Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

odsúdiť -i dok.

1. (na súde) uznať za vinného a vyniesť trest: o-li ho na tri roky odňatia slobody, na smrť; podmienečne o-ený za krádež

2. ostro odmietnuť, zavrhnúť: o. výtržnosti mládeže; jeho správanie zaslúži o-enie

3. predurčiť (na niečo nepríjemné): plán o-ený na neúspech, rastliny o-ené živoriť;

nedok. odsudzovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odsúdiť ‑i ‑ia dok.

odsúdenie -nia -ní s. (i za čo/pre čo) 1. i práv. ▶ súdne vyhlásenie (právoplatným rozsudkom) viny obvineného, uznanie za vinného; takéto rozhodnutie: právoplatné o. páchateľa; riskovať zatknutie a o. za protištátnu činnosť; jednou z príčin rozvodu je o. pre trestný čin; prokuratúra žiada podmienečné o. podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody; v registri trestov má páchateľ už štyri odsúdenia
2. ▶ (verejný) zásadný nesúhlas s niečím al. s konaním niekoho, odmietavý postoj k niečomu, odmietnutie: čelila odsúdeniam za svoj spôsob života; boja sa mamičky spoločenského odsúdenia, pretože nedojčia?; prejavy násilia na futbalové ihriská nepatria, sú hodné odsúdenia [PV 1999]; po vydaní [románu] sa stretol s dávkou tvrdej kritiky a odsúdenia pre jeho čierny humor [VNK 2001]; Takmer 85 percent [respondentov] vidí verejné odsúdenie korupcie ako potrebné a nevyhnutné. [Sme 2003]
▷ ↗ i odsúdiť


odsúdiť -di -dia odsúď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. i práv. (koho, zried. čo (za čo/pre čo; na čo/na koľko)) ▶ právoplatným rozsudkom (súdu) úradne uznať niekoho za vinného a určiť mu trest: o. úradníka za korupciu, za defraudáciu, za daňové podvody; o. mladistvého za nelegálny predaj; podmienečne, nepodmienečne odsúdený vodič kamióna; súd odsúdil vinníka pre ťažký zločin na doživotie; cirkevný koncil v Kostnici odsúdil majstra Ján Husa na trest smrti upálením; odsúdenie organizovanej skupiny prevádzačov; Odsúdili ho na tri roky do Jáchymova, ale odsedel si iba dva... [J. Tužinský]; Keďže sa obával zajatia a vyšetrovania, sám sa odsúdil vpálenou guľkou do hlavy. [SP 2014]
2. (čo, koho (za čo/pre čo/kvôli čomu)) ▶ vyjadriť, vysloviť zásadný nesúhlas s niečím al. s konaním niekoho, zaujať jasný odmietavý postoj k niečomu, odmietnuť: verejne o. útok, násilie; rázne o. agresívne konanie fanúšikov, demonštrantov; tvrdo o. prejavy netolerancie; o. človeka pre jeho postoje; jednoznačné odsúdenie politickej nekultúrnosti a vulgarity; odsúdenie filmu pre násilie; kritika ostro odsúdila autora kvôli téme románu; Bezpečnostná rada odsúdila KĽDR za vypustenie rakety. [Sme 2009]
3. (koho, čo na čo/k čomu) ▶ nedať inú možnosť, iba danú, neumožniť, nedovoliť nič iné, iba niečo dané, a tým spôsobiť nepriaznivý stav: politickým rozhodnutím o. krajinu k dlhodobej stagnácii; dedičná choroba ju odsúdila na život v izolácii; zmena, ktorá ju definitívne vylúčila zo sveta spoluobčanov a odsúdila na ťaživú samotu [V. Balla]
fraz. niečo je [vopred] odsúdené na neúspech o niečom, o čom sa vopred vie, že zaručene, zo svojej podstaty bude neúspešné; niečo je [vopred] odsúdené na úspech o niečom, o čom sa vie, že bude zaručene, zo svojej podstaty úspešné
nedok.odsudzovať


odsudzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. 1. i práv. (koho, zried. čo (za čo/pre čo; na čo/na koľko)) ▶ právoplatným rozsudkom (súdu) úradne uznávať niekoho za vinného a určovať mu trest: o. niekoho na doživotie, na smrť; o. obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu; problém odsudzovania mladistvých; súd odsudzuje páchateľa za spáchanie úmyselného trestného činu; menovaný sa odsudzuje na odňatie slobody na dva roky; protivládne skupiny boli nekompromisne odsudzované na doživotné väzenie či rovno popravu
2. (koho, čo (za čo/pre čo)) ▶ vyjadrovať, vyslovovať zásadný nesúhlas s niečím al. s konaním niekoho, zaujímať jasný odmietavý postoj k niekomu, k niečomu, odmietať: o. pretvárku, klamstvo; dôrazne o. prejavy extrémizmu, teroristické činy; o. film pre brutalitu; rezolúcia odsudzujúca násilie proti civilistom; ja nikoho za nič neodsudzujem dopredu; naša spoločnosť odsudzuje homosexuálov, pretože sú iní; aktivisti odsudzujú spoločnosť za to, že produkuje veľa odpadu; Čím viac človek pozná a chápe, tým ťažšie odsudzuje a súdi. [A. Devečková]
3. (koho, čo na čo/k čomu) ▶ nedávať inú možnosť, iba danú, neumožňovať, nedovoľovať nič iné, iba niečo dané, a tým spôsobovať nepriaznivý stav: znížená pohyblivosť odsudzuje starších ľudí na domáce väzenie; žiarlivosť odsudzuje partnerov k životu osamote; krajina sa odsudzuje na stratu svojej budúcnosti
fraz. [vopred/dopredu] odsudzovať niečo na neúspech vopred predpokladať, byť silne presvedčený, že niečo bude neúspešné; [vopred] odsudzovať niečo na úspech vopred predpokladať, byť silne presvedčený, že niečo bude úspešné
dok.odsúdiť

odmietnuť 1. vedome neurobiť, čo niekto žiada • odoprieťzamietnuť: odmietli, odopreli, zamietli nám pomoc; odmietol, odoprel prísť; zamietnuť žiadosť

2. neprijať, čo sa ponúka niekomu • nechcieť: odmietli, nechceli náš darzavrhnúťodvrhnúťzamietnuť: odmietnuť, zamietnuť dobre mienenú radu; odvrhnúť šťastienegovať (nedok.; nebrať do úvahy): negovali náš návrhodpudiťodohnať: odpudila, odohnala myšlienku na zblíženieexpr. odmrštiť: odmrštiť od seba láskuohrdiťohrdnúťpohrdnúť: ohrdli, ohrdili, pohrdli naším pohostením, naše pohosteniepráv. reprobovať: reprobovať svedka na súdenihilizovaťznihilizovaťneuznať: znihilizovať, neuznať význam podujatiaodsúdiť (nepriaznivo sa o niečom vysloviť): odsúdiť názory, postupy niekoho

3. nevyhovieť niekomu a zachovať sa pritom nevšímavo, hrubo a pod. • odstrčiťodpudiťzapudiťodohnať: prosiace deti odmietol, odstrčil, odpudilexpr.: odmrštiťodkopnúť: uchádzača odmrštila, odkoplaodpraviť: s návrhom sme nepochodili, hneď nás odpravilikniž. zastar. oslyšať: oslyšali nás, ale nevieme, prečo


odsúdiť p. zavrhnúť 1, odmietnuť 2


skritizovať kriticky zhodnotiť (poukázaním na chyby, nedostatky) • pokritizovať (trocha skritizovať): posedeli, pokritizovali pomeryhovor. expr.: zrezaťzosekaťzrýpať (veľmi skritizovať): skritizovať, zrezať nový filmodsúdiť (ostro odmietnuť): jeho postup všetci odsúdilihovor. expr.: zvoziťznosiťskresaťskosiť (veľmi, až neľútostne): autora v tlači zvozili, znosili pod čiernu zem


zavrhnúť 1. neprijať niečo ako nevyhovujúce al. nesúhlasiť s niečím • odvrhnúťzamietnuťodmietnuť: zavrhnúť, odvrhnúť ponúkanú pomoc; zamietnuť, odmietnuť ponuku na spoluprácuzapudiťodpudiť: zapudila, odpudila návrhy na svadbuodsúdiťdištancovať sa (ostro, rázne): projekt všetci odsúdili, dištancovali sa od nehoexpr. odhodiť: odhodiť predsudkypoodsudzovať (postupne, viac ľudí, vecí a pod.)

2. z pohŕdania niekoho neprijať (do svojej priazne, medzi seba a pod.) • opovrhnúťodvrátiť sa: bojí sa, že ho pre jeho čin zavrhnú, že ním opovrhnú, že sa od neho odvrátiaexpr. zatratiť: po neúspechu ma všetci zatratilizastar. zapovrhnúťexpr. odkopnúť: dievča mládenca zapovrhlo, odkoploodstrčiť: odstrčili ma od sebaprekliať (zavrhnúť kliatbou): prekliala celú rodinu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odsúdiť, -i, -ia dok.

1. (koho) rozhodnutím súdu uznať obžalovaného vinným a určiť mu trest: o. niekoho na dlhoročný, doživotný žalár, na smrť, o. niekoho pre poburovanie, o. niekoho za ublíženie na tele;

2. (čo, koho) vysloviť nepriaznivý úsudok, mienku, názor o niečom, o niekom, odmietnuť: o. zlozvyky, o. názory niekoho; o. platný spoločenský poriadok (Fr. Kráľ); Celý svet vás odsúdi a zneváži. (Tim.)

