oduševnený príd. naplnený oduševnením: o-á tvár, reč;
oduševnene prísl.;
oduševnenosť -i ž.
oduševnene 2. st. -nejšie prísl. ▶ so silným citovým zaujatím; syn. zanietene, zapálene, zápalisto; op. apaticky: o. diskutovať, gestikulovať; o. bojovať za dobrú vec; lektor vysvetľoval návštevníkom históriu hradu veľmi o.; hráči omnoho lepšie a oduševnenejšie trénovali ako hrali
oduševnený príd. zapálený pre nejakú vec, naplnený oduševnením, nadšený: o-á tvár, o. mládenec, o. vlastenec; o. spev; Ja som nie oduševnený za tento plán. (Kuk.);
oduševnenosť, -ti ž.