Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

odvážiť -i dok.

1. vážením zistiť hmotnosť, váhu: o. vrece múky, o. sa pred jedlom

2. vážením oddeliť: o-žte mi kilo mäsa; o-ené množstvo osiva;

nedok. odvažovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odvážiť ‑i ‑ia dok.
odvážiť sa ‑i ‑ia dok.

odvážiť sa1 -ži sa -žia sa odváž sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok.zistiť svoju hmotnosť, váhu pomocou váh: o. sa na osobnej digitálnej váhe; o. sa nalačno, každé ráno; po dovolenke sa bála o.; boxer sa musí pred každým zápasom o.; postav sa na váhu a odváž sa!nedok.vážiť sa


odvážiť sa2 -ži sa -žia sa odváž sa! -žil sa -žiac sa -ženie sa dok. (s neurčitkom/na čo) ▶ preukázať smelosť, odvahu vykonať niečo, odhodlať sa, osmeliť sa: o. sa nahlas povedať pravdu; o. sa verejne odporovať; o. sa na cestu samostatného podnikania; kto by sa odvážil na taký riskantný krok?!; Položila ruku na kľučku, ale vstúpiť sa neodvážila. [V. Klimáček]nedok.odvažovať sa


odvážiť -ži -žia odváž! -žil -žiac -žený -ženie dok. 1. (koho, čo) ▶ zistiť hmotnosť, váhu niečoho, niekoho pomocou váh: o. dieťatko pred dojčením; pri pečení múčnikov treba suroviny presne o.; pred vyšetrením pacienta odvážia a odmerajú; úlovok rybár po odvážení a odfotení púšťa naspäť do rieky
2. (čo (komu)) ▶ odobrať z niečoho požadované množstvo a odmerať na váhach; syn. navážiť: o. presne denné porcie; odvážte mi pol kila bravčového mäsa; pridať odvážené množstvo pomletých škvarkov do misky; odvážený tovar balí predavačka do fólie
nedok.vážiť


odvažovať sa -žuje sa -žujú sa -žuj sa! -žoval sa -žujúc sa -žujúci sa -žovanie (sa) nedok. (s neurčitkom/na čo) ▶ preukazovať smelosť, odvahu vykonať niečo, odhodlávať sa, osmeľovať sa: o. sa na radikálne riešenie; neodvažovali sa verejne vysloviť svoje názory; málokto sa odvažuje odhadovať, ako dopadnú voľbydok.odvážiť sa2

dovoliť si 1. dodať si odvahy, smelosti • odvážiť saosmeliť sa: dovolil si zvýšiť hlas; odvážil sa, osmelil sa odporovaťopovážiť satrúfnuť si (neprimerane situácii): priveľa sa opovážil, priveľa si trúfolsubšt. lajsnúť si

2. môcť si užiť niečo dobré, príjemné • dopriať sidožičiť si: mohli si dovoliť, dopriať, dožičiť dovolenku pri mori; môžu si dovoliť kupovať drahé veci


odhodlať sa po úvahe prísť k pevnému záveru a začať ho realizovať • rozhodnúť sa: odhodlal sa, rozhodol sa ísť študovaťpredsavziať sizaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): predsavzal si, zaumienil si, že prestane fajčiťodvážiť saosmeliť sa (dodať si odvahy, smelosti na vykonanie niečoho): odvážil sa, osmelil sa protestovaťdať sapodujať sapodobrať sapodbrať sachopiť sachytiť sazried. ubrať sa (odhodlať sa niečo robiť, urobiť): pod(o)bral sa na operáciu; chopil sa konečne riešiť rodinný problém


odvážiť sa získať odvahu, smelosť vykonať niečo • dodať si odvahyosmeliť sa: Kto by sa odvážil, osmelil protirečiť vrchnosti?; dodal si odvahy na protestopovážiť satrúfnuť sidovoliť si (prejaviť priveľkú, obyč. nemiestnu odvahu al. bezočivosť): opovážil sa, trúfol si, dovolil si odovzdať nehotovú prácu; trúfol si na násnár. zatrôfať si (Hviezdoslav)odhodlať savzchopiť safraz.: pozbierať odvahu/smelosť (vyvinúť úsilie na vykonanie niečoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konečne a urob to!riskovaťhovor. reskírovaťfraz. staviť všetko na jednu kartu (odvážiť sa na niečo nebezpečné, riskantné): pri tejto robote bolo treba veľmi riskovať, reskírovaťsubšt. lajsnúť si: lajsli si odísť z práce skôr


odvážiť vážením zistiť hmotnosť • zvážiť: vrecia s obilím treba ešte odvážiť, zvážiťprevážiť (znovu odvážiť): žiadať si tovar ešte raz prevážiť


zmôcť sa 1. prejaviť al. nadobudnúť schopnosť urobiť niečo, čo vyžaduje odvahu al. niečo si takto zadovážiť • vzchopiť saodvážiť sadodať si odvahu: nezmôže sa, neodváži sa na nič; musíš sa vzchopiť, dodať si odvahu a ísťvzmôcť sa: (v)zmôcť sa na odpor, na útok; (v)zmôcť sa na dom, na autovzmužiť saexpr.: pochlapiť sazozbierať sazobrať sa: vzmuží sa, pochlapí sa, zozbiera sa a povie nepríjemnú pravdu; musíš sa predsa zobrať a dajako nepríjemnosť vyriešiť

2. hospodársky zosilnieť • vzmôcť sa: podnik sa (v)zmoholzbohatnúťfraz. postaviť sa na nohy: rodina zbohatla, postavila sa na nohy obchodovanímpozdvihnúť sapovzniesť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): krajina sa priemyselne, kultúrne musí pozdvihnúť, povzniesťzveľadiť sa (stať sa bohatším, väčším): majetok sa zveľadilpomôcť si: pomohol si dedičstvom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odvážiť, -i, -ia dok.

1. (čo, koho) vážením zistiť váhu: o. mäso, o. dieťa, o. dobytok; Jano položil na váhu vrecia a Pavo ich odvážil. (Heč.); pren. Vie nájsť paragraf, podľa ktorého odvážia ťažkosti viny (Hor.) určia, zhodnotia.

toho treba zlatom odvážiť o veľmi cennom, vzácnom človeku; každé slovo odváži vopred si premyslí, uváži, čo povedať;

2. zried. (koho) vyrovnať sa niekomu, vyvážiť: Vy ste malý a predsa odvážite iných desať. (Kuk.);

nedok. odvažovať, -uje, -ujú

|| odvážiť sa1 zistiť vážením svoju váhu


odvážiť sa2, -i, -ia dok. (s neurč.., na čo, kam, kniž. i čoho) dodať si smelosti, odvahy, osmeliť sa, opovážiť sa, odhodlať sa: Kto by sa odvážil v takúto chvíľu hovoriť? (Ráz.) Ani Zandome sa nesmie odvážiť na viac, než čo urobil. (Kuk.) Odvážili sa do izby medzi hostí. (Šolt.) Knihár sa odvážil otázky. (Karv.);

nedok. odvažovať sa, -uje, -ujú


vážiť1, -i, -ia nedok.

1. (čo, koho) zisťovať váhu niečoho, niekoho na váhach, vážkach: v. zemiaky, v. dieťa: v. niečo na váhach, na vážkach; presne v. tovar; dobre, zle, štedro, skúpo v.; v. niečo ako šafran, ako na lekárnických váhach, hovor. ako v apatieke opatrne, úzkostlivo; presne; pren. kniž. na váhach mysle ho vážili (Tat.) hodnotili ho (najmä po morálnej stránke);

2. (čo i bezpredm.) posudzovať, hodnotiť, oceňovať: Odbornícky hodnotili premiéru, vážili šance našich hokejostov. (Karv.); hovoriť konkrétne, vážiť slová a zodpovedne označovať, komu patria (Mráz); neváž všetky jeho slová (Ráz.-Mart.); Pozorne načúval, akoby vážil, hodnotil, či sme dobre usporiadali veci. (Štítn.)

3. (čo) (v ruke, v rukách) skúšať, odhadovať váhu niečoho poťažkávaním v ruke: v. v ruke, na dlani nejaký predmet;

4. mať istú váhu vyjadriteľnú vo váhových jednotkách: v. veľa, málo; vrece zemiakov váži 50 kg;

5. (vodu) váhami, vedrom ap. vyťahovať zo studne, čerpať: Ako tú vodu váži, priletia k nej holúbky a sadnú si na zrub. (Škult.) (Mamka) vodu zo studne váži. (Jil.) Vážili vodu zo studne na ramene žeriava. (Tat.)

6. zastar. (čím, čo i bezpredm.) riskovať, obetovať (život): Boli sme my dobrí vlastenci, životmi sme vážili. (Vaj.) Človek nerád váži život pre hračku. (Vaj.) Jeden sa odhodlá vážiť za ostatných. (Taj.)

7. (cestu) vynakladať: Zmáhala ich zima, hnev i sklamanie. Vážili toľkú cestu — a nič sa nerobí. (Jil.)

8. nár. (čím) kývať, pokyvovať: Postrašený richtár váži hlavou, že predsa sa také príklady postávali. (Lask.);

opak. vážievať, -a, -ajú;

dok. k 1 odvážiť i zvážiť, k 2 zvážiť

|| vážiť sa

1. zisťovať na váhe svoju váhu: v. sa na automatickej váhe;

2. hovor. skláňať sa, nakláňať sa; kývať sa: Doska pod nohami sa vážila hore-dolu. (Kuk.) Pás sa váži z boka na bok. (Kuk.);

opak. vážievať sa

Morfologický analyzátor

odvážiť dokonavé sloveso
(ja) odvážim VKdsa+; (ty) odvážiš VKdsb+; (on, ona, ono) odváži VKdsc+; (my) odvážime VKdpa+; (vy) odvážite VKdpb+; (oni, ony) odvážia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) odvážil VLdsam+; (ona) odvážila VLdsaf+; (ono) odvážilo VLdsan+; (oni, ony) odvážili VLdpah+;
(ty) odváž! VMdsb+; (my) odvážme! VMdpa+; (vy) odvážte! VMdpb+;
(nejako) odvážiac VHd+;
odwážiť odwážiť odwážiť se odwážiť se

Zvukové nahrávky niektorých slov

odvážiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor