odtieň -a, odtienok -nku/-nka m.
1. jemné odstupňovanie (farby, intenzity ap.): jasné o-e, o-y červene; príjemný o. hlasu; štylistický o. slova
2. malá miera niečoho, náznak, nádych: o. irónie, výčitky (v hlase)
odtieň -ňa pl. N -ne G -ňov m. 1. ▶ rôzny stupeň farebného tónu, jasu a sýtosti tej istej farby: svetlejší o. zelenej farby; tmavší o. nábytku; dlažba z rôznych odtieňov červeného kameňa; vhodný o. rúžu; zvoliť si správny o. farby na vlasy; obľubuje všetky odtiene modrej; belasá farba oblohy s ružovkastým odtieňom [V. Šikula]; Opadnutá tvár nadobúdala sivý odtieň. [K. Lászlová] 2. trochu kniž. ▶ jemný rozdiel v zafarbení hlasu, zvuku, odtienok: rozoznať rozličné odtiene smiechu; odpovedať s odtieňom výčitky; poznamenať s nenápadným odtieňom irónie v hlase; Dobre poznám odtiene tvojho hlasu. [J. Fekete]; Zdalo sa mu, že zvonenie stíchlo, ale to len tu medzi múrmi mal jeho zvuk iný odtieň. [P. Jaroš] 3. trochu kniž. ▶ čiastočne rozdielna podoba nejakého javu, prejavu, odtienok: známa vôňa so zvláštnym odtieňom; Všímala si rozdiel v odtieňoch správania k nim a k nej. [J. Lenčo]; Vnímať jemnejšie odtiene dobra a zla. [L. Ballek]; [reakcia], v ktorej bol akýsi mierny odtieň vzdoru a nesúhlasu [S. Rakús] ▷ odtienik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: jemné odtieniky rúžu; množstvo odtienikov sivej; už máme len posledný kúsok v tomto odtieniku
náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrky • znak: znaky strachu • známka: ukázali sa prvé známky odporu • znamenie: horúčka je znamením choroby • kniž. symptóm: symptómy hystérie • lek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmu • záblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevu • tieň: v očiach má tieň smútku • prídych: prídych irónie v hlase • príchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkosti • závan: závan vône lesa • iskra • lúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádeje • nádych: nádych nedôvery • odtieň • odtienok: odtieň, odtienok výčitky • prízvuk: veliteľský prízvuk v hlase • zafarbenie • ladenie • ráz: lyrické zafarbenie, ladenie básne • tón: žartovný tón • nábeh • tendencia: nábeh na riešenie • kniž. zásvit • zastar. zádych (Kukučín) • zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav) • názvuk (Chorvát)
odtieň 1. jemné odstupňovanie medzi javmi toho istého druhu • odtienok: jasné odtiene, odtienky červene • nádych: bronzový nádych pokožky • kniž. nuansa: významová nuansa • tón: pastelové tóny izby
2. p. náznak
odtieň, -a i odtienok, -nku/-nka m.
1. rôzny stupeň svetlosti al. tmavosti istej farby, jemné rozlíšenie, odstupňovanie farby, nádych: zlatožltý, fialový o., tmavší al. svetlejší o., farby najpestrejších o-ov, farebné o-e; lúče krvavých odtieňov (Švant.); V koberci je votkaných 600 farebných odtienkov. (Heč.)
2. jemný rozdiel v sile, výraznosti a farbe zvuku al. hlasu: jemné, muzikálne o-e (o-y), o-e (o-y) hlasu;
3. jemný rozdiel medzi vecami al. javmi toho istého druhu: najjemnejšie o-y citov, významové o-e (o-y); V jeho (Drakovom) pohľade je akýsi odtienok pokory. (Chrob.) Neušiel mu sebamenší odtieň nových zákonov. (Vlč.) Vítal ho s odtienkom sklamania. (Fr. Kráľ);
odtieňový príd.: o-é farbivá
(jeden) odtieň; (bez) odtieňa; (k) odtieňu; (vidím) odtieň; (hej) odtieň!; (o) odtieni; (s) odtieňom;
(štyri) odtiene; (bez) odtieňov; (k) odtieňom; (vidím) odtiene; (hej) odtiene!; (o) odtieňoch; (s) odtieňmi;