Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odtrhnúť -e -ú -hol dok.

1. trhnutím oddeliť: o. kvet, o. kúsok z papiera; neos. o-lo mu prst

2. (násilím) oddeliť, odlúčiť: o. súperov od seba

● nemôcť o. od niečoho oči, pohľad, zrak uprene, so záľubou ap. sa na niečo pozerať; o. si od úst zriecť sa potrebného;

nedok. odtŕhať, odtrhávať -a, odtrhovať

// odtrhnúť sa:

1. pes sa o-l z reťaze

2. o. sa od národa, od čítania; človek o-tý od kolektívu;

nedok. odtŕhať sa, odtrhávať sa, odtrhovať sa

odtŕhať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie, odtrhávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, odtrhovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok. 1. (čo (z čoho; od čoho)) ▶ trhaním oddeľovať niečo od niečoho; trhaním niečo niečoho zbavovať: o. bobule hrozna; o. margarétkam lupene; o. lístky z kalendára; o. mušle od skál; o. z ruže lístky; z cesta odtrhujeme malé kúsky podobné haluškám; kvety sa pri zbere odtŕhajú ručne alebo hrebeňmi; umyté plody odtŕhame od stopiek; uvádzačky v kine odtrhávali ústrižky zo vstupeniek; Odtŕhal mi gombík za gombíkom... [J. Patarák]
2. (koho, čo od koho, od čoho) ▶ (o človeku) fyzickou silou oddeľovať niekoho, niečo od niekoho, od niečoho: o. od seba dvoch bitkárov; o. psa od sučky; nasilu dieťa odtŕha od starej mamy a nesie ho do postele; policajti od seba odtrhovali znepriatelené skupiny
3. (koho od koho, od čoho) ▶ spôsobovať, vyvolávať prerušenie vzťahov, sociálnych pút: o. otca od rodiny; iniciačný rituál definitívne odtŕha syna od matky; Patrili ste medzi talentované deti, necítili ste niekedy klavír ako nutné zlo, ktoré vás odtŕhalo od spolužiakov, od hier? [VNK 2000]
4. (koho, čo od čoho) ▶ spôsobovať, že sa niekto, niečo odchyľuje od pôvodnej činnosti, od želateľného smeru, vzďaľovať, odťahovať: netreba ich o. od roboty; má živú fantáziu, ktorá ho odtŕha od skutočnosti; To [bulvár] ich nabáda k plytkosti, povrchnosti, odtŕha od reality všedného dňa. [LT 2001]
5. expr. (čo (odkiaľ)) ▶ (prudko) odťahovať niečo smerom preč od niečoho: odtrhoval špinavú handru od hrdla; odtŕhal mi ruky z uší; chladne, ale s úsmevom ma odmietala, odtŕhajúc mi prsty od líc [R. Sloboda]
◘ fraz. odtŕhať si od úst zriekať sa niečoho potrebného v prospech niekoho; odtŕhať/neodtŕhať oči/pohľad/zrak od niečoho prestávať, neprestávať niečo sústredene vnímať
▷ dok. ↗ odtrhnúť

odtŕhať sa -ha sa -hajú sa -haj sa! -hal sa -hajúc sa -hajúci sa -hanie sa, odtrhávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vaný -vanie sa, odtrhovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hujúci sa -hovaný -hovanie sa nedok. 1. (z čoho; od čoho; ø) ▶ oddeľovať sa od niečoho, stávať sa oddeleným, odčleneným: na svahu sa odtrhujú lavíny; zo špongie sa odtŕhajú kúsočky; hlieny sa jej pomaly odtŕhajú; podrážky na starých topánkach sa odtŕhali; dochádza k odtrhávaniu asfaltovej vrstvy od podkladu; z tmavých vŕškov sa odtrhávali chuchvalce sivej hmly [M. Zelinka]; pren. iba cítil, ako zomiera, ako sa postupne odtŕha od zvyšku svojho tela [RAK 2001]
2. (od čoho) ▶ osamostatňovať sa z nejakého celku, oddeľovať sa: národy sa odtrhávajú od štátnych zväzkov; ruský Ďaleký východ sa ekonomicky odtŕha od európskej časti Ruska; Niekdajšie obce sa odtŕhajú od miest. [Sme 2002]
3. (od čoho) ▶ prestávať sa venovať niečomu, nejakej činnosti: o. sa od hry; čitateľ sa len ťažko odtŕha od dobrej knižky
4. (od čoho, od koho) ▶ prerušovať vzťahy, sociálne putá: riaditeľ nám vyčítal, že sa odtŕhame od kolektívu; počas školských rokov sa dieťa postupne odtŕha od rodiny; príbeh o dievčati, ktoré sa odtŕha od prísnej matky
5. (od čoho) ▶ strácať kontakt, vzďaľovať sa od niečoho: o. sa od prírody a prestávať žiť v súlade s ňou; politické elity sa odtŕhajú od potrieb voličov; teoretické poznanie sa odtŕha od praxe; Je ťažko odtŕhať sa od miest, kde som počul i zažil toľko pekného. [R. Moric]
◘ fraz. odtrhávať sa z reťaze správať sa, konať neprimerane, nekontrolovateľne
▷ dok. ↗ odtrhnúť sa

odtrhnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok. 1. (čo (z čoho; od čoho)) ▶ trhaním oddeliť niečo od niečoho; trhaním zbaviť niečo niečoho: o. trochu čerešní, zopár strapcov hrozna; o. zo šiat cenovku; o. kus papiera a napísať naň odkaz; čerstvo odtrhnuté paradajky; odtrhni mi najkrajšiu ružu!; s námahou odtrhol podkovu od kopyta; Zasa si v kalendári zabudla odtrhnúť list. [P. Janík]; Podal biletárke lístok, tá mu ho ľahostajne odtrhla. [N. Tanská]; Bežal odtrhnúť k potôčiku veľký lopúchový list. [J. Beňo]
2. (koho, čo od koho, od čoho) ▶ (o človeku) fyzickou silou oddeliť niekoho, niečo od niekoho, od niečoho: o. od seba rozzúrené psy; silou o. od seba zápasiacich, bijúcich sa chlapcov; pren. Vydržia veľa. Viacej ako sedliak, ktorého odtrhli od hrudy. [A. Hykisch]
3. (čo) ▶ spôsobiť neželané oddelenie niečoho: explózia úplne odtrhla zadnú časť autobusu; turista odtrhol lavínu, ktorá ho usmrtila; neos. pri autohavárii mu odtrhlo nohu
4. (koho od koho, od čoho) ▶ spôsobiť, vyvolať prerušenie vzťahov, sociálnych pút: sťahovanie ju odtrhlo od všetkých priateľov; chceli ju o. od muža; Deti, ktoré odtrhli od rodiny, boli stratené. [Týž 2009]
5. (čo (od čoho)) ▶ násilím osamostatniť, oddeliť: ústava neumožňuje o. územie; separatisti chceli bohatú oblasť o. od zvyšku krajiny
6. (koho, čo od čoho) ▶ spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od pôvodnej činnosti, od želateľného smeru, vzdialiť, odviesť: potrebuje niečo, čo ho odtrhne od depresívnych myšlienok; s vymyslenou výhovorkou ju odtrhla od práce; osud hrdinky ju úplne odtrhol od reality; Došlo k udalosti, ktorá ho odtrhla od kníh [...]. [J. Žarnay]
7. expr. (čo (odkiaľ)) ▶ (prudko) odtiahnuť niečo smerom preč od niečoho: o. telefón od ucha; napokon odtrhne fľašu od úst; Pri hlavnej stanici zhromaždení bezdomovci neodtrhli uši od rozhlasových prijímačov a komentovali priebeh zápasu. [Sme 2002] sústredene počúvali
◘ fraz. ide mu srdce odtrhnúť od žiaľu veľmi sa trápi; nedá si rukáv odtrhnúť netreba ho dlho prosiť, prehovárať; nemôcť odtrhnúť oči/pohľad/zrak od niekoho, niečoho uprene, sústredene al. so záľubou sa na niekoho, na niečo pozerať; odtrhnem ti hlavu/uši za niečo vyhrážať sa, hroziť niekomu prísnym trestom; odtrhnúť hlavu od niečoho a) prestať hľadieť na niečo, zdvihnúť hlavu od niečoho b) prestať sa zaoberať niečím, čo si vyžaduje skúmanie zrakom; odtrhnúť si od úst zriecť sa niečoho potrebného v prospech niekoho
▷ nedok. k 1, 2, 4, 6 ↗ odtŕhať, odtrhávať, odtrhovať

odtrhnutie -tia s. polit. (i od čoho) ▶ jednostranné vystúpenie zo štátoprávneho zväzku s cieľom získať nezávislosť a svojprávnosť, osamostatnenie sa: právo na jednostranné o. od federácie; o. východných častí štátu; požadovať úplné o. od kráľovstva; uznať, neuznať právo na o.; hnutie podporuje o. Aljašky od USA ▷ ↗ i odtrhnúť sa

odtrhnúť sa -hne sa -hnú sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnúc sa -hnutý -hnutie sa dok. 1. (z čoho; od čoho; ø) ▶ oddeliť sa od niečoho, stať sa oddeleným, odčleneným: drôty sa odtrhli a popadali na zem; loď sa odtrhla z kotvy; z brala sa odtrhol balvan a spadol na cestu; pri náraze sa odtrhlo predné koleso auta; látka sa odtrhla od gumenej podrážky; pes sa odtrhol z reťaze ↗ i fraz.; na kabáte máš odtrhnuté dva gombíky; hrozí odtrhnutie lavíny
2. (od čoho) ▶ oddeliť sa od skupiny, od celku, odpojiť sa, osamostatniť sa: malá skupinka cyklistov sa odtrhla od peletónu; pobaltské krajiny sa odtrhli od bývalého Sovietskeho zväzu; anglikánska cirkev sa v roku 1534 definitívne odtrhla od rímskokatolíckej cirkvi; A takto sa nezakročilo ani proti ľudákom, čo horlili zasa za odtrhnutie Slovenska od Čiech. [L. Ballek]
3. (od čoho) ▶ prestať sa venovať niečomu, nejakej činnosti: o. sa od kníh; deti sa nedali o. od počítača; nevedeli sa o. od pohárika neprestávali popíjať; Okamih, keď som si uvedomil, že sa od obrazovky vôbec nedokážem odtrhnúť. [M. Hvorecký]
4. (od koho, od čoho) ▶ prerušiť vzťahy, sociálne putá: o. sa od kolektívu; nenechaj sa o. od priateľov; Klára sa odtrhne od rodiska, nie, nezavrhne ho, ale vytvorí si nové priestory. [A. Hykisch]
5. (od čoho) ▶ stratiť kontakt, vzdialiť sa: o. sa od prírody; nejako si sa odtrhol od reality; učebné osnovy sa odtrhli od potrieb pracovného trhu; Nie je to skôr signál, že školy sú odtrhnuté od praxe a učia zbytočné veci? [HN 2010]
6. expr. (od čoho, od koho) ▶ vzdialiť sa od niekoho, od niečoho smerom preč: muž sa odtrhol od steny; nevedel sa o. od zeme a utiecť pohnúť sa; lietadlo sa odtrhlo od letiskovej plochy vzlietlo; Spamätali sa z ošiaľu svojich citov a odtrhli sa od seba. [K. Lászlová]
◘ fraz. expr. [byť, správať sa, hrať] ako odtrhnutý z reťaze a) bez sebakontroly, neovládateľne b) s mimoriadnou energiou, silou; byť odtrhnutý od reality/od reálneho života nepoznať skutočnosť a zmýšľať, konať bez opory v existujúcom svete, nesprávne; odtrhnúť sa od maminej sukne stať sa samostatným, osamostatniť sa; odtrhnúť sa z reťaze správať sa, konať bez sebakontroly, neovládateľne a obyč. s veľkou energiou
◘ parem. tak dlho sa chodí s džbánom/krčahom po vodu, kým sa ucho neodtrhne riskuje sa do prvého neúspechu
▷ nedok. k 1 – 5 ↗ odtŕhať sa, odtrhávať sa, odtrhovať sa

odtrhnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čo) trhnutím, silou, násilím oddeliť: o. jablko, list zo stromu, kvietok, kus chvojiny; neod. odtrhlo mu hlavu, ruku, nohu;

2. (čo, koho od koho, od čoho) oddeliť, odlúčiť, vzdialiť (obyč. násilím): Druhovia priskočili a odtrhli ich od seba. (Hor.) Takto ste ma od hrobu odtrhli. (Stod.)

● nemôže oči (zrak) od niekoho, od niečoho o. uprene, s údivom, so zaľúbením na niekoho, na niečo hľadí; o. si niečo od úst zriecť sa niečoho, nedopriať si (jedla);

3. (čo) prudkým pohybom, rýchle odtiahnuť: Mať odtrhla ruku a odtiahla sa. (Kuk.) Maco bozkal gazdovi ruku prv, než si ju mohol odtrhnúť. (Taj.);

nedok. odtŕhať i odtrhávať, -a, -ajú i odtrhovať, -uje, -ujú

|| odtrhnúť sa

1. oddeliť sa od niečoho a odpadnúť: Žene sa odtrhla gombička. (Jes.) Neodtrhli sa ti ruky, čo si raz zacengal? (Tim.)

2. násilným roztrhnutím, pretrhnutím puta sa oslobodiť, dostať sa z pripútania: pes sa odtrhol, medveď v cirkuse sa odtrhol;

3. (od koho, od čoho) odlúčiť sa, oddeliť sa, vzdialiť sa: o. sa od života, od más; nemohol sa o. od knižky stále ju čítal; Chcela som sa od detí odtrhnúť. (Kuk.) Toto územie sa odtrhlo od Maďarská. (Jes.);

nedok. odtŕhať sa i odtrhávať sa i odtrhovať sa

trhať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo; čím, kým) prudko mykať, šklbať, pomykávať, potrhávať: Keby ste ma neboli mykali, trhali, bol by som vám už ten hlas dal. (Taj.) Držali devu v mocných ramenách a začali ju zlostou besne trhať. (Vaj.); trhal sebou nervózne (Tim.); t. (celým) telom; trhal hnevne plecami (Jégé); trhá záverom pušky (Gráf); trhala ho za fúziky (Vaj.); bolesť trhá sluchy (Greg.); neos. sluchy mi trhá mám prudké trhavé bolesti v sluchách, pren. nemôžem to zniesť, počúvať; neos.: trhalo mu údmi (Taj.); Márii trhá kútikmi úst. (Jaš.); trhalo mi uši, v ušiach ma trhalo mal som prudké trhavé bolesti v ušiach, pren. pri počúvaní nepríjemných, ostrých zvukov; pren.: Nepretržité ujúkanie trhalo ma za dušu (Ondr.) vyvolávalo vo mne úzkosť. Macocha kričala, až srdce trhalo (Ondr.) až to spôsobovalo úzkosť, bôľ ap. Zúfalé vzdychy trhajú jej nežnú hruď (Tim.) prežíva pri nich bôľ, žiaľ, utrpenie. Smútok mu trhá dobrácku tvár (Fr. Kráľ) vidno mu na tvári smútok.

● niečo trhá (niekomu) nervy duševne vyčerpáva, ničí, robí nervóznym;

2. zried. natriasať, mykať, sácať, hegať, hádzať: Vlak uháňa zbesile, trhá a hádže. (Kuk.)

3. (čo, koho) driapať na kusy, šklbať, násilne rozdeľovať, roztrhávať, pretrhávať: t. papier, t. látku, t. nite; začala trhať zápisník na kusy (Jes-á); Alebo za živa nech šelmy trhajú ho (tyrana) na kusy. (Bunč.); t. niečo ako supy zdochlinu; t. nohavice drať; pren. t. priateľstvo, priateľské zväzky; pren. t. vernú lásku (Kuk.); t. rozhovor, myšlienky, slová; t. spánok niekomu vyrušovať, zobúdzať ho; majetky páni neradi, keď sa trhajú (Tim.) delia, drobia; pren. Čože mu ho [srdce] trháš na kusy? (Kuk.) spôsobuješ duševné utrpenie, muky; pren. Takého, čo má čo-to, na všetky strany trhajú (Tim.) všade chcú, potrebujú, všade majú o neho záujem.

