odtieň -a, odtienok -nku/-nka m.
1. jemné odstupňovanie (farby, intenzity ap.): jasné o-e, o-y červene; príjemný o. hlasu; štylistický o. slova
2. malá miera niečoho, náznak, nádych: o. irónie, výčitky (v hlase)
odtienok -nku/-nka pl. N -nky m. 1. ▶ málo odlišný stupeň sýtosti istej farby, odtieň: farebné odtienky vo vlasoch; najrozmanitejšie odtienky fialovej; belasá farba sa niekedy chápe ako o. modrej; Ženy lepšie rozlišujú odtienky farieb. [VNK 2010] 2. ▶ jemný rozdiel v zafarbení, intenzite, výraznosti hlasu, zvuku, tón: odpovedať s odtienkom urazenosti, irónie; v hlase badať odtienky rôznorodých citov; skúmal odtienky jej hlasu; nevidiaci rozlišujú najmenšie odtienky zvukov 3. ▶ jedna z čiastočne rozdielnych podôb nejakého javu, prejavu: odtienky ľudského správania a myslenia; humor rozličných odtienkov; zobraziť všetky odtienky ľudskej povahy; prevzaté slovo nadobudlo niekoľko významových odtienkov; sebectvo všetkých odtienkov a stupňov [Anton Hlinka]
finesa jemná a dôvtipná podrobnosť • jemnosť: právnické finesy, jemnosti • hovor.: fajnovosť • fajnota: vychutnať všetky fajnovosti hereckého prejavu • jemnôstka • odtienok
náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrky • znak: znaky strachu • známka: ukázali sa prvé známky odporu • znamenie: horúčka je znamením choroby • kniž. symptóm: symptómy hystérie • lek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmu • záblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevu • tieň: v očiach má tieň smútku • prídych: prídych irónie v hlase • príchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkosti • závan: závan vône lesa • iskra • lúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádeje • nádych: nádych nedôvery • odtieň • odtienok: odtieň, odtienok výčitky • prízvuk: veliteľský prízvuk v hlase • zafarbenie • ladenie • ráz: lyrické zafarbenie, ladenie básne • tón: žartovný tón • nábeh • tendencia: nábeh na riešenie • kniž. zásvit • zastar. zádych (Kukučín) • zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav) • názvuk (Chorvát)
odtienok 1. p. náznak 2. p. odtieň 1
odtieň 1. jemné odstupňovanie medzi javmi toho istého druhu • odtienok: jasné odtiene, odtienky červene • nádych: bronzový nádych pokožky • kniž. nuansa: významová nuansa • tón: pastelové tóny izby
2. p. náznak
odtieň, -a i odtienok, -nku/-nka m.
1. rôzny stupeň svetlosti al. tmavosti istej farby, jemné rozlíšenie, odstupňovanie farby, nádych: zlatožltý, fialový o., tmavší al. svetlejší o., farby najpestrejších o-ov, farebné o-e; lúče krvavých odtieňov (Švant.); V koberci je votkaných 600 farebných odtienkov. (Heč.)
2. jemný rozdiel v sile, výraznosti a farbe zvuku al. hlasu: jemné, muzikálne o-e (o-y), o-e (o-y) hlasu;
3. jemný rozdiel medzi vecami al. javmi toho istého druhu: najjemnejšie o-y citov, významové o-e (o-y); V jeho (Drakovom) pohľade je akýsi odtienok pokory. (Chrob.) Neušiel mu sebamenší odtieň nových zákonov. (Vlč.) Vítal ho s odtienkom sklamania. (Fr. Kráľ);
odtieňový príd.: o-é farbivá
(jeden) odtienok; (bez) odtienka; (k) odtienku; (vidím) odtienok; (hej) odtienok!; (o) odtienku; (s) odtienkom;
(štyri) odtienky; (bez) odtienkov; (k) odtienkom; (vidím) odtienky; (hej) odtienky!; (o) odtienkoch; (s) odtienkami;