Slovenské slovníky

odstúpiť -pi -pia odstúp! -pil -piac -pený -penie dok. 1. (od čoho, od koho; kam; ø) ▶ odísť o kúsok ďalej, stať si bokom, poodísť: o. nabok, dozadu; o. od okna, odo dverí; o. kúsok, pár krokov; odstúpila k stene, aby nezavadzala; Odstúpte, prosím, trochu, páni, aby som k mikrofónu mohol pozvať dnešnú hlavu obce. [P. Vilikovský]; Odstúpil odo mňa, akoby som mala chytľavú chorobu. [D. Kapitáňová]
2. (čo (komu, čomu)) ▶ vzdať sa niečoho v prospech niekoho, prenechať niečo niekomu, prepustiť, dať: o. obchodné priestory; mesto odstúpilo investorom park za veľmi nízku cenu; odstúpenie pohraničia hitlerovskému Nemecku; ponúkať odstúpenie nájmu etablovanej reštaurácie, kaviarne
3. (od čoho) ▶ nenaplniť, nevykonať niečo dohodnuté, ustúpiť od niečoho, prenechať: jednostranne o. od zmluvy, od kúpy; úplne o. od projektu, od plánov; firma odstúpila od spolupráce s domácimi výrobcami; krajina definitívne odstúpila od jadrovej energetiky; zvažovať odstúpenie od sponzorstva
4. (z čoho; ø) ▶ vzdať sa postavenia, funkcie v istej činnosti, podať demisiu; syn. vzdať sa, abdikovať, rezignovať: o. z funkcie z osobných dôvodov; o. pre konflikt záujmov; už dávno mal o. a prenechať kreslo svojmu nástupcovi; zo svojho postu sa nechystá o.; politik bol nútený o. pre obvinenie z korupcie; požadovať okamžité odstúpenie guvernéra banky
5. (z čoho) ▶ vzdať sa účasti na niečom: o. zo zápasu, zo súťaže; hráč pre zranenie predčasne odstúpil zo stretnutia; aj vďaka odstúpeniu súperov sme získali dobré umiestnenie vo svetovom pohári; strana pre škandál definitívne odstúpila z predvolebného boja; herec prekvapivo odstúpil z nakrúcania nového filmu
▷ nedok. ↗ odstupovať

odstúpiť sa -pi sa -pia sa odstúp sa! -pil sa -piac sa -pený -penie sa dok. (komu, čomu (odkiaľ)) ▶ poodídením uvoľniť cestu niekomu, uhnúť sa, vystúpiť sa: o. sa z cesty; odstúp sa, chcem prejsť; odstúpte sa, zacláňate mi; muž sa mi odstúpil a počkal, kým dofotím; vodič zišiel z cesty, lebo sa chcel o. inému autu; Potom sa odstúp odo dverí, odídem! [P. Jaroš] ▷ nedok. ↗ odstupovať sa

odstupovať -puje -pujú -puj! -poval -pujúc -pujúci -povaný -povanie nedok. 1. (od koho, od čoho; kam; ø) ▶ vzďaľovať sa na krátku vzdialenosť, odchádzať o kúsok ďalej: o. nabok; odstupuje od obrazu a zasa sa vracia; odstupujte opatrne od dverí; Odstupujem od okna, dopíjam pohár vína. [L. Ballek]; Ošklivím sa im a oni odstupujú odo mňa, neváhajú pľuvať mi do tváre. [D. Pastirčák]
2. (čo (komu, čomu)) ▶ vzdávať sa niečoho v prospech niekoho, prenechávať niečo niekomu, prepúšťať, dávať: o. obchodné priestory; o. prípad prokurátorovi; o. protokol orgánom činným v trestnom konaní; po neuhradení spoločnosť odstupuje upomienku na súdne vymáhanie
3. (od čoho) ▶ nenapĺňať, nevykonávať niečo dohodnuté, upúšťať, ustupovať od niečoho, prenechávať: o. od zmluvy, od záväzkov; o. od spolupráce, od financovania; o. od výstavby elektrárne; o. od dlhodobých dohôd; nákladní prepravcovia odstupujú od kontraktov
4. (z čoho; ø) ▶ vzdávať sa postavenia, funkcie v istej činnosti, podávať demisiu; syn. abdikovať, rezignovať: o. z postu, z pozície predsedu klubu; odstupujúci tréner hokejovej reprezentácie; riaditeľ odstupuje z funkcie pre zdravotné problémy; doterajší podpredseda vlády odstupuje kvôli veku; politici odstupujú pre úplatky, aféry
5. (z čoho) ▶ vzdávať sa účasti obyč. v športovej aktivite: o. zo súťaže, z turnaja; o. z volebného boja; cyklisti odstupovali v polovici pretekov pre zlý technický stav dráhy; Pre problémy s achilovkou odstupuje [tenista] z turnaja. [Sme 1995]
6. anat. (od čoho) ▶ vychyľovať sa z priameho smeru al. pôvodnej pozície: sval odstupuje od kosti; svaly hrudníka odstupujú od rebier a upínajú sa na pletenec hornej končatiny; bočný väz odstupuje od členkovej kosti k ihlici
▷ dok. 1 – 5 ↗ odstúpiť

odstupovať sa -puje sa -pujú sa -puj sa! -poval sa -pujúc sa -pujúci sa -povanie sa nedok. (komu, čomu (odkiaľ)) ▶ poodídením robiť niekomu voľný priechod, uvoľňovať niekomu cestu, vystupovať sa, vyhýbať sa: horko-ťažko sa o. ľuďom v úzkej uličke; všetci sa nám odstupovali z cesty; motorkári sa odstupujú autám, aby nemuseli čakať ▷ dok. ↗ odstúpiť sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

abdikovať zriecť sa funkcie, hodnosti, vlády, úradu a pod. • odstúpiť • vzdať sa: minister abdikoval, odstúpil, vzdal sa • rezignovať: rezignoval z funkcie predsedu • hovor. poďakovať (sa): predseda vlády sa poďakoval • zastaráv. zaďakovať: minister mieni zaďakovať

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1

odskočiť 1. skokom sa vzdialiť a tým uvoľniť miesto • uskočiť: odskočil, uskočil pred bicyklom nabok • uhnúť • uhnúť sa: rýchlo (sa) uhol pred letiacim šípom • odstúpiť • odstúpiť sa • odkročiť (krokom kúsok odísť): ochotne odstúpili, odkročili • poodskakovať (postupne)

2. p. odbehnúť 1 3. p. vzdať sa

odstúpiť 1. urobiť krok nabok al. dozadu • odkročiť: odstúpil, odkročil od obloka • ustúpiť (obyč. dozadu): Ustúpte, lebo zavadziate! • vzdialiť sa • oddialiť sa (na jeden-dva kroky): vzdialil, oddialil sa od stola • odskočiť (urobiť prudký krok al. skok na uvoľnenie miesta): odskočil mu z cesty • uhnúť (sa) • zastaráv. odstúpiť sa (urobením kroku nabok uvoľniť cestu): uhli (sa) mu, odstúpili sa mu

2. rozhodnúť sa neuskutočniť niečo zamýšľané • vzdať sa • zriecť sa • ustúpiť • upustiť: odstúpil od skúšky; vzdal sa, zriekol sa svojho plánu; ustúpil, upustil od žaloby • poďakovať • poďakovať sa • zaďakovať (vzdať sa funkcie, úradu): nechcel byť ďalej predsedom, zaďakoval • kniž. abdikovať • rezignovať (rozhodnúť sa zanechať úrad, funkciu a pod.): rezignoval z funkcie predsedu; minister abdikoval

3. p. prenechať

postúpiť 1. urobiť jeden al. viac krokov dopredu; dostať sa vôbec dopredu (op. ustúpiť) • podísť • pokročiť: postúpiť, podísť o krok a zastať; nepostúpili, nepokročili ani o kúsok • posunúť sa: zástup ľudí sa posunul asi o meter; front sa posunul k hraniciam • pomknúť sa • pomyknúť sa • podať sa (postúpiť al. sadnúť si o kúsok ďalej): rad čakajúcich sa konečne pomkol; prosím, pomyknite sa, podajte sa ešte • potisnúť sa • potlačiť sa (postúpiť tisnutím, tlačením): musíme sa potisnúť, potlačiť, aby sme sa všetci zmestili • postrčiť sa (postúpiť po náraze)

2. dostať sa bližšie k cieľu • pokročiť • urobiť pokrok: výstavba metra postúpila, pokročila; vo výskume sa postúpilo, urobil sa pokrok • kvalifikovať sa (postúpiť v súťaži)

