odtiaľ zám. ukaz. príslov. ukazuje al. odkazuje na východisko deja vzdialené od podávateľa, odtadiaľ, stadiaľ: šiel na poštu a o. zatelefonoval
● o. potiaľ treba poznať mieru
odtade ↗ odtiaľ
odtadiaľ ↗ odtiaľ
odtiaľ, zried. odtadiaľ, odtade zám. ukazovacie príslovkové ▶ ukazuje al. odkazuje na konkrétne miesto, obyč. vzdialené od hovoriaceho, ktoré je východiskom deja, al. na začiatočnú hranicu v danom priestore, z toho miesta, z tej strany; syn. stadiaľ, stade: pozrel doprava a nespúšťal o. zrak; rozhodli sa, že o. odídu; dávam vám päť sekúnd, aby ste o. vypadli; bývali sme v mestečku a o. sme robili výlety do okolia; Paťo vliezol do bazéna. Nemal ho kto odtiaľ vyhnať. [D. Kováč]; On robil pomocného skladníka. Na JRD potrebovali účtovníka, tak odtade ho stiahli na družstvo. [R. Dobiáš] ◘ fraz. odtiaľ potiaľ toto už nie je primerané, vhodné, treba poznať mieru, všetko má svoje hranice
odtiaľ ukazuje al. odkazuje na východisko deja obyč. vzdialené od hovoriaceho; z toho miesta • odtade • odtadiaľ: odtiaľ, odtade, odtadiaľ to už nie je ďaleko • stade • stadiaľ: stade, stadiaľ mu pribehli na pomoc • hovor.: stamodtade • stamodtiaľ • stamodtadiaľ: stamodtade, stamodtiaľ, stamodtadiaľ sa človek tak ľahko nedostane • hovor.: tamodtade • tamodtiaľ: tamodtade, tamodtiaľ sa vyrojili osy • hovor.: odhentade • odhentiaľ • odhentadiaľ: odhentade, odhentiaľ, odhentadiaľ prileteli divé husi • poet. zastar. stiaď (Horal, Hviezdoslav)
odtiaľ prísl.
1. z toho miesta, stade, stadiaľ, odtadiaľ: Odtiaľ zas sa (chodník) dvíha hadovite hore kopcom. (Kuk.) Poodišiel na cestu a rýchlym krokom ponáhľa sa odtiaľ. (Tim.) Odtiaľ do Vranova trvala cesta pol hodiny. (Urb.)
2. z toho, od toho: Ich chudoba odtiaľ prichádza, že sa dajú Adamovi za nos vodiť. (Kal.)