3. (koho, čo na čo, k čomu i s neurč.) prinútiť, určiť niekoho al. niečo k niečomu nepríjemnému, ťažko znesiteľnému ap.: telo odsúdené na nečinnosť (Zúb.); Ty si odsúdená na dlhé utrpenie. (Jégé) Človek odsúdený je na pretvárku. (Chrob.) Zvíťazil ten, ktorého odsúdili na porážku. (Mor.); o. úbožiakov k biede (Vám.); krajina k hladu odsúdená (Jil.); Bola odsúdená len straty znášať. (Škult.);

nedok. odsudzovať, -uje, -ujú

|| odsúdiť sa uznať seba samého vinným: Maťo odsúdil sa sám. (Jil.);

nedok. odsudzovať sa


súdiť, -i, -ia, rozk. súď nedok.

1. (koho i bez. predm.) vykonávať súd nad niekým, rozhodovať o niekom v súdnom procese: Chytia ťa, zavrú, súdia. (Taj.) Nad jeho hlavou zasadla si mestská rada, aby ho súdila. (Gráf) Budem súdiť boháčov. (Tat.) Krivo ma obžalovali a nespravodlivo súdili. (Kal.) V sudcovskom talári triedi a súdi prísne. (Len.)

2. (koho i bezpredm.) rozsudzovať, urovnávať spor medzi niekým: Belka ich súdi, vyrovnáva. (Šolt.) Ja ich musela mieriť a súdiť. (Šolt.)

3. (koho. čo i bezpredm.) vynášať rozsudok, vyslovovať posudok o niekom, o niečom, posudzovať, odsudzovať, kritizovať: Radi súdime druhých a nehľadíme v prvom rade na seba. (Taj.) Poklesky súdi zhovievavo. (Kuk.) Nesúď lak prísne. (Urbk.) Ach syn môj, nesúď a nebudeš súdený. (Taj.) Podľa seba súdim teba. (prísl.)

4. kniž. (o kom, o čom. čo, ako) mať mienku, usudzovať, myslieť (si) niečo: Súdili by ste o ňom, že to robí z vrodeného lajdáctva. (Al.) O svojej osobe predpojato súdi. (Kuk.) I druhý kritik o Štúrovej knihe podobne súdi. (Mráz)

5. (podľa čoho, po čom, z čoho, na čo i so spoj. že) usudzovať, vyvodzovať, robiť závery, predpokladať: Podľa vrások okolo očú súdiac, má už vyše tridsať. (Podj.) Myslela, že to nejaký tulák, súdiac po obšúchanom kepeni. (Kuk.) Reptiš súdil, že je rodák zo západu. (Tat.) Z odpovede by ste súdili, že Mišo je majiteľom viníc. (Kuk.) Súdiť sa dalo na rozmarné chúťky zakladateľa. (Vans.)

6. (komu, čomu) používa sa iba v tvare trpného príčastia obyč. v spojeniach je (nie je) mi (mu) súdený, -á, -é prisúdený, určený (-a, -é): Mne súdený je múdrosti zlatý trón. (Smrek) Inšia smrť mu je nie súdená. (Min.) Pre mňa je súdené do úmoru robiť. (Stod.) Jej nie je súdené dosiahnuť, za čím duša vzdychá. (Kuk.)

hovor. (nie) sú si súdení (nepatria) patria spolu (ako manželia); čo komu súdené (kraj. i súdenô), to ho neminie fatalistický výrok, podľa ktorého nikto sa nevyhne svojmu osudu;

opak. súdievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 3 odsúdiť;

k 2 rozsúdiť

|| súdiť sa viesť s niekým súdny spor, pravotiť sa: Daň si zaplatíme, súdiť sa nesúdime. (Taj.) Najprv si majetok presúdili s bratom, a nebolo im treba súdiť sa. (Fig.);

opak. súdievať sa

Morfologický analyzátor

odsúdiť dokonavé sloveso
(ja) odsúdim VKdsa+; (ty) odsúdiš VKdsb+; (on, ona, ono) odsúdi VKdsc+; (my) odsúdime VKdpa+; (vy) odsúdite VKdpb+; (oni, ony) odsúdia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) odsúdil VLdsam+; (ona) odsúdila VLdsaf+; (ono) odsúdilo VLdsan+; (oni, ony) odsúdili VLdpah+;
(ty) odsúď! VMdsb+; (my) odsúďme! VMdpa+; (vy) odsúďte! VMdpb+;
(nejako) odsúdiac VHd+;
odsúďiť odsúďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

odsúdiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor