odsúdenie -nia -ní s. (i za čo/pre čo) 1. i práv. ▶ súdne vyhlásenie (právoplatným rozsudkom) viny obvineného, uznanie za vinného; takéto rozhodnutie: právoplatné o. páchateľa; riskovať zatknutie a o. za protištátnu činnosť; jednou z príčin rozvodu je o. pre trestný čin; prokuratúra žiada podmienečné o. podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody; v registri trestov má páchateľ už štyri odsúdenia 2. ▶ (verejný) zásadný nesúhlas s niečím al. s konaním niekoho, odmietavý postoj k niečomu, odmietnutie: čelila odsúdeniam za svoj spôsob života; boja sa mamičky spoločenského odsúdenia, pretože nedojčia?; prejavy násilia na futbalové ihriská nepatria, sú hodné odsúdenia [PV 1999]; po vydaní [románu] sa stretol s dávkou tvrdej kritiky a odsúdenia pre jeho čierny humor [VNK 2001]; Takmer 85 percent [respondentov] vidí verejné odsúdenie korupcie ako potrebné a nevyhnutné. [Sme 2003] ▷ ↗ i odsúdiť
odsúdiť -di -dia odsúď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. i práv. (koho, zried. čo (za čo/pre čo; na čo/na koľko)) ▶ právoplatným rozsudkom (súdu) úradne uznať niekoho za vinného a určiť mu trest: o. úradníka za korupciu, za defraudáciu, za daňové podvody; o. mladistvého za nelegálny predaj; podmienečne, nepodmienečne odsúdený vodič kamióna; súd odsúdil vinníka pre ťažký zločin na doživotie; cirkevný koncil v Kostnici odsúdil majstra Ján Husa na trest smrti upálením; odsúdenie organizovanej skupiny prevádzačov; Odsúdili ho na tri roky do Jáchymova, ale odsedel si iba dva... [J. Tužinský]; Keďže sa obával zajatia a vyšetrovania, sám sa odsúdil vpálenou guľkou do hlavy. [SP 2014] 2. (čo, koho (za čo/pre čo/kvôli čomu)) ▶ vyjadriť, vysloviť zásadný nesúhlas s niečím al. s konaním niekoho, zaujať jasný odmietavý postoj k niečomu, odmietnuť: verejne o. útok, násilie; rázne o. agresívne konanie fanúšikov, demonštrantov; tvrdo o. prejavy netolerancie; o. človeka pre jeho postoje; jednoznačné odsúdenie politickej nekultúrnosti a vulgarity; odsúdenie filmu pre násilie; kritika ostro odsúdila autora kvôli téme románu; Bezpečnostná rada odsúdila KĽDR za vypustenie rakety. [Sme 2009] 3. (koho, čo na čo/k čomu) ▶ nedať inú možnosť, iba danú, neumožniť, nedovoliť nič iné, iba niečo dané, a tým spôsobiť nepriaznivý stav: politickým rozhodnutím o. krajinu k dlhodobej stagnácii; dedičná choroba ju odsúdila na život v izolácii; zmena, ktorá ju definitívne vylúčila zo sveta spoluobčanov a odsúdila na ťaživú samotu [V. Balla] ◘ fraz. niečo je [vopred] odsúdené na neúspech o niečom, o čom sa vopred vie, že zaručene, zo svojej podstaty bude neúspešné; niečo je [vopred] odsúdené na úspech o niečom, o čom sa vie, že bude zaručene, zo svojej podstaty úspešné ▷ nedok. ↗ odsudzovať
odsudzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. 1. i práv. (koho, zried. čo (za čo/pre čo; na čo/na koľko)) ▶ právoplatným rozsudkom (súdu) úradne uznávať niekoho za vinného a určovať mu trest: o. niekoho na doživotie, na smrť; o. obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu; problém odsudzovania mladistvých; súd odsudzuje páchateľa za spáchanie úmyselného trestného činu; menovaný sa odsudzuje na odňatie slobody na dva roky; protivládne skupiny boli nekompromisne odsudzované na doživotné väzenie či rovno popravu 2. (koho, čo (za čo/pre čo)) ▶ vyjadrovať, vyslovovať zásadný nesúhlas s niečím al. s konaním niekoho, zaujímať jasný odmietavý postoj k niekomu, k niečomu, odmietať: o. pretvárku, klamstvo; dôrazne o. prejavy extrémizmu, teroristické činy; o. film pre brutalitu; rezolúcia odsudzujúca násilie proti civilistom; ja nikoho za nič neodsudzujem dopredu; naša spoločnosť odsudzuje homosexuálov, pretože sú iní; aktivisti odsudzujú spoločnosť za to, že produkuje veľa odpadu; Čím viac človek pozná a chápe, tým ťažšie odsudzuje a súdi. [A. Devečková] 3. (koho, čo na čo/k čomu) ▶ nedávať inú možnosť, iba danú, neumožňovať, nedovoľovať nič iné, iba niečo dané, a tým spôsobovať nepriaznivý stav: znížená pohyblivosť odsudzuje starších ľudí na domáce väzenie; žiarlivosť odsudzuje partnerov k životu osamote; krajina sa odsudzuje na stratu svojej budúcnosti ◘ fraz. [vopred/dopredu] odsudzovať niečo na neúspech vopred predpokladať, byť silne presvedčený, že niečo bude neúspešné; [vopred] odsudzovať niečo na úspech vopred predpokladať, byť silne presvedčený, že niečo bude úspešné ▷ dok. ↗ odsúdiť