4. (čo) vytrhávať, vyšklbávať, násilne vyťahovať: t. zuby niekomu; t. konope, ľan, repu, burinu, trávu; trhanie pňov (Jes.); t. si vlasy na znak zlosti, zúfalstva ap.;

5. (čo) (obyč. o kvetoch a plodoch) oddeľovať od byle, od vetvy ap.; oberať, zbierať: t. kvety, t. lístie, t. jahody, jablká, maliny; pren. Mysleli si, že z jej ruží každý môže trhať (Taj.) každý má na ňu právo. Umožňujete mi trhať plody mojich dobrých úmyslov (Fel.) mať úžitok z ich uskutočnenia.

6. (čo) niečo súvislé násilne rozrušovať, rozdeľovať, roztrhávaš: granáty trhajú zem (Fig.); pren. Láska je uragán, ktorý trhá hate (Mráz) odstraňuje prekážky, zábrany.

7. zried. (čo) násilím brať, vytrhávať zniekade, niekomu: Ľudia si priam trhali noviny z rúk. (Letz) Katka (trhá si ruku od neho, spurne). Aleže choď! (Tim.)

8. (čo z koho, z čoho) násilne strhávať, stŕhať, kmásať; vyzliekať: t. šaty z niekoho; všetko zo seba trhala (Kal.); pren. trhať masky z nehanebných obličajov (Vaj.) odhaľovať pokrytcov;

9. zried. (koho od čoho) násilne oddeľovať, odlučovať, odtŕhať: V Paškovi sa ozýva bolesť ako v každom sedliakovi, keď ho trháš od zeme. (Kuk.);

opak. trhávať, -a, -ajú;

dok. k 1 trhnúť, k 3, 6 roztrhať, potrhať, k 4 vytrhať, k 5 natrhať, k 3 dotrhať, k 8 strhať

|| trhať sa

1. mykať sa, šklbať sa, hádzať sa, pomykávať sa: (Uviazaný pes) trhal sa na reťazi. (Tomašč.) Trhal sa ako malý dravček, polapený do klepca. (Tat.) (Dieťa) len nasilu šlo s ním, trhajúc sa mu z ruky. (Jégé); pren. Ženiť povolil syna, no teraz sa už na neveste trhajú (Tim.) hádajú sa.

2. dostávať trhlinu, roztrhávať sa, rozrusovať sa: hmla sa trhá, mračná, oblaky sa trhajú; nite sa trhajú; steny sa trhali ani staré plátno (Jil.); šrapnel sa trhá vo vzduchu (Urb.); odb. trhanie obrazu (v televízii) chyba obrazu spôsobená poruchou synchronizácie;

3. zried. oddeľovať sa, odtrhávať sa: Veľmi sa trhajú (gombíky). (Kuk.); pren. trhajú sa rodiny, zväzky, priateľstvá ap.; plač sa počínal trhať (Hor.) prestával; Srdce trhá sa v nej (Tim.) prežíva žiaľ, bôľ, muky.

4. zried. deliť sa na skupiny, odtŕhať sa jeden od druhého: Škoda sa nám trhať, mohli by sme pekne svorne nažívať. (Vaj.)

5. expr. (o koho, o čo, zried. i za kým) zápasiť, bojovať, javiť záujem o niekoho, o niečo: Dievky sa o teba priam trhajú. (Zgur.) O tú rekreáciu sa roľníčky netrhali. (Laz.) I pani prezidentka sa trhá za ňou. (Jégé)

6. expr. namáhať sa, úmorne pracovať, drieť, hrdlačiť: Deti nemáš, čo by si sa trhal. (Kuk.) V práci netrhá sa veľmi. (Podj.);

opak. trhávať sa;

dok. k 1 trhnúť sa, k 2 roztrhnúť sa i roztrhať sa, k 3 odtrhnúť sa, k 5, 6 potrhať sa