluge, gako modlitba pissna (SK 1697) odďaľuje; k 2: gyss dosty ty weczy anebo dluhy dosty se odwazely, den ode dne, tyden o tydne (ŽARNOVICA 1596); Katharine mogu čztwrt nechawam a odwodjm (P. ĽUPČA 1614); czo se pak roli doticže, tu, ktera gest podle Jakobusa Noska, Joannesowi, synu memu odwozugem ((ŽILINA) 1640); wsseczku mu pozustalost a statek mug dedinsky y babinsky ze slobodneg wuli meg darugi, dawam a odwadiam (Martinovi Rakovickému) prawem wiecznim tak, aby on yak swim wlastnim confferowati a disponowati mohl (BRATISLAVA 1662 E); penize zlatich dewet odwadžia venditor domino archymagistro coturnariorum pro restantia Cehaly Ioanny Sztranyovszky (ŽILINA 1719); za ridke neb pozadnj pywo a za kwasnicze od kazdeg warkj po 70 den, gako se sam dobrowolne offeroval, odwadetj mel (DUBNICA n. V. 1732); k 3: timito slowy napomina a odwozuge nas swati Pawel od hrichow (TC 1631); nech se žaden z magstruw neopowažy geden druhemu towarysa odwaczaty (CA 1663); čelatku y ditky twoge (nevesta) k poctiwosty a k pobožnosty meg od zlich wecy gich odwozug (AgS 1708); dagte pokog a djeta od rodičuw neodwazagte (MARTIN 1734); dost ma na tem, když nekoho od nebe odwadza (GŠ 1758); avoco: odwabugem, odtahugem, odwáďám; seduco: swáďám, odwáďám, odwoláwám (KS 1763); odvádzať sa [-ďať] ndk vzďaľovať sa: abducor: odwáďám sa (KS 1763)