Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odstaviť dok.

1. postaviť na iné miesto: o. hrniec zo sporáka; o-ený jedálny vozeň (na inú koľaj)

2. vyradiť (z prevádzky): o. stroj, auto; o. sídlisko (od dodávok vody)

3. prestať kŕmiť materským mliekom, odlúčiť: o. mláďa

4. hovor. zbaviť funkcie, postavenia ap.: o-ený generál;

nedok. odstavovať

odstaviť -ví -via odstav! -vil -viac -vený -venie dok.

odstaviť -ví -via odstav! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ (pri varení) premiestniť nádobu nabok, preč z tepelného zdroja, odtiahnuť, odložiť; ukončiť tepelnú úpravu jedla: o. panvicu zo sporáka; stíšiť plameň a o. nádobu nabok; hrniec odstavte a nechajte desať minút postáť; dochutiť polievku, o. a priliať smotanu; víno musíme o. pred začatím varu; kašu odstavíme z ohňa; špenát podusíme, po odstavení pridáme nastrúhaný syr; V kávovare bublala káva. Odstavila ho, zahasila plyn. [K. Lászlová]
2. (čo (kde; kam)) ▶ nechať stáť motorové vozidlo al. iný dopravný prostriedok mimo jazdných pruhov komunikácie, zaparkovať; syn. odparkovať: o. auto na parkovisku, pred firmou; stojan na odstavenie bicykla; šofér stihol o. kamión na okraji cesty
3. (čo (kde; kam)) ▶ spôsobiť, aby sa motorové vozidlo al. iný dopravný prostriedok prestali pohybovať (kvôli kontrole, pri riadení premávky a pod.), zastaviť: mestskí policajti odstavili vozidlo; polícia odstaví auto na diaľnici; policajná kontrola odstavila motorku na krajnicu
4. (koho (od čoho)) ▶ (o dojčiacej matke) prestať dávať dieťatku, dojčaťu materské mlieko, prestať dojčiť: o. dieťa od prsníka; mamička sa rozhodla synčeka o. od nočného dojčenia; predčasné odstavenie dieťaťa
5. (čo (od čoho)) ▶ naučiť zvieracie mláďa (cicavca) prijímať inú potravu ako materské mlieko (nepripustením k matke), odlúčiť: o. jahňatá; po ôsmich týždňoch o. mačiatka od matky; čerstvo odstavené šteniatka; predávať býčka odstaveného druhý mesiac od kravy
6. (čo) ▶ prerušiť (dočasne al. natrvalo) z nejakého dôvodu činnosť, chod, fungovanie stroja, zariadenia, objektu, podniku, vyradiť z prevádzky, urobiť neprístupným, uzavrieť: o. neperspektívne prevádzky; o. pre poruchu jeden blok elektrárne; pre zlý stav o. most, tunel; pre husté sneženie museli o. dopravu cez Donovaly; po úniku ropy z ropovodu načas odstavili ťažbu; z technických príčin načas o. kúrenie a teplú vodu v dome; pred odchodom na dovolenku odstavte klimatizáciu; hrozí definitívne odstavenie výroby ▷ žel. odstavené vozne prázdne, prevádzkyschopné vozne, ktoré sa dočasne nepoužívajú
7. (čo (komu); koho, čo od čoho) ▶ odpojením zdroja prerušiť al. zastaviť dodávku nejakého média, energií, vy­pnúť, uzatvoriť: o. prívod pitnej vody; o. neplatičom elektrinu, neplatičov od elektriny; sklárne sú odstavené od dodávok plynu
8. šport. (koho (od čoho)) ▶ (v kolektívnych hrách) obrannou aktivitou neumožniť súperovi pokračovať v útočnej činnosti: o. pred bránkou útočníka; o. hráča od lopty, od puku; domáci neboli schopní o. súpera pod košom; odstavil protihráča telom a vystrelil od modrej čiary
9. hovor. (koho) ▶ dosiahnuť, docieliť, aby niekto proti svojej vôli stratil postavenie, vplyv, prestal sa presadzovať, vyvíjať: o. investigatívnu novinárku; režim odstavil tvorcov od aktívnej práce; pracovníka môžu na rok a pol o. mimo činnej služby; Popri Verone prechádza s víťazoslávou v očiach, odstavila konkurentku. [V. Švenková]
10. hovor. (koho, čo od čoho/z čoho) ▶ zapríčiniť, spôsobiť stratu ďalšej možnosti (pokračovať v niečom, robiť niečo, mať podiel na niečom): o. dočasnú vládu od moci; úraz ho odstavil od športu; prehra definitívne odstavila klub z hry o štvrťfinále; od podpisu zmluvy ich môžu ešte odstaviť konkurenčné firmy [HN 2012]
11. hovor. (čo) ▶ prestať používať: o. načas parfumované mydlo, lebo vysušuje pokožku
◘ fraz. odstaviť niekoho od kormidla zbaviť niekoho moci, riadiacej funkcie, vedúceho postavenia; expr. odstaviť niekoho od koryta pripraviť niekoho o finančne výhodné postavenie, o moc odstaviť niekoho, niečo na slepú/vedľajšiu koľaj a) spôsobiť, že niekto, niečo sa stane nedôležitým, nepotrebným b) nevenovať niekomu, niečomu dostatočnú pozornosť; odstaviť niekoho z hry o niečo vylúčiť niekoho z možnosti podieľať sa na niečom
▷ nedok. ↗ odstavovať

odstavovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ (pri varení) premiestňovať nádobu nabok, preč z tepelného zdroja, odťahovať, odkladať; končiť tepelnú úpravu jedla: o. kávovar; odstavuje na zem veľký zavárací hrniec; odstavujú hrniec z platničky; varené víno sa nevarí, odstavuje sa z plameňa, keď sa vytvorí „retiazka“ jemných bubliniek; keď káva natiekla asi do polovice nádobky, odstavujem ju z plameňa
2. (čo (kde; kam)) ▶ nechávať stáť motorové vozidlo al. iný dopravný prostriedok mimo jazdných pruhov komunikácie, parkovať: o. kamión na krajnicu; o. autobusy na záchytných parkoviskách; vodiči často odstavujú svoje autá na trávnikoch alebo chodníkoch; odstavuje motorku pod prístreškom; O pol hodiny už odstavoval auto na poľnej ceste medzi kukuricou. [L. Ballek]
3. (čo (kde; kam)) ▶ spôsobovať, aby sa motorové vozidlo al. iný dopravný prostriedok prestali pohybovať (kvôli kontrole, pri riadení premávky a pod.), zastavovať: muži zákona na oboch stranách cesty odstavovali vozidlá; polícia tu odstavuje nákladné vozidlá v pravom jazdnom pruhu
4. (koho (od čoho)) ▶ (o dojčiacej matke) prestávať dávať malému dieťatku, dojčaťu materské mlieko, prestávať dojčiť: o. dvojročného synčeka; priskoro o. deti od prsníka; matka ich dojčila jeden rok a odstavovala ich postupne
5. (čo (od čoho)) ▶ učiť zvieracie mláďa (cicavca) prijímať inú potravu ako materské mlieko (nepripúšťaním k matke), odlučovať: postupne o. žriebätká; neodporúča sa odstavovanie šteniatok od sučky pred dovŕšením štyroch týždňov
6. (čo) ▶ rušiť, prerušovať (dočasne al. natrvalo) z nejakého dôvodu činnosť, chod, fungovanie stroja, zariadenia, objektu, podniku, vyraďovať z prevádzky, robiť neprístupným, uzatvárať: postupne o. a modernizovať jadrové elektrárne; o. na zimu v chate vodovod; v oceliarni odstavujú pec vždy na niekoľko dní; výrobca začal o. výrobu; pri silnejšom vetre odstavovali lanovku; pri preprave nadrozmerného nákladu sa odstavuje diaľnica; načo o. most, keď sa na ňom nerobí?; najdrahší a najčastejšie odstavovaný tunel; Pokiaľ organizujeme jarmoky, tak musíme odstavovať dopravu v centre mesta. [VNK 2003]
7. (čo (komu); koho, čo od čoho) ▶ odpájaním zdroja prerušovať al. zastavovať dodávku nejakého média, energií, vypínať, uzatvárať: o. dodávky plynu; o. kúrenie; elektrárne odstavujú neplatičom elektrickú energiu, neplatičov od elektrickej energie; v lete odstavujú na niekoľko dní v domoch teplú vodu
8. šport. (koho (od čoho)) ▶ (v kolektívnych hrách) obrannou aktivitou neumožňovať súperovi pokračovať v útočnej činnosti: nedokázali o. súpera od puku; dobre odstavuje hráča pod košom; dôsledne bránili, odstavovali hostí od lôpt; odstavovanie protihráča telom
9. hovor. (koho) ▶ dosahovať, docieľovať, aby niekto proti svojej vôli stratil postavenie, vplyv, prestával sa presadzovať, vyvíjať: Počul som, prosím pekne, pán inžinier, že vás, tak povedať, odstavujú. [V. Mináč]
10. hovor. (koho, čo od čoho/z čoho) ▶ zapríčiňovať, spôsobovať stratu ďalšej možnosti (pokračovať v niečom, robiť niečo, mať podiel na niečom): o. parlament od dôležitých rozhodnutí v krajine; strana ho odstavuje od informácií; systém prideľovania dotácií odstavuje od peňazí malé firmy; Platón starých považuje za vhodných pre zákonodarstvo, Aristoteles, naopak, upozorňuje na pokles intelektu a odporúča odstavovať ich z verejného života. [Týž 2010]
11. hovor. (čo) ▶ prestávať používať: pomaličky o. počítač a chodiť medzi ozajstných ľudí
▷ dok. ↗ odstaviť

odstaviť, -í, -ia dok.

1. (čo) odtisnúť, odložiť, odtiahnuť niečo niekde postavené: o. kotol, o. hrniec (pri varení), o. rebrík; Odstavila obed zo sporáka. (Zgur.); pren. (Julo) odstavil Hanu vo svojej mysli do kúta (Gráf) prestal na ňu myslieť.

2. (koho) zbaviť niekoho moci, vplyvu odstrániť: o. ozbrojených esesmanov (Karv.); Začal sa boj, v ktorom sa silnejší usiluje slabšieho odstaviť. (Gráf)

3. (čo) vyradiť z prevádzky: o. pec (Hor.);

4. (čo) prestať dávať dieťaťu, mláďaťu materské mlieko a priúčať ho normálnej potrave: matka odstaví dieťa (od prsníka); Odkedy (kozľa) odstavili, bráva ho Juro na pašu. (Ráz.-Mart.);

nedok. odstavovať, -uje, -uje

odstaviť dok.
1. csl odložiť niečo inam, postaviť na iné miesto: Iďem obed octaviť, bo je už uvarení (Revúčka REV); Keď začňe mléko vreť, hňeď ho octav! (Lapáš NIT); octavit hrnec ze šporhelta (Lukáčovce HLO); Octacila harnek (Dl. Lúka BAR)
2. csl prestať kŕmiť materským mliekom, odlúčiť (o človeku i zvierati): Matka octavila ďieťa ot prsu (Mošovce MAR); Ke_ca prasce octaveli, davalo sa im žrať, abi sa naučeli (Riečnica KNM); Maľe praśeta cicaja, kim jih ňeoctavia (Dl. Lúka BAR); octaviť ťeľa (Kaľamenová MAR)
3. csl prerušiť, ukončiť pôsobenie niečoho: Octau to (zahamované) zadnuo koľeso, ľebo je tu už rovňejši (Kokava n. Rim RS); Ze suda vitáhnúl pálené sklenním zlodzejom, potáhel, potom zespotku prstom occtavel a potom do flaški púščal dolu (Pruské PCH); Stroj octavila a ruki staľi (Úbrež SOB)
4. expr. prekaziť niekomu niečo, zbaviť pozície: Jak ho piekňe octaviu̯! (Brodské SKA)

odstaviť dk
1. čo (od čoho) vziať a postaviť na iné miesto, odložiť: toto wssecko we wode war, potom od ohne odstaw; woda musi se od ohne odstawiti (RTA 17. st);
x. pren žeby sme se pri sude znameni s. križe nezlekli, a to znameni nas samo nesuczilo, že sme ho oharscili, tupili, s kacirmi odstawili (SJ 1770) vzdali sa ho; poslal sy (Pane) ho (Ježiša), ktery by knjža tmawost dole zrútil a po polámanych sylách neprytelúw nassych y ohniwy wúz odstawil (BlR 18. st) odstránil zlo
2. práv koho od čoho zbaviť moci, nároku niekoho na niečo: yaknahle pany Eszterhasowya na vrek dostaly Badyn, že hnedky odstawyli Prssancou od chotara badynskiho (ŠTIAVNIČKA 1676); (Lehôtčania) y zrubaly dolu duby, ness kdy se Babinczy dowedely, odstawily gich od tich gistich dubou (KRUPINA 1691); stalo se, že nas i od toho siatia pan Foglar Janoš odstavil a všecko zobral (DOMANÍKY 1784 LP); Georg. Hoszecz odstawen byl od oranga dalsseho u Wrby pod Stražow; a predce neposluchol, ale y tohoto roku zasgal (PONIKY 1793)
3. adm úradným zásahom dať pod obstávku, nariadiť obstávku: Wassy Welikomožnost prosim, žebi mne racžila navčženi dati strany toho wina, ktere gest odstawene pod horami, kterak se mame k tomu chowati (M. JÁN 1611)
4. koho od čoho prestať kŕmiť materským mliekom niekoho, niečo, odlúčiť od pŕs al. ceckov niekoho al. niečo: kdy se deti odstawia, giste pagačiky piect, ktere se gim wždy do napoge klasti magi (RTA 17. st); proti widany savich telat, ktere se w tomto 1733 roku odstavilj (BÁNOVCE n. B. 1733); depello: od ceckuw odstawiti, odlúčiti (KS 1763)
5. čo od čoho zbaviť niečoho (zlého, nežiaduceho), zabrániť niečomu: chceme, aby skrz primluwu tohoto swateho Wendelina Pan Buh nass stateček nemocnj uzdrawil, nakazliwu psotu a dalssy ag odstawil, ode wsseg zleg prihody zachowal a zachranil (KT 1753); -ovať ndk k 1: samoveo: osobitňe kladem, na stranu kladem, odstawugem, odtahugem; amoveo: odstawugem, odstrkam, na stranu odkládám (KS 1763); Barbara hrnce odstavovala (PV 18. st); k 2: panj nas odstawugj od chotara (CINKOTA 1714); na to hledjce my od kupy Kowač Iana odstawugeme (KRUPINA 1737); to zná (svedok), že tu gistu luku Gyuro Breznyan pokosil, ale ze nezná, žeb by ho bil kdo od neg odstawowal (Č. BREZOVO 1748); k 3: daly sme dwum hainikom, kdy chodily po dedinach od pastwi odstauwat, d 12 (KRUPINA 1709); k 4: ablacto: odstawugem od prs, odsaďugem od ceckúw (KS 1763)