odsek -u m. relatívne samostatná časť textu, ktorej začiatok je umiestnený na novom riadku: o. článku
odsečík ↗ odsek
odsek -ku pl. N -ky m. 1. ▶ významovo ucelená časť textu, graficky zreteľne vyznačená tým, že jej začiatok je umiestnený na novom riadku so zarážkou: písať záver správy do nového odseku; prečítaj si prvý, posledný o.; druhá veta je už v ďalšom odseku; hľadané informácie sú uvedené o niekoľko odsekov nižšie; Druhýkrát čítal pomalšie, k niektorým odsekom sa vracal ešte raz a robil si na okraj poznámky ceruzkou. [Ľ. Jurík] 2. práv., admin. ▶ v právnych predpisoch časť jadra, právneho bloku v rámci jedného paragrafu al. článku, vyššia ako písmeno, bod a úsek, skr. ods.: navrhovanou úpravou sa znenie odseku 2 v § 31 mení; posledný o. článku 26 Ústavy Slovenskej republiky 3. mat. kruhový odsek ▶ plocha vymedzená oblúkom kruhu a jej tetivou; guľový odsek časť gule oddelená sečnou rovinou ▷ odsečík -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1 i expr. zried.: napíšem ešte nejaké dva odsečíky; dačo si z nich prečítať, čo i len jedinkú kapitolu, dakedy len odsečík alebo jedinkú báseň [A. Plávka]
odsek relatívne samostatná časť textu výrazne graficky ohraničená: odsek článku • paragraf (odsek v odborných a právnych textoch)
odsek, -u m.
1. časť, výsek, úryvok nejakého textu (obyč. graficky zreteľne vyznačený): o. listu, článku, knihy;
2. zried. obdobie, úsek: Dejepis pozabudol na odsek tých časov. (Kuk.)
(jeden) odsek; (bez) odseku; (k) odseku; (vidím) odsek; (hej) odsek!; (o) odseku; (s) odsekom;
(štyri) odseky; (bez) odsekov; (k) odsekom; (vidím) odseky; (hej) odseky!; (o) odsekoch; (s) odsekmi;