Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odtrhnúť -e -ú -hol dok.

1. trhnutím oddeliť: o. kvet, o. kúsok z papiera; neos. o-lo mu prst

2. (násilím) oddeliť, odlúčiť: o. súperov od seba

● nemôcť o. od niečoho oči, pohľad, zrak uprene, so záľubou ap. sa na niečo pozerať; o. si od úst zriecť sa potrebného;

nedok. odtŕhať, odtrhávať -a, odtrhovať

// odtrhnúť sa:

1. pes sa o-l z reťaze

2. o. sa od národa, od čítania; človek o-tý od kolektívu;

nedok. odtŕhať sa, odtrhávať sa, odtrhovať sa

odtrhnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok.

odtrhnúť sa -hne sa -hnú sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnúc sa -hnutý -hnutie sa dok.

odtŕhať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie, odtrhávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, odtrhovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok. 1. (čo (z čoho; od čoho)) ▶ trhaním oddeľovať niečo od niečoho; trhaním niečo niečoho zbavovať: o. bobule hrozna; o. margarétkam lupene; o. lístky z kalendára; o. mušle od skál; o. z ruže lístky; z cesta odtrhujeme malé kúsky podobné haluškám; kvety sa pri zbere odtŕhajú ručne alebo hrebeňmi; umyté plody odtŕhame od stopiek; uvádzačky v kine odtrhávali ústrižky zo vstupeniek; Odtŕhal mi gombík za gombíkom... [J. Patarák]
2. (koho, čo od koho, od čoho) ▶ (o človeku) fyzickou silou oddeľovať niekoho, niečo od niekoho, od niečoho: o. od seba dvoch bitkárov; o. psa od sučky; nasilu dieťa odtŕha od starej mamy a nesie ho do postele; policajti od seba odtrhovali znepriatelené skupiny
3. (koho od koho, od čoho) ▶ spôsobovať, vyvolávať prerušenie vzťahov, sociálnych pút: o. otca od rodiny; iniciačný rituál definitívne odtŕha syna od matky; Patrili ste medzi talentované deti, necítili ste niekedy klavír ako nutné zlo, ktoré vás odtŕhalo od spolužiakov, od hier? [VNK 2000]
4. (koho, čo od čoho) ▶ spôsobovať, že sa niekto, niečo odchyľuje od pôvodnej činnosti, od želateľného smeru, vzďaľovať, odťahovať: netreba ich o. od roboty; má živú fantáziu, ktorá ho odtŕha od skutočnosti; To [bulvár] ich nabáda k plytkosti, povrchnosti, odtŕha od reality všedného dňa. [LT 2001]
5. expr. (čo (odkiaľ)) ▶ (prudko) odťahovať niečo smerom preč od niečoho: odtrhoval špinavú handru od hrdla; odtŕhal mi ruky z uší; chladne, ale s úsmevom ma odmietala, odtŕhajúc mi prsty od líc [R. Sloboda]
◘ fraz. odtŕhať si od úst zriekať sa niečoho potrebného v prospech niekoho; odtŕhať/neodtŕhať oči/pohľad/zrak od niečoho prestávať, neprestávať niečo sústredene vnímať
▷ dok. ↗ odtrhnúť

odtŕhať sa -ha sa -hajú sa -haj sa! -hal sa -hajúc sa -hajúci sa -hanie sa, odtrhávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vaný -vanie sa, odtrhovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hujúci sa -hovaný -hovanie sa nedok. 1. (z čoho; od čoho; ø) ▶ oddeľovať sa od niečoho, stávať sa oddeleným, odčleneným: na svahu sa odtrhujú lavíny; zo špongie sa odtŕhajú kúsočky; hlieny sa jej pomaly odtŕhajú; podrážky na starých topánkach sa odtŕhali; dochádza k odtrhávaniu asfaltovej vrstvy od podkladu; z tmavých vŕškov sa odtrhávali chuchvalce sivej hmly [M. Zelinka]; pren. iba cítil, ako zomiera, ako sa postupne odtŕha od zvyšku svojho tela [RAK 2001]
2. (od čoho) ▶ osamostatňovať sa z nejakého celku, oddeľovať sa: národy sa odtrhávajú od štátnych zväzkov; ruský Ďaleký východ sa ekonomicky odtŕha od európskej časti Ruska; Niekdajšie obce sa odtŕhajú od miest. [Sme 2002]
3. (od čoho) ▶ prestávať sa venovať niečomu, nejakej činnosti: o. sa od hry; čitateľ sa len ťažko odtŕha od dobrej knižky
4. (od čoho, od koho) ▶ prerušovať vzťahy, sociálne putá: riaditeľ nám vyčítal, že sa odtŕhame od kolektívu; počas školských rokov sa dieťa postupne odtŕha od rodiny; príbeh o dievčati, ktoré sa odtŕha od prísnej matky
5. (od čoho) ▶ strácať kontakt, vzďaľovať sa od niečoho: o. sa od prírody a prestávať žiť v súlade s ňou; politické elity sa odtŕhajú od potrieb voličov; teoretické poznanie sa odtŕha od praxe; Je ťažko odtŕhať sa od miest, kde som počul i zažil toľko pekného. [R. Moric]
◘ fraz. odtrhávať sa z reťaze správať sa, konať neprimerane, nekontrolovateľne
▷ dok. ↗ odtrhnúť sa

odtrhnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok. 1. (čo (z čoho; od čoho)) ▶ trhaním oddeliť niečo od niečoho; trhaním zbaviť niečo niečoho: o. trochu čerešní, zopár strapcov hrozna; o. zo šiat cenovku; o. kus papiera a napísať naň odkaz; čerstvo odtrhnuté paradajky; odtrhni mi najkrajšiu ružu!; s námahou odtrhol podkovu od kopyta; Zasa si v kalendári zabudla odtrhnúť list. [P. Janík]; Podal biletárke lístok, tá mu ho ľahostajne odtrhla. [N. Tanská]; Bežal odtrhnúť k potôčiku veľký lopúchový list. [J. Beňo]
2. (koho, čo od koho, od čoho) ▶ (o človeku) fyzickou silou oddeliť niekoho, niečo od niekoho, od niečoho: o. od seba rozzúrené psy; silou o. od seba zápasiacich, bijúcich sa chlapcov; pren. Vydržia veľa. Viacej ako sedliak, ktorého odtrhli od hrudy. [A. Hykisch]
3. (čo) ▶ spôsobiť neželané oddelenie niečoho: explózia úplne odtrhla zadnú časť autobusu; turista odtrhol lavínu, ktorá ho usmrtila; neos. pri autohavárii mu odtrhlo nohu
4. (koho od koho, od čoho) ▶ spôsobiť, vyvolať prerušenie vzťahov, sociálnych pút: sťahovanie ju odtrhlo od všetkých priateľov; chceli ju o. od muža; Deti, ktoré odtrhli od rodiny, boli stratené. [Týž 2009]
5. (čo (od čoho)) ▶ násilím osamostatniť, oddeliť: ústava neumožňuje o. územie; separatisti chceli bohatú oblasť o. od zvyšku krajiny
6. (koho, čo od čoho) ▶ spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od pôvodnej činnosti, od želateľného smeru, vzdialiť, odviesť: potrebuje niečo, čo ho odtrhne od depresívnych myšlienok; s vymyslenou výhovorkou ju odtrhla od práce; osud hrdinky ju úplne odtrhol od reality; Došlo k udalosti, ktorá ho odtrhla od kníh [...]. [J. Žarnay]
7. expr. (čo (odkiaľ)) ▶ (prudko) odtiahnuť niečo smerom preč od niečoho: o. telefón od ucha; napokon odtrhne fľašu od úst; Pri hlavnej stanici zhromaždení bezdomovci neodtrhli uši od rozhlasových prijímačov a komentovali priebeh zápasu. [Sme 2002] sústredene počúvali
◘ fraz. ide mu srdce odtrhnúť od žiaľu veľmi sa trápi; nedá si rukáv odtrhnúť netreba ho dlho prosiť, prehovárať; nemôcť odtrhnúť oči/pohľad/zrak od niekoho, niečoho uprene, sústredene al. so záľubou sa na niekoho, na niečo pozerať; odtrhnem ti hlavu/uši za niečo vyhrážať sa, hroziť niekomu prísnym trestom; odtrhnúť hlavu od niečoho a) prestať hľadieť na niečo, zdvihnúť hlavu od niečoho b) prestať sa zaoberať niečím, čo si vyžaduje skúmanie zrakom; odtrhnúť si od úst zriecť sa niečoho potrebného v prospech niekoho
▷ nedok. k 1, 2, 4, 6 ↗ odtŕhať, odtrhávať, odtrhovať

odtrhnutie -tia s. polit. (i od čoho) ▶ jednostranné vystúpenie zo štátoprávneho zväzku s cieľom získať nezávislosť a svojprávnosť, osamostatnenie sa: právo na jednostranné o. od federácie; o. východných častí štátu; požadovať úplné o. od kráľovstva; uznať, neuznať právo na o.; hnutie podporuje o. Aljašky od USA ▷ ↗ i odtrhnúť sa

odtrhnúť sa -hne sa -hnú sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnúc sa -hnutý -hnutie sa dok. 1. (z čoho; od čoho; ø) ▶ oddeliť sa od niečoho, stať sa oddeleným, odčleneným: drôty sa odtrhli a popadali na zem; loď sa odtrhla z kotvy; z brala sa odtrhol balvan a spadol na cestu; pri náraze sa odtrhlo predné koleso auta; látka sa odtrhla od gumenej podrážky; pes sa odtrhol z reťaze ↗ i fraz.; na kabáte máš odtrhnuté dva gombíky; hrozí odtrhnutie lavíny
2. (od čoho) ▶ oddeliť sa od skupiny, od celku, odpojiť sa, osamostatniť sa: malá skupinka cyklistov sa odtrhla od peletónu; pobaltské krajiny sa odtrhli od bývalého Sovietskeho zväzu; anglikánska cirkev sa v roku 1534 definitívne odtrhla od rímskokatolíckej cirkvi; A takto sa nezakročilo ani proti ľudákom, čo horlili zasa za odtrhnutie Slovenska od Čiech. [L. Ballek]
3. (od čoho) ▶ prestať sa venovať niečomu, nejakej činnosti: o. sa od kníh; deti sa nedali o. od počítača; nevedeli sa o. od pohárika neprestávali popíjať; Okamih, keď som si uvedomil, že sa od obrazovky vôbec nedokážem odtrhnúť. [M. Hvorecký]
4. (od koho, od čoho) ▶ prerušiť vzťahy, sociálne putá: o. sa od kolektívu; nenechaj sa o. od priateľov; Klára sa odtrhne od rodiska, nie, nezavrhne ho, ale vytvorí si nové priestory. [A. Hykisch]
5. (od čoho) ▶ stratiť kontakt, vzdialiť sa: o. sa od prírody; nejako si sa odtrhol od reality; učebné osnovy sa odtrhli od potrieb pracovného trhu; Nie je to skôr signál, že školy sú odtrhnuté od praxe a učia zbytočné veci? [HN 2010]
6. expr. (od čoho, od koho) ▶ vzdialiť sa od niekoho, od niečoho smerom preč: muž sa odtrhol od steny; nevedel sa o. od zeme a utiecť pohnúť sa; lietadlo sa odtrhlo od letiskovej plochy vzlietlo; Spamätali sa z ošiaľu svojich citov a odtrhli sa od seba. [K. Lászlová]
◘ fraz. expr. [byť, správať sa, hrať] ako odtrhnutý z reťaze a) bez sebakontroly, neovládateľne b) s mimoriadnou energiou, silou; byť odtrhnutý od reality/od reálneho života nepoznať skutočnosť a zmýšľať, konať bez opory v existujúcom svete, nesprávne; odtrhnúť sa od maminej sukne stať sa samostatným, osamostatniť sa; odtrhnúť sa z reťaze správať sa, konať bez sebakontroly, neovládateľne a obyč. s veľkou energiou
◘ parem. tak dlho sa chodí s džbánom/krčahom po vodu, kým sa ucho neodtrhne riskuje sa do prvého neúspechu
▷ nedok. k 1 – 5 ↗ odtŕhať sa, odtrhávať sa, odtrhovať sa

odtrhnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čo) trhnutím, silou, násilím oddeliť: o. jablko, list zo stromu, kvietok, kus chvojiny; neod. odtrhlo mu hlavu, ruku, nohu;

2. (čo, koho od koho, od čoho) oddeliť, odlúčiť, vzdialiť (obyč. násilím): Druhovia priskočili a odtrhli ich od seba. (Hor.) Takto ste ma od hrobu odtrhli. (Stod.)

● nemôže oči (zrak) od niekoho, od niečoho o. uprene, s údivom, so zaľúbením na niekoho, na niečo hľadí; o. si niečo od úst zriecť sa niečoho, nedopriať si (jedla);

3. (čo) prudkým pohybom, rýchle odtiahnuť: Mať odtrhla ruku a odtiahla sa. (Kuk.) Maco bozkal gazdovi ruku prv, než si ju mohol odtrhnúť. (Taj.);

nedok. odtŕhať i odtrhávať, -a, -ajú i odtrhovať, -uje, -ujú

|| odtrhnúť sa

1. oddeliť sa od niečoho a odpadnúť: Žene sa odtrhla gombička. (Jes.) Neodtrhli sa ti ruky, čo si raz zacengal? (Tim.)

2. násilným roztrhnutím, pretrhnutím puta sa oslobodiť, dostať sa z pripútania: pes sa odtrhol, medveď v cirkuse sa odtrhol;

3. (od koho, od čoho) odlúčiť sa, oddeliť sa, vzdialiť sa: o. sa od života, od más; nemohol sa o. od knižky stále ju čítal; Chcela som sa od detí odtrhnúť. (Kuk.) Toto územie sa odtrhlo od Maďarská. (Jes.);

nedok. odtŕhať sa i odtrhávať sa i odtrhovať sa

trhať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo; čím, kým) prudko mykať, šklbať, pomykávať, potrhávať: Keby ste ma neboli mykali, trhali, bol by som vám už ten hlas dal. (Taj.) Držali devu v mocných ramenách a začali ju zlostou besne trhať. (Vaj.); trhal sebou nervózne (Tim.); t. (celým) telom; trhal hnevne plecami (Jégé); trhá záverom pušky (Gráf); trhala ho za fúziky (Vaj.); bolesť trhá sluchy (Greg.); neos. sluchy mi trhá mám prudké trhavé bolesti v sluchách, pren. nemôžem to zniesť, počúvať; neos.: trhalo mu údmi (Taj.); Márii trhá kútikmi úst. (Jaš.); trhalo mi uši, v ušiach ma trhalo mal som prudké trhavé bolesti v ušiach, pren. pri počúvaní nepríjemných, ostrých zvukov; pren.: Nepretržité ujúkanie trhalo ma za dušu (Ondr.) vyvolávalo vo mne úzkosť. Macocha kričala, až srdce trhalo (Ondr.) až to spôsobovalo úzkosť, bôľ ap. Zúfalé vzdychy trhajú jej nežnú hruď (Tim.) prežíva pri nich bôľ, žiaľ, utrpenie. Smútok mu trhá dobrácku tvár (Fr. Kráľ) vidno mu na tvári smútok.

● niečo trhá (niekomu) nervy duševne vyčerpáva, ničí, robí nervóznym;

2. zried. natriasať, mykať, sácať, hegať, hádzať: Vlak uháňa zbesile, trhá a hádže. (Kuk.)

3. (čo, koho) driapať na kusy, šklbať, násilne rozdeľovať, roztrhávať, pretrhávať: t. papier, t. látku, t. nite; začala trhať zápisník na kusy (Jes-á); Alebo za živa nech šelmy trhajú ho (tyrana) na kusy. (Bunč.); t. niečo ako supy zdochlinu; t. nohavice drať; pren. t. priateľstvo, priateľské zväzky; pren. t. vernú lásku (Kuk.); t. rozhovor, myšlienky, slová; t. spánok niekomu vyrušovať, zobúdzať ho; majetky páni neradi, keď sa trhajú (Tim.) delia, drobia; pren. Čože mu ho [srdce] trháš na kusy? (Kuk.) spôsobuješ duševné utrpenie, muky; pren. Takého, čo má čo-to, na všetky strany trhajú (Tim.) všade chcú, potrebujú, všade majú o neho záujem.

4. (čo) vytrhávať, vyšklbávať, násilne vyťahovať: t. zuby niekomu; t. konope, ľan, repu, burinu, trávu; trhanie pňov (Jes.); t. si vlasy na znak zlosti, zúfalstva ap.;

5. (čo) (obyč. o kvetoch a plodoch) oddeľovať od byle, od vetvy ap.; oberať, zbierať: t. kvety, t. lístie, t. jahody, jablká, maliny; pren. Mysleli si, že z jej ruží každý môže trhať (Taj.) každý má na ňu právo. Umožňujete mi trhať plody mojich dobrých úmyslov (Fel.) mať úžitok z ich uskutočnenia.

6. (čo) niečo súvislé násilne rozrušovať, rozdeľovať, roztrhávaš: granáty trhajú zem (Fig.); pren. Láska je uragán, ktorý trhá hate (Mráz) odstraňuje prekážky, zábrany.

7. zried. (čo) násilím brať, vytrhávať zniekade, niekomu: Ľudia si priam trhali noviny z rúk. (Letz) Katka (trhá si ruku od neho, spurne). Aleže choď! (Tim.)

8. (čo z koho, z čoho) násilne strhávať, stŕhať, kmásať; vyzliekať: t. šaty z niekoho; všetko zo seba trhala (Kal.); pren. trhať masky z nehanebných obličajov (Vaj.) odhaľovať pokrytcov;

9. zried. (koho od čoho) násilne oddeľovať, odlučovať, odtŕhať: V Paškovi sa ozýva bolesť ako v každom sedliakovi, keď ho trháš od zeme. (Kuk.);

opak. trhávať, -a, -ajú;

dok. k 1 trhnúť, k 3, 6 roztrhať, potrhať, k 4 vytrhať, k 5 natrhať, k 3 dotrhať, k 8 strhať

|| trhať sa

1. mykať sa, šklbať sa, hádzať sa, pomykávať sa: (Uviazaný pes) trhal sa na reťazi. (Tomašč.) Trhal sa ako malý dravček, polapený do klepca. (Tat.) (Dieťa) len nasilu šlo s ním, trhajúc sa mu z ruky. (Jégé); pren. Ženiť povolil syna, no teraz sa už na neveste trhajú (Tim.) hádajú sa.

2. dostávať trhlinu, roztrhávať sa, rozrusovať sa: hmla sa trhá, mračná, oblaky sa trhajú; nite sa trhajú; steny sa trhali ani staré plátno (Jil.); šrapnel sa trhá vo vzduchu (Urb.); odb. trhanie obrazu (v televízii) chyba obrazu spôsobená poruchou synchronizácie;

3. zried. oddeľovať sa, odtrhávať sa: Veľmi sa trhajú (gombíky). (Kuk.); pren. trhajú sa rodiny, zväzky, priateľstvá ap.; plač sa počínal trhať (Hor.) prestával; Srdce trhá sa v nej (Tim.) prežíva žiaľ, bôľ, muky.

4. zried. deliť sa na skupiny, odtŕhať sa jeden od druhého: Škoda sa nám trhať, mohli by sme pekne svorne nažívať. (Vaj.)

5. expr. (o koho, o čo, zried. i za kým) zápasiť, bojovať, javiť záujem o niekoho, o niečo: Dievky sa o teba priam trhajú. (Zgur.) O tú rekreáciu sa roľníčky netrhali. (Laz.) I pani prezidentka sa trhá za ňou. (Jégé)

6. expr. namáhať sa, úmorne pracovať, drieť, hrdlačiť: Deti nemáš, čo by si sa trhal. (Kuk.) V práci netrhá sa veľmi. (Podj.);

opak. trhávať sa;

dok. k 1 trhnúť sa, k 2 roztrhnúť sa i roztrhať sa, k 3 odtrhnúť sa, k 5, 6 potrhať sa

odtrhnúť dok.
1. csl trhnutím, silou oddeliť: Otrhňi aj mňe jablko! (Bodorová MAR); Otrhla s kúďeľe kus takieho pačesu (Žaškov DK); Otrhlo mi palec (Pribylina LM); S cesta sa moselo tag na kraji z rukámi ottrhnúd na chlép (Trakovice HLO)
F. od úst si otrhou̯ (Martin), od gambi sebe otarhnul (Trebišov) - zriekol sa v prospech iného; rukáu si ňedá ottrhnúť (V. Maňa VRB), rukáu bi si ňedau̯ otrhnúť (Lutila KRE) - nenechá sa dlho prosiť, prehovárať; ottrhél mu to od hubi (Bošáca TRČ) - vzal niečo, na čo si aj druhý robil nároky
2. (násilím) oddeliť, odlúčiť: Ona sa tá ofca vedela ottrhnút (Dol. Súča TRČ)

odtrhnúť sa dok.
1. trhnutím sa oddeliť: Nakladáme ten piesog a nara_sa to otrhlo (Ležiachov MAR)
2. expr. uvoľniť sa od povinností, nájsť si čas: Takí doktor bi sa bou̯ otrhou̯ príz ho potchvíľou pozrieť (Ležiachov MAR)

odtrhnúť dk
1. čo trhnutím oddeliť niečo: nagprw gest to Secula vdielal, ze gest w nassim miestie ssloserzowi miessecz ottrhl (ŽK 1460); (poddaní Mateja Jóba) otrhli su mu (Jankovi Rišienovi) messiecz geho wlasny y s penezmi od pasu (LIPTOV 1570-80); na dolňgem dome w meste odtrhl witr okenyczu (DUBNICA n. V. 1730); ku kteremu (fatensovi) prissiel Bohussou sin a donesol k nemu gednu dinku, kteru otrhol w Štibiczkineg nowinkj (KRUPINA 1741)
2. čo, od čoho, z čoho, komu oddeliť, odlúčiť (obyč. násilím) niečo od niečoho: mezy mosty boly zahrady razom odtrhnute skrze Wah (TRENČÍN 1613); (voda) mrtwe tělá z cimteryna okoličánskeho wimlela, sem i tam porozhazowala, kterému ruku, nohu aneb hlavu otrhla (P. ĽUPČA 1635 E); kereho (dreva) jestli v čas pilnej potrebe furku takowy sedlak si od svej potreby odtrhne a odpreda (NAHÁČ 1786 LP); gmeno swe (krajina) dosahla od reki, ktera pri slupjch Herkulesa, temer na tom mjste, kterežto more Tharsis od welke Afriki odtrhlo, wpada (PT 1796);
x. pren ach, nagweseléggssá propast, nessacowanych rózkoss odtrhni a zatop w sebe dussu mu (BlR 18. st)
F. y od ust swych bych odtrhl (SiN 1678) o obmedzení; odpowety dala (striga), že sa nyebogi nyst, lebo ona treba si len na kameny sadnye, gesti, pity budye maty, a ginssi treba si hrdlo otrhnye, nyist nyebudye maty (KRUPINA 1722) čo aj dušu vypustí od roboty; dostyi a mnoho na dobrom menye a to Iuda Levaički odtrhla (KRUPINA 1734) o utŕhaní na cti; protož odtrhni Iázone, gesli chcess činiti maudre, od tak nesstastneho prahu nohu swau (HI 18. st) vzdiaľ sa
3. koho prudkým pohybom, rýchle odtiahnuť niekoho: opet gu otrhnul tenže p. pater a po druhykrat geg zaucho dal (LIPTOV 1749); (sv. Alžbeta) tak pilna, ustawiczna bila, ze sluzebniczkj ledwj otrhnut mohlj (Káz 18. st)
4. čo od čoho expr dať dolu trhnutím, sňať, strhnúť niečo: žoldnery ssarlat tento od tela geho (Kristovho) preswateho odtrhlj a oddrapalj (SP 1696)
5. čo (o majetku) odňať, odcudziť, oddeliť niečo: abi ste na instantij vrozeneho pana Michala Bacha z Dezericz ssly a ponukly penezmy vrozeneho pana Melichera Borcziczkeho z Borczicz od zahrady, kteraz prynalezy a odtrhnuta bila od bachowskeho dworu (TRENČÍN 1590); ponewadz slussna a sprawedliwa wecz gest, abi roli takowe, ktere predtim yak roli od gruntow sedlaczkich bili odtrhnute, bili zase k nim pripogene (ŽILINA 1622); ty giste zeme kde gsu aneb kam ge ktera strana odtrhnuti usylowala, to nech ohledagj wedle signatur (BYTČA 17. st); Jeho Osswicenost bude prawo drzat z pany Vrbowanmy o naš chotar steruskj, nebo nasilne chtegu s tohoze našeho chotara welku čzast odtrhnut (ŠTERUSY 1738)
6. odkiaľ (o vojsku) odtiahnuť (od mesta): taky vam y to oznamujem, kterak pohan tureczky jyz od Widnie odtrhl, vida mocz velykau lydu (BRATISLAVA 1529 SLL); (Gréci) odtrhli tedi od mesta Athen a na wysoke more powolnym powetrjm wplynuli (HI 18. st)
7. čo čomu, z čoho odpočítať, odrátať niečo: zatim kdy na skazu taže chalupa pryssla, dedina wislala urad, abi takowu chalupu ssaczowalj, ktereg nicz waczu sumu toljko flor 10 odtrhlj (TURIEC 1648); drobnemu statku ma se czena otrhnut a do meskeho mlina wziat (JELŠAVA 1679); tak potom otrhly z tegi sumi na tie syroti f 16 (ŽIAR n. H. 1715); prinucena sem bila k tegže pohrebneg potrebe s tich wipugčenjch penezj odtrhnutj a werencowj poslednj počestnost učinity (PUKANEC 18. st)
8. čo čomu náhle prerušiť súvislosť niečoho, urobiť koniec niečomu:
L. o. koniec čomu práv uzavrieť, skončiť nej. právnu záležitosť: nebo nam tak prikazal pan hlauny isspan nass, aby sme any samy na pasienkoch z Nowanmy nepasly, pokud se neodtrhne konecz rozepry (TRENČÍN 1693); nebude mnye a mogim predepsanim sloboda o ten statek ze zadnim ginšim konat a gednat pokudkolwek prawotnim spusobom koniecz sa neodtrhne teg weczy (N. MESTO n. V. 1745)
9. koho, čo od koho, čoho odvrátiť, odpútať, odvábiť, odhovoriť niekoho od niekoho, niečo od niečoho: od nemilosrdenstwy nas odtrhnuty muže w pekelnem ohny kričicy bohač (Le 1730); wssak predce (diabol) se usyluge o to, aby kterjchkoliwek muže odtrhnuti, od Boha odtrhol (LKa 1736); odtrhnuti máme srdca nasse od zemských dobrých wěcy (WP 1768); odtŕhať, odtrhávať, odtrhovať ndk
1. k 1: Ssteffan Wawrykowych z Podhorya w tomže kasstily, kdy plech odtrhal ze dwery, naspatek spadel a tak nohu zlamal (VISOLAJE 1660); čipky pak na golyerach ssikowe gak na mužskem, taky na ženskem, ano y na pannenskem pohlawy spolu y s wiazanym na ssatach (desiatnici) abi odtrhawaly (KLÁŠTOR p. Z. 1725); czo klynom pribite se nachadzy, gako su dwere, okna, powaly a tem podobne weczy a kusy odtrhowati a marniti sloboda nebude (FOLKUŠOVÁ 1731); defringo: odlamugem, odtrhám, objram; decerpo: objrám, utrhám, odtrhám (KS 1763); potom listj odtrhowat, wrssy žinat, abi same owotcj stalo a zrelo, slowem taka praca gest potrebna we winicach (SQ 1781)
2. k 2: po tem, kdy Vah odtrhel se od Dobreg, tak ty wrbyny po kusv odtrhawal (T. TEPLÁ 1634); pany gegich od dediny gich (poddaných) neodtrhagu, gako tez richtar gich gako slobodnikow ne gako sedlakow sudy (LEDNICA 1663 E); k poslednjm sylabam někdy přidáwagj se tě, že, sy, li, někdy pak odtrhuge a wynecháwa se litera (MZP 1696); Layta (potok) odtrhuge Uhersku od Rakusow (KrP 1760); který (stav života) gich (synov) w celým gegich žiwote od gegich familij odtrhuge (SO 1785)
F. expr odtŕhať hrdlo hrdlačiť, ťažko pracovať: a to fatens odtel wi, ze unho hrdlo odtrhal a unho robiwal; fatens to doklada, že gednu truhlu remennu zelezom obitu od pana Jankovitha z Ondregom, bratom svogim, do sveho domu nosil a dost hrdla odtrhaly s tu gistu truhlu, že yu čzasto prenassaly, ktera bola welmi tasska (JASENICA 1704); pre (dlžobu) swe hrdlo pritom neotrhala ona, ale gen zdaleka na to hledela a nekde w kute se wywalowala (PUKANEC 1794)
3. k 3: retraho: naspátek táhnem, odtahugem, odtrhám, cúffám se (KS 1763)
4. k 4: destringo: strhám, odtrhám, rukama utrhám, obrážam, stahugem (KS 1763)
5. k 5: (v Bystrici zeme) nemagy se od tich domow odtrhowaty (P. BYSTRICA 1506); pri poddanych našich nech tež pilny pozor da (úradník), aby luky, kopanice a role od gruntuv sedlackych a hoštackych neodtrhovali (VRŠATEC 1683 U2); wyprawil se Srssen od mesta z lysty, žeby mesto nasse od toho (conscriptio colonicalium) bilo eximowane a že by y Zawodie od mesta neodtrhalj, poslalo se p. hlawnemu jspanowy tetrowy dwa welike a geden par jariabkow (ŽILINA 1697); ktere su kusy (zeme) po tych hoštakoch najlepšje, takove seju na pansku stranu zaujate a k tomu nam odtrhaju najlepši grunt richtarsky (H. BREZNICA 1773 LP); za času pana welkomožneho reqvirensa kossariska od hole sa neodtrhawaly (BELÁ 1779)
6. k 8: (Boh) žiwot odtrha, mjlost odgjma, z nebes wywyra (SK 1697)
7. k 9: welice hressy otec, gestly mu (dieťaťu) sekeru misto knihy a pera do ruky dawa a od sskoly ho odtrhawa (CO 17. st); alienor: odrazugi, odtrhugi (WU 1750); w prawdě marná chwála odtrhuge od prawé sláwy (KO 1782); odtrhnúť sa
1. trhnutím časti sa oddeliť: nassiel sem se z Jankom Srnkom na trhu, pryduce k nemv, žertom yal sem ho za geho messtok y odtrhol se mu (S. ĽUPČA 1613); kdyby pondusy z hodin nekedy se otrhly (DUBNICA n. V. 1723); odtrhla sa jim pluhová deska (AD 18. st)
2. odkiaľ oddeliť sa, vzdialiť sa: a potem kdy se Wach otrhel, vzywaly sme spoleczne tu zygotth (TRENČÍN 1583); (syn) hned yako se od sskoly odtrhol, nechcel mne otcze sweho w pocztiwosty mitj (ŽILINA 1648 expr) prestal študovať; kdy se zessly z yakimisy dwema chlapy z Morawy, tam po salassow postawaly a odtud Martin Skytowsky z bratom swym Janem newy kde se od nych odtrhly a obratily (ILAVA 1651); wssetek-ly krdel lichwy belusskeg za kopcze bol prehnaty czy-ly len try kusy se otrhly a ku kopczom pribehly (BELUŠA 1763); neporádny mylownik priležitost wydicze, chticz potágemné panenku posskwrnit, z polowky se odtrhl, do zámku se wrátyl (PeP 1770)
3. od koho, od čoho odvrátiť sa od niekoho, zriecť sa niečoho, prerušiť spojenie s niekým, s niečím, zanechať niečo: pakli se dokonca odtrhnuty chtegy, mi priczina negsme tehoto od cirkwe nasseg proseckeg odsstipeny gegich (poddaných pánov Kubínskych) (PROSIEK 17. st); (Luther) len se od gednoti cyrkwe odtrhel (DuH 1723); učastni baudem wsseho dobreho, gestli se od tebe (Bože) neodtrhnem (PP 1734); bez hiru wsseckich ginich aposstoluw len se nahlo (Judáš) odtrhnul a ponewač wedel, že Krista dawno na smrt hledagu knižata, pristupil k nim (SJ 1783)
4. od koho odchodom opustiť spoločné hospodárenie s niekým, oddeliť sa, vyčleniť sa z niečoho: otecz magicze dwuch bratow, ktery grunt držaly, odtrhnul sa od nich (P. BYSTRICA 1735); druhy (kráľ) Fylipp, sspanielsky kral, spogel gu byl (Luzitaniu) ku kragne sweg. Potem pod Fylippom sstwrtim roku 1640 odtrchla se pod wudcem aryganskim (KrP 1760); odtŕhať sa, odtrhávať sa, odtrhovať sa
1. k 2: abi sa (kráľ) i na okamžeňi od práci ňeodtrhawal (DS 1795)
2. k 3: chcem swornost, wernost, poslussnost, tagnost a poddanost zachowati a od poctiweho mesta w njčem se nelučiti, ani odtrhawati (P. ĽUPČA 1654); naduty pyssnýky počestnostam a hodnostam swogym slauzá gak Bohu swemu proto, že pre teto od praweho Boha se odtrhugu (PP 1734); kterykól. takí hrjssnjk k ny (Márii) se s pobóžnú počestnosťú uteká, žádnym spúsobem sa neodtrhá od ďabla pekelného; od zahalčiwych zábavek múdro seba odtrhag (BlR 18. st)
3. k 4: pristupili pred nas a zuplnu radu nassu Cedilko z Matulom Mategem, ze se stala kupia medzi nimi, ze Matula Mateg kupil od Cedilki pul stwrt f 24 a ze se ode dworu neodtrhugu (SLIAČE 1600); nektery pany compossessorowe panu instansowy to mluwili, že kdy se Geho Milost od společenstwa odtrhawa a mluwy, že geho Milosty na wlastnim nik nezabrany past (VRÚTKY 1730); než po smrty geho (Mateja Korvína) tyto prowincie od kragni vherské hned gedna po druhe odtrhugj se preč (MVP 18. st)

otrhnúť p. odtrhnúť