odtieň -ňa pl. N -ne G -ňov m. 1. ▶ rôzny stupeň farebného tónu, jasu a sýtosti tej istej farby: svetlejší o. zelenej farby; tmavší o. nábytku; dlažba z rôznych odtieňov červeného kameňa; vhodný o. rúžu; zvoliť si správny o. farby na vlasy; obľubuje všetky odtiene modrej; belasá farba oblohy s ružovkastým odtieňom [V. Šikula]; Opadnutá tvár nadobúdala sivý odtieň. [K. Lászlová] 2. trochu kniž. ▶ jemný rozdiel v zafarbení hlasu, zvuku, odtienok: rozoznať rozličné odtiene smiechu; odpovedať s odtieňom výčitky; poznamenať s nenápadným odtieňom irónie v hlase; Dobre poznám odtiene tvojho hlasu. [J. Fekete]; Zdalo sa mu, že zvonenie stíchlo, ale to len tu medzi múrmi mal jeho zvuk iný odtieň. [P. Jaroš] 3. trochu kniž. ▶ čiastočne rozdielna podoba nejakého javu, prejavu, odtienok: známa vôňa so zvláštnym odtieňom; Všímala si rozdiel v odtieňoch správania k nim a k nej. [J. Lenčo]; Vnímať jemnejšie odtiene dobra a zla. [L. Ballek]; [reakcia], v ktorej bol akýsi mierny odtieň vzdoru a nesúhlasu [S. Rakús] ▷ odtienik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: jemné odtieniky rúžu; množstvo odtienikov sivej; už máme len posledný kúsok v tomto odtieniku