odstať, -stane, -stanú dok.
1. (od čoho) odchýliť sa, odtiahnuť sa, nepriľahnúť: (Hrkaľovi) žlté fúzy odstali ako šidlo od líc. (Tim.) Pečivo pri pečení od bokov odstane. (Vans.)
2. zastar. (od čoho) ustúpiť, upustiť, zriecť sa niečoho: Odstal som od predsavzatia. (Kal.)
3. zastar. skončiť sa; odohrať sa: (Krajina), kde veľká vojna bola odstala. (Dobš.) Nešla som do hosťovskej, kým odstane obed. (Tim.) Ako sobáš odstal, žobrák kolembal sa preč. (Dobš.);
nedok. k 1 odstávať
odstávať, -y, -ajú nedok. odúvať sa, odchyľovať sa, nepriliehať: odstávajúce uši, odstávajúce sukne rokokovej módy; (Anzula) hneď zbadá, ak vrecko niektorej veľmi odstáva. (Kuk.) Svetlo osvetľuje odstávajúce okrasy z kutého železa. (Vaj.)