3. zrieknuť sa, vzdať sa niečoho v prospech niekoho • odstúpiť: časť poľa postúpil, odstúpil bratovi • prenechať • prepustiť: majetok prenechal deťom; prepustím vám svoje miesto • dať • odovzdať • poslať (dať ako sprostredkovateľ): list postúpiť, poslať na vybavenie

prenechať vzdať sa v niečí prospech al. vôbec odovzdať niekomu niečo • postúpiť • odstúpiť: všetok rodinný majetok prenechá, postúpi bratovi; prenechať, odstúpiť časť územia protivníkovi • ponechať • nechať • dať: rozhodovanie (po)necháme, dáme mladším; nechali, dali nám auto za polovičnú cenu • vydať (dať do moci niekoho): vydal im svoju pozíciu • prepustiť: prepustiť niekomu na istý čas garsónku • zložiť: všetku starosť zložil na manželku, prenechal manželke • zveriť (s dôverou odovzdať obyč. do opatery): zveriť svoje úspory banke • popustiť: popustil mi svoje miesto na sedenie

prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustia • uvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviska • expr.: vyhodiť • vyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z roboty • demobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťať • expr. povyhadzovať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechať • nechať • ponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencom • odstúpiť • postúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovi • pustiť: funkciu pustil až po piatich rokoch • zriecť sa • zrieknuť sa • vzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetku • dať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inému • požičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku

rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vláda • podať demisiu • kniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikoval • zložiť (úrad, funkciu) • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miesta • hovor.: zaďakovať • poďakovať sa: riaditeľ sa poďakoval • zanechať • nechať: zanechal, nechal všetky funkcie

2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpil • cúvnuť • ucúvnuť: cúvol pred ťažkosťami • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejí • podvoliť sa • poddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliť • hovor. kapitulovať • fraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvost • fraz.: oddať sa osudu • odovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

odstúpiť, -i, -ia dok.

1. (od koho, od čoho, kam i bezpredm.) postaviť sa, stať si bokom, vzdialiť sa, odísť: o. od obloka; Zavrela opäť oči, ledva odstúpil od nej. (Tim.) Nechtiac sa miešať do záležitostí zápoľovských, odstúpil do svojej izby. (Kal.) Fúzy sa mu tak naježili, že fiškál odstúpil. (Vaj.)

2. (od čoho, od koho) upustiť, ustúpiť, zriecť sa (nároku na niečo, na niekoho): o. od zmluvy, o. od žaloby, o. od skúšky, od plánu, o. od svojho predsavzatia; Za odmenu odstúpila od vášho syna. (KUk.)

3. (čo komu) prenechať, zriecť sa niečoho v prospech niekoho: Odstúpim ti svoj domec i so všetkým, čo mám. (Kal.) Ferdinand II. odstúpil Bethlenovi štyri stolice. (Kal.)

4. vzdať sa nejakého postavenia al. verejnej funkcie: minister odstúpil, vláda odstúpila, dynastia odstúpila;

nedok. odstupovať, -uje, -ujú

|| odstúpiť sa podísť, odísť kúsok stranou, bokom, uhnúť sa, vyhnúť sa: Odstúpil sa šepkať so ženičkami. (Tim.); pren. Keď sa sneh na jar odstúpi (Gab.) zmizne, roztopí sa;

nedok. odstupovať sa

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

odstúpiť dok.
1. csl ustúpiť od pôvodného zámeru al. mienky, vzdať sa : A to je skutočná pravda a ňeoctúpim ot teho, čuo mi hlavu dajú dolu! (Mokraď DK); Aľe tí ňeotstúpiľi o_tej vojni (Necpaly MAR); Bránili nám, ale já som nestela octúpid on_neho, ani ón octúpid ode mna (Rumanová HLO); Ratši sebe živod odbere, a ňeoctupi ot toho (Čemerné VRN)
2. vzdať sa postavenia, funkcie: Aľe po vojňe, po tej prvej, muśel už grof octupic (Smižany SNV); Až u sobotu Ňemci octupiľi a Rusi prišľi do valala (Hažín SOB)
3. odísť nabok, ustúpiť, uhnúť sa: Otstúp mi s cesti! (Bošáca TRČ)

odstúpiť sa dok.
1. uvoľniť cestu niekomu, ustúpiť: A ona sa mu ňeoctúpi, kím jej dačo ňedá (Harmanec BB); Išeu̯ po cesťe motor, on sa porédňe ňeoctúpiu̯ a veru ho zajalo (Dol. Lehota DK); Otstup śe otti! (M. Zalužice MCH)
2. nechať (na krátky čas) bez dozoru, odísť, odbehnúť: Mak sa miseu̯ prehŕňaťi, žebe uskou̯ - ňeotstúpile zme sa od ňeho, ňenahale zme ho brez očú, žebe mačka ňeskočila tam (Čelovce MK)
3. zrieknuť sa niečoho, vzdať sa: A ľen odo mňä kceľi, že ľen octúpiť i octúpic sa z domu (Zem. Dedina TRS)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

odstúpiť dk
1. pokročiť, postúpiť, pohnúť sa trochu nej. smerom (obyč. dozadu, nabok): gedina toliko dewečka gj posluhowala ne bez osskliwosti, která náhle k ny pristupila, náhle zase od ny odstupila (SK 1697); i to nech oznamy swedek w prawde, že kdj zo zeme staly a geden od druheho odstupjly, p. Dlholuczkj bjl zdrawy (DRAŽKOVCE 1727); že by ho (Hercko inšpektora) bol udrel, fatens nedozrel, ponewacž na ten čas maličko byl odstupil (L. MIKULÁŠ 1774)
2. od koho, čoho, do čoho, z čoho, kam i bezpredm odísť, vzdialiť sa niekam, opustiť niekoho: odstupiss, ty necžisty duchu, a day mysto potiessiteli, Duchu swatemv (BAg 1585); odstúptež wy wssyckny ode mne, který čiňiťe nepráwost (CC 1655); potom pak (Štefan Kypťavý) na wolaktery čas odstupil do Oszlán (JABLOŇOVCE 1726); negec pažrawo, od stola odstup nejprwnegssi, když widiss, že su pry stole od teba hodňegssi (GV 1755); Elkana pustil strelku z kusse, zabil negprednegssjho služebnjka Nabuchodonozorova, z čeho prestrassen gsa král, odstúpil od mesta (BT 1758);
x. pren prawda, swatost, sprawedlnost ode mne gest odstupila (PoP 1723-24); starj, od kterých syla odstupila (ST 1797) zoslabli
3. od čoho, komu (pod nátlakom) zmenou stanoviska (čiastočne) vyhovieť; urobiť ústupky (v prospech niekoho), upustiť od niečoho, povoliť niečo: jezdli by se pak ktery (majster) nad toto (zákaz) z mrmranim a reptanim pozdvihoval a nechtel by od toho odstupity, ten ma jeden zlaty uhersky položiti a poštrafan byti (B. BYSTRICA 1617 CM); Petr se welice zarmutil, awssak od swe odpowedi predce neodstupil (SP 1696); potom s nasilnym spusobem sme moseli od toho odstupit (BELUŠA 1783 CM); (Ďuro Kapustník) bude powinen platit za tak značnu sskodu R fl 10 a od dalssiho čertenga a wirabanga odstupit (PONIKY 1792)
F. neodstúpiť (ani) na (jeden) necht, nechtíček, ani na krok, na piaď od čoho vôbec nemeniť stanovisko, nepovoliť, neustúpiť v niečom: ona z božjm slowem držela, od toho na necht neodstupila (SP 1696); e conspectu a republica ne vestigium quidem abscessit: ani na krok, ani na pjd neodstupil (WU 1750); kněžna žádala umriti, nežli od aposstolské wiri y na geden nechtjček odstúpiti (ŽS 1764); ani na geden nehet od obzwlasstnych ctnostj swogjch neodstupil Moyzyus (PiA 1782)
4. od čoho neuskutočniť, porušiť (zamýšľané, prijaté, zdedené), vzdať sa, zriecť sa niečoho: poctiwe mesto se chce accomodowat, ale od zrizenj meskeho nechce odstupiti (P. ĽUPČA 1691); Geho Milost na rozliczne moye prosby od takowey zuriwey prawney czesty odstupila (N. MESTO n. V. 1742); od ktereg pobožneg zwiklosty kdiby toliko gedenkráte byl odstúpil (PeP 1771)
L. o. od predsavzatia, úmyslu nevykonať ho: pan Pongracz chtel se bol zamgessat a w takowem predawany chtel prekassku urobit, ale musel od takoweho predsewzety odstupit (L. MIKULÁŠ 1770); od swatého vmyslu neodstupil (KO 1782)
5. od koho, čoho odvrátiť sa od niekoho, niečoho, odvrhnúť, odpudiť niekoho, niečo: o, verný kresťane, tvé náboženstvo všetko stane, ač milost božie tebe otstúpi a skaředy diabel k tobě přistúpi, proto jest má k tomu rada (ASL 14. st); zhressili gsme, Pane, neprawost gsme czinili proti wsselikeg sprawedlnosti tweg, nemilosrdne gsme puosobili a odstupili sme a uchilili se od prykazany twych (BAg 1585); ale puowod swůg hrich ma od diabla, nebo on w prawde nektereg bil stworeni od Pana Boha W. nezustal a nezetrwal, ale odstupil (TC 1631); Yán Blunar od wernosti Geho Yasnosti czisarskeg odstupil a k zbognikum pripogil se (STARHRAD 1685); protož, Gezu, od mne neodstup (PoP 1723-24); chtori Adám presztupél, kedi k gyáblu prisztúpél a od Boha odsztúpél (HPS 1752)
6. práv od čoho porušiť niečo, nesplniť právnu podstatu niečoho (zmluvy ap.): gako dokladam, od mnohjch punctuw contractu (obvinený) odstupil (BYSTRIČKA 1736); gestli by gedna neb druha strana od umluwy učineneg odstupiti a gu zrussiti chtela; poručnyk od ssweho rukogemstwy odstupiti nemuže, gedine kdyby gineho mysto ssebe ustanowil (WZ 1797)
7. práv čo komu postúpením vzdať sa niečoho (majetku al. práva), postúpiť niekomu niečo: (majetok) ze wsseczkimy ginimy prinaležitostiemy, instrumenty aneb z radom oddaly a odstupily (s. l. 1554); gesste kratssjm sspussobem mužeme ginemu nasse prawo odstupiti a wysswečenj, zapissy, obligacy, mocnosti a plnomocnosti wyhotowiti (WZ 1797)
8. od čoho/koho stratiť sa, zmiznúť: hlas suženjch a w rozličnych težkostech postawenych, gegichžto modlitba oblaky pronika, aniž odstaupj, dokudž nepopatry Neywižssy (CO 17. st); py (pripravené liečivo) teple rano a wečer a kassel odstupy od prsu (KLe 1740); nech odstúpa staré weci od ust wassych; prosyt budem Pána a odstúpi músska od faraóna (KB 1757) skončí sa jeho obťažovanie; kdiž blésk odstúpi, zase sa tebe smysle zatmawowat budú (BlR 18. st)
F. odstúp to (odo mňa) nedopusť to, nedajbože, ani nápad, ani pomyslenie, (aby sa mi): duowernost pak takowu mame skrze Pana Krista ku Panu Bohu, ne že dostatečni bi sme bili samy od sebe nieczo pomislieti, to gest odstup to ode mne, abich ya to meg rossaffnosti, opatrnosti, mudrosti anebo pilnosti pripisowal (TC 1631); tedy zakon gest proty slibum božjm? Odstup to, nebo kdyby byl zakon dan, kteriž by mohel obžiwity, giste ze zakona bila by sprawedlnost (Le 1730); odstupovať ndk
1. k 1: pan instans pak naspet odstupowal (TURIEC 1730); Gemela od Gyura Poliaka, na zemy ležicziho, k stolu odstupowal (MOŠOVCE 1736); (Pachomius) netco málo na stránu od zde pristogjcych odstupuge (VP 1764)
2. k 2: srdce we mne stidňe, syla odstupuge (CC 1655); kdiss swedok panski statok, na deutralsku polanu prichodjac, zazrel, z takoweg zo statkom borouskim odstupuwal (M. BOROVÉ 1785); ditky me, ga už odstupugem, was tu nechaice, k wečnosti putugem (Pie 18. st) zomieram
L. tento (lenivý) nestale naspat odstupuge a často zastawa (KoB 1666) zaostáva
3. k 3: ty pak, kterýž Boha uprimně miluješ a od cesty jeho nic neodstupuješ (ASL 1676); odstupugi teda a odchylugi se od cesty nebeske prawdy calwiniani (SP 1696); kazdý pak, který odstupuge a nezustáwa w učenj Krystowém, nemá Boha (UV 1763); odkud, prosym, pochazy, že mnohi odstupugi od cesty prykazany Božiho (WS 18. st)
4. k 4: absoleo: od obyčaga odstupgem (KS 1763); gak odstupugú od mrawúw cipruskych žien (PT 1778)
L. Judáss od sweho predsewzety zleho neodstupowal (CP 1757) nemenil ho
5. k 5: zlorečeny ten muž, ktery daufa w čzloweka, od Hospodina odstupuge srdce geho (SP 1696); aby lid Izraelsky priliss k modlarstwj schopny, od swého prawého Pána Boha neodstupowal (DuD 1717); hrich gest hanebne odstupeni a zutikani, s kterym newdečne stworeni od Stworitele sweho odstupuge (MK 18. st);
x. pren wectež, bratry, aby snad w nekom z was nebilo srdce zle, kterež by odstupowalo od Boha sweho (Le 1730)
6. k 6: prosim a zadam, aby nassa mila wrchnost wedle mogeg dispositij z toho dokonanj nechala a od neho zadnim spusobem neodstupowala (KRUPINA 1651); odstupugicze od testamentu, dokonala se s namy wedle nasledugicziho spusobu (SOLOŠNICA 1718); gestli bi od zákona tehož odstupuwali, hrozí sa neplodnostú zeme (BN 1789)
7. k 7: ale toho wšeckeho na ten čas dobrowolne odstupugem (TRENČÍN 1742); kdiž na to prisaha aneb gemu ku potwrzeny takeho zgednany druhi z magetnosti sweg nečo odstupuge (SPIŠ 1744 E)
8. k 8: nemocne nosiwaly od geho tela ssatky a fertochy a odstupowaly od nich nemocy (Le 1730); w lete y w zime (palmová rataolesť) od sweg zelenosti neodstupuge (MS 1758)
9. od koho, čoho oddeľovať sa: od Narozenj K. P. Welika nocz odstupuge prinegmyen try mesjce (KoB 1666) je rozdiel troch mesiacov; neb y figúra čloweka tak sa wytwaruge w zrcadlu predloženem, že wssak od čloweka neodstupuge (BlR 18. st) sa nelíši; kdj pak nektera kragna se sprotiwela a od Rimanuw odstupowala (Káz 18. st); odstúpiť sa dk komu vyhnúť sa, vystúpiť sa (z cesty) inému: Galló konye swoge ženucze, nezawolal na Duchajou, abi sa odstupili z czesti (TURIEC 1777); caedere maiori non est pudor inferiori: odstupiť se starssjmu nenj hanba nižssimu (Se 18. st); odstupovať sa ndk: Bakosch se sjce odstupowal, ale wssak Schulla geho na prse udrel (PUKANEC 1789)

Zvukové nahrávky niektorých slov

odstúpiť:

^→speex ^→vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

alebo jej zástupca odstúpi ≈ ou son représentant démissionne
odstúpi alebo musí byť ≈ se retire ou doit être
odstúpila a musí byť ≈ a démissionné et doit être
odstúpiť od tejto zmluvy ≈ rétracter du présent contrat
rozhodnutie odstúpiť od zmluvy ≈ décision de se rétracter du contrat

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

mohli slobodne odstúpiť od ≈ mohli svobodně odstupovat od
Odstúpil od postele, na ≈ Odstoupil od postele, na
Odstúpil som od obrazu ≈ Odstoupil jsem od obrazu
slobodne odstúpiť od zmlúv ≈ svobodně odstupovat od smluv
Slovensko odstúpiť na východe ≈ Slovensko odstoupit na východě
von der Heide odstúpil ≈ von der Heide odstoupil
Zástupca odstúpil od strážmajstra : ≈ Závodčí odstoupil od strážmistra :
Zástupca odstúpil od strážmajstra ≈ Závodčí odstoupil od strážmistra
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a napokon odstúpil nabok ≈ and finally stepped aside
odstúpil a obrátil sa ≈ stepped back and turned
Odstúpila som nabok, do ≈ I stepped sideways into
odstúpiť od zmluvy bez ≈ withdraw from contracts without
pokrčil plecami a odstúpil ≈ shrugged, and stepped back
sa obrátil a odstúpil ≈ turned and walked away
vedeckých výborov, ktorí odstúpili ≈ Scientific Committees who resign
zamestnanec odstúpi z funkcie ≈ the staff member resigns
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu