odsúdenie -nia -ní s. (i za čo/pre čo) 1. i práv. ▶ súdne vyhlásenie (právoplatným rozsudkom) viny obvineného, uznanie za vinného; takéto rozhodnutie: právoplatné o. páchateľa; riskovať zatknutie a o. za protištátnu činnosť; jednou z príčin rozvodu je o. pre trestný čin; prokuratúra žiada podmienečné o. podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody; v registri trestov má páchateľ už štyri odsúdenia 2. ▶ (verejný) zásadný nesúhlas s niečím al. s konaním niekoho, odmietavý postoj k niečomu, odmietnutie: čelila odsúdeniam za svoj spôsob života; boja sa mamičky spoločenského odsúdenia, pretože nedojčia?; prejavy násilia na futbalové ihriská nepatria, sú hodné odsúdenia [PV 1999]; po vydaní [románu] sa stretol s dávkou tvrdej kritiky a odsúdenia pre jeho čierny humor [VNK 2001]; Takmer 85 percent [respondentov] vidí verejné odsúdenie korupcie ako potrebné a nevyhnutné. [Sme 2003] ▷ ↗ i odsúdiť
(jedno) odsúdenie; (bez) odsúdenia; (k) odsúdeniu; (vidím) odsúdenie; (hej) odsúdenie!; (o) odsúdení; (s) odsúdením;
(dve) odsúdenia; (bez) odsúdení; (k) odsúdeniam; (vidím) odsúdenia; (hej) odsúdenia!; (o) odsúdeniach; (s) odsúdeniami;